Vo štvrtok 30. augusta v plne obsadenej veľkej sále Radnice Mesta Rožňava odzneli prednášky: Alexander Botoš – Maxim Mordovin: Archeologický výskum zaniknutého pavlínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Výskumná sezóna 2018; Tomáš Kowalski: Výskum stredovekého nástenného maliarstva po roku 1950; Anabelle Križan – Jana Želinská: Analýza materiálov a techník vybraných nástenných malieb na Slovensku z obdobia okolo roku 1400; Miroslav Janšto – Rudolf Boroš: Ev. a. v. kostol v Rimavskom Brezove – výsledky reštaurátorského výskumu a obnovy interiéru; Peter Mlích: Rákoš – reštaurovanie nástennej výmaľby Kostola Najsvätejšej Trojice; Helena Markusková: Gemer pod osmanským panstvom; Monika Tihányiová: Historický vývoj r. k. kostola Všetkých svätých v Henckovciach; Michaela Kalinová – Silvia Paulusová: Kostol všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu; Peter Krušinský – Karol Ďurian: Výskum krovových konštrukcií sakrálnych stavieb na Gemeri a Molohonte a geometrická analýza krovových konštrukcií s možnosťou využitia v praxi; Martin Šugar – Jana Želinská: Rožňavská Metercia na mape dejín umenia; Lenka Vrbiková: Chemicko-technologická analýza maľby Metercie; Andrej Štafura – Martin Čulík – Štefan Nagy: Historické organy Gemera a ich zvuková autenticita; Michail Prijmič: Nástenné maľby v rotunde Goryany (Ukrajina).
V piatok 31. augusta sa konala exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch: Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa, Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo, Ev. a. v. kostol Kyjatice, Ev. a. v. kostol Kraskovo, Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce. Plný autobus, nasledovaný „kolónou“ osobných áut si vychutnal prehliadku jednotlivých kostolov, ktorú doplnili erudovaným výkladom o ich histórii, výmaľbách a ich témach, o umeleckých hodnotách oltárov, kazateľníc, kostolných empor, kazetových stropov, podláh i celkového interiéru historička umenia Elena Kušnierová z Rožňavy a Katarína Damjanovová z Pamiatkového úradu v Lučenci. V Malých Teriakovciach zaznela aj krátka ukážka hry na organe v podaní významného znalca historických organov a organistu Andreja Štafuru.
Večerný program so začiatkom o 20.00 hod. sa konal v bývalom kláštore františkánov - Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave, kde bola pripravená prezentácia dobrovoľníckych aktivít OZ Gotická cesta a multimediálna prezentácia Pocta baroku s vystúpením hudobnej skupiny Antico Moderna z Banskej Bystrice (Andrej Turčin – husle, František Kubiš – akordeón) a s ukážkami reštaurovaných barokových oltárov Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Gočovo, Ochtiná, Markuška, Roštár, Brdárka).
V sobotu 1. septembra už mimo rámca konferencie, ale stále v jej intenciách, sa konalo podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré usporiadalo Občianske združenie Gotická cesta so sídlom v Rožňave (existujúce od roku 2007). Z Rožňavy v ten deň odchádzal autobus, ktorý viezol záujemcov o prehliadku ev. a. v. kostolov v Štítniku, v Ochtinej, v Roštári, Koceľovciach, Brdárke a rím. kat. kostola v Henckovciach, aj s neodmysliteľným odborným výkladom mladých dobrovoľníkov z OZ Gotická cesta - Michal Kiča, Samuel Burda, Peter Koska, Michal Augustovič, Peter Lukáč, Peter Palgut, Adam Molnár. Na tomto podujatí bola predstavená nová Mapa Gotickej cesty (zásluhou mladých nadšencov, prevažne študentov architektúry a histórie), na ktorej sú znázorné tri základné okruhy cesty po stredovekých kostoloch horného Gemera (Rožňavský okruh, Štítnický okruh, Jelšavský okruh) i s fotografiami a krátkym popisom významných pamiatok. V Henckovciach bolo trojdňové zaujímavé podujatie ukočené spoločným posedením s občerstvením a hlavne koncertom barokovej hudby pri sviečkach v interiéri kostola Všetkých svätých. Na koncerte zaznela dobová sakrálna i svetská hudba, dobové tance a suity zo 16. – 17. storočia v úprave Jozefa Poprockého a Egona Kráka. Na akordeóne hral a slovom sprevádzal Dominik Frčka, spievali Stanislav Ďurský a Zuzana Lojková, na klavíri ich sprevádzal a sólové skladby hral Ján Bulla.
Gotická cesta ponúka veľmi bohatú pokladnicu kultúrno-historických daností Gemera a Gemera-Malohontu. Výskum stredovekého nástenného maliarstva začal po roku 1950, v 80. rokoch 20. storočia bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov, odvtedy s prestávkami naďalej prebieha umeleckohistorický a reštaurátorský výskum. Na konferencii bolo konštatované, že nás čaká ešte veľa práce pri reštaurovaní interiérov i exteriérov a stavebnej obnove týchto vzácnych pamiatok, ale tiež, že je na to treba ešte vytvoriť podmienky na vytváranie pravidelných fondov na opravu a v neposlednom rade aj podmienky na využitie pamiatok Gotickej cesty a ich spístupnenie ako bohatstva špecifického umeleckého a historického významu.
![]() |
![]() |
![]() |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Gotická cesta mapa | Gotická cesta logo |
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a OZ Gotická cesta







































































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.