Matica slovenská (52)
Matičiari z horného Gemera reprezentovali regionálnu kultúru na celonárodných oslavách v Martine
Napísal(a) AI+MG
MARTIN / ROŽŇAVA – Najstaršia národná kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, oslávila 12. júna 2026 významné 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Členovia MO Matice slovenskej v Štítniku pripravili pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik
Napísal(a) M. Terrai
Medzi aktívne miestne odbory Matice slovenskej v okrese Rožňava patrí aj organizácia v Štítniku. V stredu 3. júna 2026, presne v duchu lákavého plagátu, usporiadali v tamojšom kultúrnom dome pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik. O úspešný priebeh podujatia sa veľkou mierou zaslúžila predsedníčka miestneho odboru Bc. Monika Liptáková. Spolu s organizačným tímom pripravila príjemné priestory a chutné občerstvenie pre všetkých hostí i účinkujúcich.
Tentokrát sa na besede prezentovali dve výnimočné Gemerčanky – domáca umelkyňa Janka Valková zo Štítnika a zberateľka i výtvarníčka krojovaných bábik Ivana Makšiová Sklenárová zo Slavošoviec.
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadal 22.6.2023 ďalšiu besedu v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohontskej župe.“ Foyer Mestského divadla Actores v Rožňave privítal pre nás vzácnych hostí. Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave Mária Velďáková na úvod všetkých srdečne privítala. Postupne predstavila pozvané osobnosti nielen z Rožňavy, ale aj z Rožňavského Bystrého a Pače. Prvým bol Ján Dávid, ktorý napísal knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom. Je to súhrn dokumentov nielen o baníctve, ale aj o histórii dediny, o živote obyvateľov pre budúce generácie. Podujatie prišla svojím spevom spestriť Dominika Ďurská, vedúca Folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Hudobný sprievod na akordeóne jej robil Marián Molnár. Jej krásny hlas potešil všetkých prítomných a rozliehal sa celým priestorom mestského divadla.
Matičiari v Rožňave pripravujú program na zviditeľnenie nadaných umelcov Gemera
Napísal(a) I. Čapóová
V týchto dňoch webovú stránku Maj Gemer informovala pani Iveta Čapóová z Rožňavy o prvotnom projekte zameranom na zviditeľnenie nadaných obyvateľov – umelcov z Gemera, rodákov aj hostí, ktorý postupne získava reálnu podobu. Podrobnejšie uviedla, že v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Domom Matice slovenskej v Rožňave pripravujú v mesiaci jún tri pútavé kultúrne podujatia, na ktoré všetkých srdečne pozývajú. ️️
Dňa 10. 6. o 16-tej hod. do priestorov predajne Kníhkupectvo KnihArt Rožňava zavíta spisovateľka detskej literatúry Ivona Ďuričová, ktorá doobeda navštívi žiakov 1 - 2. ročníka ZŠ Jura Hronca v Rožňave a presunie sa medzi najmenších do MŠ na sídlisku Juh so svojím milým programom.
Pani Ďuričová je rodáčkou z Rožňavského Bystrého, rovnako ako aj pani Vlasta Ujházyová, ktorá obohatí program o 16-tej svojou paličkovanou čipkou.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil svoje malé jubileum
Napísal(a) Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Rožňava – 5.7.2019 - Sviatok Cyrila a Metoda si pripomína celé Slovensko v podobe štátneho sviatku. Pre matičiarov z Rožňavského okresu bol tento deň výnimočným nielen svojou kresťanskou podstatou, ale na význame mu pridalo, že Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil 10. výročie svojho založenia, aj keď história hovorí, že Oblastné pracovisko tu fungovalo od 1.1.1992.
