Podrobný životopis Karola Pajera priblížil vo svojom vystúpení kurátor výstavy Ing. Miroslav Ondráš z Klubu vojenských veteránov ZV SR v Trenčíne. Po jeho vystúpení oboznámil účastníkov výstavy s pôsobením Karola Pajera po vstupe do formujúcej sa Československej armády (Prvá československá divízia, ktorá mala v tom čase takmer 4.000 vojakov a velil jej brig. gen. Rudolf Viest, rodák z Revúcej) v zahraničí v juhofrancúzskom meste Agde, do ktorého sa Karol Pajer prihlásil v marci 1940, Ing. Juraj Nedorost z Klubu vojenskej histórie protifašistického odboja zo ZO SZPB Trenčín 1., ktorý miesta pôsobenia a smrti Karola Pajera osobne navštívil.
Dňa 6. novembra 1919 v obci Klenovec (teraz v okrese Rimavská Sobota) sa v rodine krajčíra narodil syn Karol. Po smri otca sa matka osťahovala do Lučenca. Tu začal aj štúdium na gymnáziu. Po obsadení Lučenca horthyovským Maďarskom v marci 1939 (na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938) odišiel Karol Pajer do Banskej Bystrice, kde pokračoval v štúdiu na Československom štátnom učiteľskom ústave. Počas štúdia sa zoznámil so spolužiačkou Jankou Horváthovou, s ktorou sa tajne zasnúbil.
Mladý Karol Pajer boj zapojený v skupine rebelujúcej proti rozbitiu ČSR a otvorene vystupovali proti farskej republike Dr. Jozefa Tisu. Koncom roka 1939 rebelujúcu skupinu odhalili a Karola vylúčili zo školy.
Po varovaní ušiel aj so snúbenicou Jankou cez Maďarsko do Juhoslávie. Ovšem pri nastupovaní na francúzsku loď ju odmietli vziať na loď, pretože brali len mužov. V tom čase Janka už čakala s Karolom Pajerom potomka. Musela sa vrátiť domov. Na území Maďarska ju však zatkli a vo väzení porodila dieťatko. Pravdepodobne aj táto skutočnosť jej napomohla v tom, že vtedajší veľvyslanec Slovenského štátu v Budapešti v jej prospech intervenoval, a tak ju prepustili a mohla odcestovať domov.
Po okupácii Francúzska hitlerovským Nemeckom dostalo velenie divízie dňa 17.6.1940 rozkaz o nalodenie a opustenie Francúzska. Karol Pajer sa na loď však nedostal, a tak sa zapojil do francúzskeho partizánskeho odboja.
V apríli 1941 si spolu s priateľom Jozefom Fischerom našli opustený školský areál neďaleko Nice v mestečku Vence. Vytvorili spoločenstvo MACE. Po okupácii južného Francúzska talianskymi a nemeckými okupačnými jednotkami sa spoločenstvo v novembri 1942 presunulo do hôr v Mont-Mouchet. Tu mladý vzdelaný Karol Pajer ovládajúci niekoľko jazykov cez deň učil deti v škole a v noci sa zúčastňoval bojových akcií.
Spoločenstvo MACE na začiatku tvorilo 126 dospelých ľudí a 525 väčšinou opustených detí. Toto spoločenstvo, ktoré produkciou poľnohospodárskych plodín bolo sebestačné, trvalo až do 10. júna 1944, kedy na mestečko zaútočilo 11-tisícové nemecké vojsko proti 3 tisíckam partizánov.
Počas krytia ústupu obyvateľov mestečka Pinols v priestore Mont-Mouchet dňa 11. júna 1944 ani nie 25-ročný rodák z Klenovca položil svoj mladý život v boji s neprimeranou nemeckou presilou.
V obranných bojoch 160 partizánov zabilo 1.400 fašistov. Fašisti z pomsty popravili stovku rukojemníkov a vypálili mestečko Claviere.
Po skončení vojny o mladom Klenovčanovi v jeho rodisku nikto nič nevedel. Až vďaka ďalšiemu rodákovi z Klenovca p. Ľubomírovi Moncoľovi, ktorý pôsobil vo Francúzsku ako československý diplomat sa o Karolovi Pajerovi dozvedeli o jeho hrdinskej misii vo Francúzsku.
Nuž a veľký podiel na zdokumentovaní hrdinského klenovského rodáka má aj bývalý starosta obce Klenovec Ing. Pavol Struhár, ktorý na budove Obecného úradu v Klenovci zabezpečil inštalovanie pamätnej dosky Karola Pajera od Ladislava Barabása a súčasnej starostke Ing. Zlatici Kaštanovej, ktorá spolu so zastupiteľstvom odhalili v budove OcÚ bustu Karola Pajera od ak. sochára Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky.
Po skončení 2. svetovej vojny mu francúzsky prezident de Gaulle udelil „Vojnový kríž so striebornou stuhou“ - in memoriam. Vysoké štátne vyznamenanie mu udelil prezident ČSR.
My Slováci môžeme byť hrdí rovnako na nášho rodáka, ktorý položil život v boji proti fašizmu vo Francúzsku, podobne ako francúzski partizáni bojovali proti fašistom v Slovenskom národnom povstaní.
Medzi vzácnych hostí patrili vnučka Karola Pajera p. Silvia Zemanová a vnuk Karol Pajer ml.
Je smutné, že napriek pozvaniu na otvorenie výstavy Karola Pajera si nenašli cestu do Rimavskej Soboty zástupcovia Francúzskeho a Izraelského veľvyslanectva.
Za veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR sa otvorenia akcie zúčastnil atašé Nikolaj Levšunov.
Otvorenia výstavy sa zúčastnili aj študenti z gymnázia v Rimavskej Sobote.
Prípadní záujemcovia si výstavu môžu pozrieť do 31. augusta 2018 v priestoroch Gemersko-malohotského múzea.
JUDr. Jozef Pupala


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-