Vo štvrtok 30. augusta v plne obsadenej veľkej sále Radnice Mesta Rožňava odzneli prednášky: Alexander Botoš – Maxim Mordovin: Archeologický výskum zaniknutého pavlínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Výskumná sezóna 2018; Tomáš Kowalski: Výskum stredovekého nástenného maliarstva po roku 1950; Anabelle Križan – Jana Želinská: Analýza materiálov a techník vybraných nástenných malieb na Slovensku z obdobia okolo roku 1400; Miroslav Janšto – Rudolf Boroš: Ev. a. v. kostol v Rimavskom Brezove – výsledky reštaurátorského výskumu a obnovy interiéru; Peter Mlích: Rákoš – reštaurovanie nástennej výmaľby Kostola Najsvätejšej Trojice; Helena Markusková: Gemer pod osmanským panstvom; Monika Tihányiová: Historický vývoj r. k. kostola Všetkých svätých v Henckovciach; Michaela Kalinová – Silvia Paulusová: Kostol všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu; Peter Krušinský – Karol Ďurian: Výskum krovových konštrukcií sakrálnych stavieb na Gemeri a Molohonte a geometrická analýza krovových konštrukcií s možnosťou využitia v praxi; Martin Šugar – Jana Želinská: Rožňavská Metercia na mape dejín umenia; Lenka Vrbiková: Chemicko-technologická analýza maľby Metercie; Andrej Štafura – Martin Čulík – Štefan Nagy: Historické organy Gemera a ich zvuková autenticita; Michail Prijmič: Nástenné maľby v rotunde Goryany (Ukrajina).
V piatok 31. augusta sa konala exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch: Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa, Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo, Ev. a. v. kostol Kyjatice, Ev. a. v. kostol Kraskovo, Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce. Plný autobus, nasledovaný „kolónou“ osobných áut si vychutnal prehliadku jednotlivých kostolov, ktorú doplnili erudovaným výkladom o ich histórii, výmaľbách a ich témach, o umeleckých hodnotách oltárov, kazateľníc, kostolných empor, kazetových stropov, podláh i celkového interiéru historička umenia Elena Kušnierová z Rožňavy a Katarína Damjanovová z Pamiatkového úradu v Lučenci. V Malých Teriakovciach zaznela aj krátka ukážka hry na organe v podaní významného znalca historických organov a organistu Andreja Štafuru.
Večerný program so začiatkom o 20.00 hod. sa konal v bývalom kláštore františkánov - Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave, kde bola pripravená prezentácia dobrovoľníckych aktivít OZ Gotická cesta a multimediálna prezentácia Pocta baroku s vystúpením hudobnej skupiny Antico Moderna z Banskej Bystrice (Andrej Turčin – husle, František Kubiš – akordeón) a s ukážkami reštaurovaných barokových oltárov Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Gočovo, Ochtiná, Markuška, Roštár, Brdárka).
V sobotu 1. septembra už mimo rámca konferencie, ale stále v jej intenciách, sa konalo podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré usporiadalo Občianske združenie Gotická cesta so sídlom v Rožňave (existujúce od roku 2007). Z Rožňavy v ten deň odchádzal autobus, ktorý viezol záujemcov o prehliadku ev. a. v. kostolov v Štítniku, v Ochtinej, v Roštári, Koceľovciach, Brdárke a rím. kat. kostola v Henckovciach, aj s neodmysliteľným odborným výkladom mladých dobrovoľníkov z OZ Gotická cesta - Michal Kiča, Samuel Burda, Peter Koska, Michal Augustovič, Peter Lukáč, Peter Palgut, Adam Molnár. Na tomto podujatí bola predstavená nová Mapa Gotickej cesty (zásluhou mladých nadšencov, prevažne študentov architektúry a histórie), na ktorej sú znázorné tri základné okruhy cesty po stredovekých kostoloch horného Gemera (Rožňavský okruh, Štítnický okruh, Jelšavský okruh) i s fotografiami a krátkym popisom významných pamiatok. V Henckovciach bolo trojdňové zaujímavé podujatie ukočené spoločným posedením s občerstvením a hlavne koncertom barokovej hudby pri sviečkach v interiéri kostola Všetkých svätých. Na koncerte zaznela dobová sakrálna i svetská hudba, dobové tance a suity zo 16. – 17. storočia v úprave Jozefa Poprockého a Egona Kráka. Na akordeóne hral a slovom sprevádzal Dominik Frčka, spievali Stanislav Ďurský a Zuzana Lojková, na klavíri ich sprevádzal a sólové skladby hral Ján Bulla.
Gotická cesta ponúka veľmi bohatú pokladnicu kultúrno-historických daností Gemera a Gemera-Malohontu. Výskum stredovekého nástenného maliarstva začal po roku 1950, v 80. rokoch 20. storočia bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov, odvtedy s prestávkami naďalej prebieha umeleckohistorický a reštaurátorský výskum. Na konferencii bolo konštatované, že nás čaká ešte veľa práce pri reštaurovaní interiérov i exteriérov a stavebnej obnove týchto vzácnych pamiatok, ale tiež, že je na to treba ešte vytvoriť podmienky na vytváranie pravidelných fondov na opravu a v neposlednom rade aj podmienky na využitie pamiatok Gotickej cesty a ich spístupnenie ako bohatstva špecifického umeleckého a historického významu.
![]() |
![]() |
![]() |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Gotická cesta mapa | Gotická cesta logo |
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a OZ Gotická cesta







































































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).