tvorbu našich umelcov, nakoľko Juraj Jánošík sa stal pre týchto tvorcov nevyčerpateľnou témou. Najznámejšia je báseň Jána Bottu Smrť - Jánošíkova, najznámejším filmom – Jánošík, s hlavným predstaviteľom Paľom Bielikom, alebo nezabudnuteľným Michalom Dočolomanským v muzikáli Na skle maľované.
Juraj Jánošík, podľa historických záznamov sa narodil v januári 1688 roku manželom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej v Terchovej, pokrstený bol vo Varínskom kostole 21. januára 1688 kňazom Michalom Smutkom. Krstnými rodičmi boli Jakub Merjad a Barbara Krištofiková z Terchovej.
No darmo bola Jánošíkova skupina jednotná, niektorí jej tovariši podnikali na vlastnú päsť. Takýmto prípadom bolo aj prepadnutie domanižského farára Juraja Vrtíka v Suchej doline pri Fačkove, ktorý na následky postrelenia zomrel. A práve tento čin bol najväčšou príťažou pri súdení Juraja Jánošíka, ktorý vlastne pri tomto prepadnutí ani nebol.
V roku 1713 Jánošík trávil zimu u svojho priateľa Uhorčíka v Klenovci. Liptovským stoličným orgánom sa podarilo vypátrať Jánošíkov pobyt a približne začiatkom marca v roku 1713 asi 30 drábov Liptovskej sedrie pod vedením zemana Andreánskeho prišlo do Klenovca, kde zlapali Jánošíka aj s Uhorčíkom. Odviedli ich do Liptovskej stolice, uväznili ich v Palúdzke (miestna časť Lipt. Mikuláša) v kaštieli Vranovo.
Stoličný súd súdil Juraja Jánošíka vo Svätom Mikuláši 16. – 17. marca 1713. Súdu predsedal podžupan Lipt. stolice Ladislav Okolicsányi, prokurátorom bol Alexander Čemický a úradne prideleným obhajcom Baltazár Palugyay. Prokurátor Čemický vystúpil so žalobou, v ktorej žiadal trest smrti, po ňom nasledoval s obhajobou Baltazár Palugyay, ktorý poukázal na poľahčujúce okolnosti, mladý vek obvineného, a na skutočnosť, že počas zbojníčenia nikoho nezabil ani nezranil. Taktiež uviedol, že pri prepade domanižského farára nebol prítomný a žiadal pre Jánošíka úplné omilostenie. Na druhý deň Jánošíka podrobili trpnému vypočúvaniu, ktoré bolo spojené s mučením. Potom už stoličný súd vyniesol rozsudok. Poprava mladého 25 ročného Jánošíka sa konala v podvečer 17. marca 1713 na brehu Váhu na Mikulášskom popravisku zvanom „šibeničky“ medzi Vrbicou a Okoličným (miestne časti Lipt. Mikuláša) a to najhorším spôsobom, aký dostávali iba vodcovia zbojníckych družín – a to zavesením za rebro na háku. Následne o mesiac po Jánošíkovej smrti odsúdili po súdnom procese aj Tomáša Uhorčíka a rozsudok smrti bol vykonaný nad ním 21. apríla 1713.
Milan Kupčo,
predseda MO MS v Rožňave
{jcomments on}
































Krátkym priblížením života Juraja Jánošíka, nášho legendárneho hrdinu, si pripomenuli 300 rokov od jeho úmrtia aj členovia výboru MO MS v Rožňave na svojom zasadnutí. Predseda MO MS pán Milan Kupčo zorganizoval pri tejto príležitosti niekoľko prednášok a to: s vedúcim klubu Zóna M, MŠ na ulici Ernesta Rótha, v klube Dôchodcov a s deťmi z detského domova na Ružovej ulici v Rožňave. Prítomným deťom pripomenul životopis Juraja Jánošíka. Spomenul aj filmovú a literárnu
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-