z príležitosti 1 153. výročia príchodu solúnskych bratov Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy, ktorých k nám vyslal cár Michal III. na žiadosť vtedajšieho vládcu Veľkej Moravy - kniežaťa Rastislava, vytrvalo odolávajúceho franskej snahe o podmanenie jeho území. Pochopil, že v procese kristianizácie Veľkej Moravy, smerujúcej zo západu, sa skrýva veľká snaha silného suseda – Franskej ríše – o získanie vplyvu nielen na náboženstvo a kultúru, ale aj na politiku a hospodárstvo, čiže o postupné ovládnutie Veľkej Moravy. V pozadí Rastislavovej žiadosti sa skrývala aj snaha o nadviazanie strategicky významného spojenectva s neustále silnejúcou Byzanciou proti Frankom.
Obidvaja bratia ovládali starosloviensky jazyk a tak Konštantín pripravil z podkladov gréckej abecedy písmo a preložil bohoslužobné texty. Dovtedy totiž boli oficiálnymi liturgickými jazykmi len latinčina, gréčtina a hebrejčina. Vďaka dvom solúnskym bratom sa štvrtým oficiálnym liturgickým jazykom stala staroslovienčina.
Konštantín mal podlomené zdravie a tak vstúpil neskôr do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Metod, pôvodne vojak, bol vtedajším pápežom Hadriánom II. vysvätený za kňaza a vymenovaný za arcibiskupa a pápežského legáta pre Panóniu, Nitriansko a Veľkú Moravu. Sv. Cyril a Metod nám priniesli písmo a s ním aj základy pre budúci život národa. Význam ich diela a odkazu je aj v našom prežití – ako národa s minulosťou, koreňmi a perspektívou. Verme, že sme národ, ktorý je života schopný a máme šancu, ktorá stále trvá.
Toto všetko odznelo na slávnosti, moderovanej už tradične pánom Štefanom Geržom, v príhovoroch pána Ing. Jána Lacha – zástupcu primátora mesta Rožňava a predsedníčky MO MS Matice slovenskej v Rožňave MUDr. Ľubomíry Chromčíkovej, ktorí v rámci otvorenia slávnosti položili vence k pamätnej tabuli Mons. Štefana Moyzesa na biskupskom úrade – prvého predsedu Matice slovenskej. Slávnosti sa zúčastnili aj primátor mesta Dobšiná pán Ján Slovák, riaditeľka Domu MS v Rožňave a oblastná aj krajská predsedníčka Matice Slovenskej, ako aj členka predsedníctva MS Ing. Zlatica Halková, predseda okresnej rady SNS v Rožňave Ing. Stanislav Blahús, starosta obce Gočovo Mgr. Milan Mlynár, evanjelický pán farár ThDr. Jerguš Olejár, PhD. s manželkou Mgr. Ľubicou Olejárovou, PhD., členky MO MS v Gemerskej Polome na čele s predsedníčkou JUDr. Lýdiou Sústrikovou a ďalší členovia aj nečlenovia MO MS v Rožňave.
Krásny umelecký zážitok pripravilo 4G – mužské spevácke teleso pri Cirkevnom zbore ECAV Rožňava štvorhlasným zaspievaním skladby „Otče náš“ v staroslovenčine pod vedením Ing. Ivana Nemčoka, po ktorom nasledovalo nemenej zaujímavé tanečno-spevácke vystúpenie FS Dubina Rožňava opätovne pod vedením Ing. Ivana Nemčoka. Program spestrila talentovaná žiačka literárno-dramatického odboru ZUŠ v Rožňave Saška Šmelková, pod vedením pani učiteľky Kardošovej, precíteným prednesom básne Ivana Krasku „Dobrý krok“. Záver programu patril prekrásnym slovenským národným aj folklórnym piesňam v podaní ŽSSk „Genšenky“ z Honiec za hudobného sprievodu Ing. Ivana Nemčoka.
Všetkým účinkujúcim veľmi pekne ďakujeme. O rok dovidenia!
Predsedníčka MO MS Rožňava































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.