Dňa 30. novembra 2011 sa konalo valné zhromaždenie MO Matice slovenskej v Rožňave za účasti členky výboru Matice slovenskej v Martine a riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatice Halkovej. V úvode prišli prítomných pozdraviť deti z Materskej školy na ul. E. Rótha v Rožňave pod vedením pani učiteľky Eleonóry Grígerovej. Pásmom piesní a básničiek pripomenuli prítomným blížiace sa Vianoce.Oľga Benediktyová zhodnotila aktivity miestneho odboru jednak vlastné, ale i v spolupráci s inými subjektmi. Boli to napr. folklórne podujatia, prednes poézie a prózy detí materských škôl, súťaž žiakov základných škôl o histórii Slovenska, výstavky, výročia MS, vianočný koncert, spomienka na slovenských národovcov ako P. Dobšinský, Ľ. Štúr, P. J. Šafárik, slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, autokarové putovanie po stopách gemerských osobností , ale i dopravná výchova detí, turistika a rôzne iné. Na viaceré folklórne podujatia i miestne akcie miestny odbor MS prispel finančnými prostriedkami získanými z projektov i z dotácií mesta.
Matičiari považujú za veľmi významnú spoluprácu s Mestom Rožňava, Gemerskou knižnicou PD v Rožňave, Gymnáziom P. J. Šafárika v Rožňave, klubom dôchodcov, cirkvami, základnými i materskými školami. Predsedníčka vyzdvihla činnosť folklórnych súborov Haviar, Haviarik i mestského divadla Actores, ktorí sú kolektívnymi členmi MO MS. Ich účinkovanie presahuje rámec mesta i regiónu a prezentujú horný Gemer na podujatiach v rôznych častiach Slovenska. Pekný úspech dosiahol i náš člen Albert Šmihula, ktorý sa venuje nielen maľovaniu obrazov, ale je aj autorom štyroch básnických zbierok. V tomto roku získal 2. miesto v celoslovenskej amatérskej súťaži literárnej tvorby. MO MS vedie kroniku, archív fotografií a videí i v elektronickej podobe. Pravidelne prispieva článkami a fotografiami na webovú stránku Matice slovenskej, Matice Rožňava i na stránku rodáka z Gemera pána Ondreja Doboša Maj Gemer.
Ing. Zlatica Halková oboznámila členov so závermi snemu Matice slovenskej v Martine, a to so Stanovami MS a Programom MS na roky 2011 – 2013. Matičiari svojimi podpismi podporili petíciu občanov proti premiestneniu súsošia štúrovcov v Bratislave.
Valné zhromaždenie bolo tiež príležitosťou na odovzdanie členských preukazov novým členom. Je potešiteľné, že všetci sú z radov mladých ľudí, ktorí budú v činnosti matičiarov pokračovať. Nezabudlo sa ani na jubilantov a predsedníčka im zablahoželala a odovzdala gratulačné listiny. Medzi nimi bola i naša najstaršia členka pani Valéria Gregová, ktorá sa dožila 85 rokov.
Na tomto VZ si prítomní pripomenuli 205. výročie narodenia Karola Kuzmányho, prvého podpredsedu Matice slovenskej. V závere zaspievali hymnu MS Kto za pravdu horí, ktorej text napísal práve Karol Kuzmány. Hudbu zložil Miloš Ruppeldt a slovenský ľud si ju privlastnil ako celonárodnú hymnickú pieseň.
Oľga Benediktyová
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/rv/valne{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.