tvorbu našich umelcov, nakoľko Juraj Jánošík sa stal pre týchto tvorcov nevyčerpateľnou témou. Najznámejšia je báseň Jána Bottu Smrť - Jánošíkova, najznámejším filmom – Jánošík, s hlavným predstaviteľom Paľom Bielikom, alebo nezabudnuteľným Michalom Dočolomanským v muzikáli Na skle maľované.
Juraj Jánošík, podľa historických záznamov sa narodil v januári 1688 roku manželom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej v Terchovej, pokrstený bol vo Varínskom kostole 21. januára 1688 kňazom Michalom Smutkom. Krstnými rodičmi boli Jakub Merjad a Barbara Krištofiková z Terchovej.
No darmo bola Jánošíkova skupina jednotná, niektorí jej tovariši podnikali na vlastnú päsť. Takýmto prípadom bolo aj prepadnutie domanižského farára Juraja Vrtíka v Suchej doline pri Fačkove, ktorý na následky postrelenia zomrel. A práve tento čin bol najväčšou príťažou pri súdení Juraja Jánošíka, ktorý vlastne pri tomto prepadnutí ani nebol.
V roku 1713 Jánošík trávil zimu u svojho priateľa Uhorčíka v Klenovci. Liptovským stoličným orgánom sa podarilo vypátrať Jánošíkov pobyt a približne začiatkom marca v roku 1713 asi 30 drábov Liptovskej sedrie pod vedením zemana Andreánskeho prišlo do Klenovca, kde zlapali Jánošíka aj s Uhorčíkom. Odviedli ich do Liptovskej stolice, uväznili ich v Palúdzke (miestna časť Lipt. Mikuláša) v kaštieli Vranovo.
Stoličný súd súdil Juraja Jánošíka vo Svätom Mikuláši 16. – 17. marca 1713. Súdu predsedal podžupan Lipt. stolice Ladislav Okolicsányi, prokurátorom bol Alexander Čemický a úradne prideleným obhajcom Baltazár Palugyay. Prokurátor Čemický vystúpil so žalobou, v ktorej žiadal trest smrti, po ňom nasledoval s obhajobou Baltazár Palugyay, ktorý poukázal na poľahčujúce okolnosti, mladý vek obvineného, a na skutočnosť, že počas zbojníčenia nikoho nezabil ani nezranil. Taktiež uviedol, že pri prepade domanižského farára nebol prítomný a žiadal pre Jánošíka úplné omilostenie. Na druhý deň Jánošíka podrobili trpnému vypočúvaniu, ktoré bolo spojené s mučením. Potom už stoličný súd vyniesol rozsudok. Poprava mladého 25 ročného Jánošíka sa konala v podvečer 17. marca 1713 na brehu Váhu na Mikulášskom popravisku zvanom „šibeničky“ medzi Vrbicou a Okoličným (miestne časti Lipt. Mikuláša) a to najhorším spôsobom, aký dostávali iba vodcovia zbojníckych družín – a to zavesením za rebro na háku. Následne o mesiac po Jánošíkovej smrti odsúdili po súdnom procese aj Tomáša Uhorčíka a rozsudok smrti bol vykonaný nad ním 21. apríla 1713.
Milan Kupčo,
predseda MO MS v Rožňave
{jcomments on}

































Krátkym priblížením života Juraja Jánošíka, nášho legendárneho hrdinu, si pripomenuli 300 rokov od jeho úmrtia aj členovia výboru MO MS v Rožňave na svojom zasadnutí. Predseda MO MS pán Milan Kupčo zorganizoval pri tejto príležitosti niekoľko prednášok a to: s vedúcim klubu Zóna M, MŠ na ulici Ernesta Rótha, v klube Dôchodcov a s deťmi z detského domova na Ružovej ulici v Rožňave. Prítomným deťom pripomenul životopis Juraja Jánošíka. Spomenul aj filmovú a literárnu
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a