Spoločne v slávnostnej atmosfére sme si pripomínali mnohé vzácne chvíle. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročie úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej a v neposlednom rade 10. výročie založenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Po dlhoročnom exile v obci Henckovce sa vrátil Miestny odbor Matice slovenskej do Nižnej Slanej
Napísal(a) Ing. M. Gallík
„Pred konaním výročného zhromaždenia sa uskutoční od 14.00 hod. kultúrny program ku Dňu matiek, v ktorom budú účinkovať FSk Hrabina a žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná.“ Touto úvodnou vetou pozval výbor svojich členov na vôbec prvé stretnutie v Kultúrnom dome v našej obci. Z rôznych dôvodov, ktoré si nezaslúžia byť v tomto článku uvedené, sa po dlhoročnom exile v obci Henckovce vrátil Miestny odbor Matice slovenskej (ďalej len MO) a Folklórna skupina Hrabina na rodnú pôdu. Zaslúžil sa o to aj novozvolený starosta obce Tibor Jerga, ktorý po svojom predchodcovi uvedený exil zrušil a ako spoluorganizátor, takisto prvého Dňa matiek, sa zúčastnil aj na rokovaní výročného zhromaždenia.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
Viac...
V Rimavskej Sobote odhalili busty slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi a Jozefovi Škultétymu
Napísal(a) Michal Terrai
Dňa 23.5.2018 sme sa v Rimavskej Sobote zúčastnili na odhaľovaní búst slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi, Jozefovi Škultétymu. V kostole ECAV Rimavská Sobota, kde boli pri uvedenej príležitosti slávnostné služby Božie, kde slávnostnou kázňou slova Božieho poslúžil brat biskup Západného dištriktu Mgr. Milan Krivda. Po tomto slávnostnom akte sme v sprievode prešli do Aleje dejateľov, teda tam, kde majú sochy a busty aj iní dejatelia, ktorým boli odhalené v skoršom období. Krásne prostredie, kde si matičiari pripomínajú a nezabúdajú na svojich velikánov, ktorým musíme byť vďační za ich tvorbu, prácu, za ich pre nás vytvorené podmienky a diela. Po príhovoroch, kde sa prihovoril
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
Beseda o knihách Lenky Vranovej zo Štítnika Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov a Návrat do Kráľovstva drahokamov
Napísal(a) DMS
Tieto dve rozprávkové knihy vyšli tesne pred Veľkou nocou formou e-kníh. Autorkou je Lenka Vranová zo Štítnika, ktorá obe knihy aj sama ilustrovala. Určené sú predovšetkým deťom od 7 rokov, no nielen im. Autorka minulý týždeň absolvovala prvé besedy s deťmi v ZŠ v Štítniku a v Rožňave v ZŠ na Zlatej ulici. Deti si vypočuli ukážky z jej knihy Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov. Kládli veľa zvedavých otázok o všetkom, čo sa týkalo tvorby kníh a ilustrácií, o inšpiráciách a aj o jej stránke na webe. Popritom vyfarbovali maľovanky, ktoré si pre nich dopredu pripravila. Všetko sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej knihy a vydania spomínaných e-kníh. Prostredníctvom jej kníh sa dostanete do sveta fantázie, zaujímavých zápletiek a dobrodružstiev zvláštnej rodinky dúhového čarodejníka Zafíra.
Ocenenie jubilantky pani Zuzany Jungerovej
Napísal(a) Ing. Martin Gallík
Zakladajúca členka Miestneho odboru Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej pani Zuzana Jungerová sa 15. marca 2018 dožila krásnych 90 rokov. Zdravotné problémy jej zabránili pred šiestimi rokmi aktívne účinkovať na folklórnej scéne a odkázali ju na pomoc inej fyzickej osoby. Túto pomoc našla k svojej veľkej spokojnosti v Špecializovanom zariadení, zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb SUBSIDIUM v Rožňave. V tomto zariadení má zabezpečenú starostlivosť a miesto, kde trávi jeseň života. Ďakujem vedeniu Subsidia za ústretovosť a poskytnutie spoločenskej miestnosti, kde sme mohli vyjadriť vďaku a zablahoželať našej jubilantke.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.