 |
 |
 |
||
| Účastníci konferencie | Účastníci konferencie | Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa | ||
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa | Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa | Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa | ||
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa | Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo | Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo |
Vo štvrtok 30. augusta v plne obsadenej veľkej sále Radnice Mesta Rožňava odzneli prednášky: Alexander Botoš – Maxim Mordovin: Archeologický výskum zaniknutého pavlínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Výskumná sezóna 2018; Tomáš Kowalski: Výskum stredovekého nástenného maliarstva po roku 1950; Anabelle Križan – Jana Želinská: Analýza materiálov a techník vybraných nástenných malieb na Slovensku z obdobia okolo roku 1400; Miroslav Janšto – Rudolf Boroš: Ev. a. v. kostol v Rimavskom Brezove – výsledky reštaurátorského výskumu a obnovy interiéru; Peter Mlích: Rákoš – reštaurovanie nástennej výmaľby Kostola Najsvätejšej Trojice; Helena Markusková: Gemer pod osmanským panstvom; Monika Tihányiová: Historický vývoj r. k. kostola Všetkých svätých v Henckovciach; Michaela Kalinová – Silvia Paulusová: Kostol všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu; Peter Krušinský – Karol Ďurian: Výskum krovových konštrukcií sakrálnych stavieb na Gemeri a Molohonte a geometrická analýza krovových konštrukcií s možnosťou využitia v praxi; Martin Šugar – Jana Želinská: Rožňavská Metercia na mape dejín umenia; Lenka Vrbiková: Chemicko-technologická analýza maľby Metercie; Andrej Štafura – Martin Čulík – Štefan Nagy: Historické organy Gemera a ich zvuková autenticita; Michail Prijmič: Nástenné maľby v rotunde Goryany (Ukrajina).
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo | Ev. a. v. kostol Kyjatice | Ev. a. v. kostol Kyjatice | ||
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Kyjatice | Ev. a. v. kostol Kyjatice | Ev. a. v. kostol Kyjatice | ||
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Kyjatice | Ev. a. v. kostol Kraskovo | Ev. a. v. kostol Kraskovo |
V piatok 31. augusta sa konala exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch: Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa, Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo, Ev. a. v. kostol Kyjatice, Ev. a. v. kostol Kraskovo, Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce. Plný autobus, nasledovaný „kolónou“ osobných áut si vychutnal prehliadku jednotlivých kostolov, ktorú doplnili erudovaným výkladom o ich histórii, výmaľbách a ich témach, o umeleckých hodnotách oltárov, kazateľníc, kostolných empor, kazetových stropov, podláh i celkového interiéru historička umenia Elena Kušnierová z Rožňavy a Katarína Damjanovová z Pamiatkového úradu v Lučenci. V Malých Teriakovciach zaznela aj krátka ukážka hry na organe v podaní významného znalca historických organov a organistu Andreja Štafuru.
Večerný program so začiatkom o 20.00 hod. sa konal v bývalom kláštore františkánov - Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave, kde bola pripravená prezentácia dobrovoľníckych aktivít OZ Gotická cesta a multimediálna prezentácia Pocta baroku s vystúpením hudobnej skupiny Antico Moderna z Banskej Bystrice (Andrej Turčin – husle, František Kubiš – akordeón) a s ukážkami reštaurovaných barokových oltárov Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Gočovo, Ochtiná, Markuška, Roštár, Brdárka).
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Kraskovo | Ev. a. v. kostol Kraskovo | Ev. a. v. kostol Kraskovo | ||
 |
 |
 |
||
| Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce | Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce | Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce | ||
 |
 |
 |
||
| Kultúrno-kreatívne centrum Rožňava | Kultúrno-kreatívne centrum Rožňava | Ev.a.v. kostol Štítnik |
V sobotu 1. septembra už mimo rámca konferencie, ale stále v jej intenciách, sa konalo podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré usporiadalo Občianske združenie Gotická cesta so sídlom v Rožňave (existujúce od roku 2007). Z Rožňavy v ten deň odchádzal autobus, ktorý viezol záujemcov o prehliadku ev. a. v. kostolov v Štítniku, v Ochtinej, v Roštári, Koceľovciach, Brdárke a rím. kat. kostola v Henckovciach, aj s neodmysliteľným odborným výkladom mladých dobrovoľníkov z OZ Gotická cesta - Michal Kiča, Samuel Burda, Peter Koska, Michal Augustovič, Peter Lukáč, Peter Palgut, Adam Molnár. Na tomto podujatí bola predstavená nová Mapa Gotickej cesty (zásluhou mladých nadšencov, prevažne študentov architektúry a histórie), na ktorej sú znázorné tri základné okruhy cesty po stredovekých kostoloch horného Gemera (Rožňavský okruh, Štítnický okruh, Jelšavský okruh) i s fotografiami a krátkym popisom významných pamiatok. V Henckovciach bolo trojdňové zaujímavé podujatie ukočené spoločným posedením s občerstvením a hlavne koncertom barokovej hudby pri sviečkach v interiéri kostola Všetkých svätých. Na koncerte zaznela dobová sakrálna i svetská hudba, dobové tance a suity zo 16. – 17. storočia v úprave Jozefa Poprockého a Egona Kráka. Na akordeóne hral a slovom sprevádzal Dominik Frčka, spievali Stanislav Ďurský a Zuzana Lojková, na klavíri ich sprevádzal a sólové skladby hral Ján Bulla.
 |
 |
 |
||
| Ev.a.v. kostol Ochtiná | Ev.a.v. kostol Roštár | Ev.a.v. kostol Koceľovce | ||
 |
 |
 |
||
| Ev.a.v. kostol Brdárka | Rim.- kat. kostol Henckovce | Rim.- kat. kostol Henckovce | ||
 |
 |
 |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Rim.- kat. kostol Henckovce | Rim.- kat. kostol Henckovce |
Gotická cesta ponúka veľmi bohatú pokladnicu kultúrno-historických daností Gemera a Gemera-Malohontu. Výskum stredovekého nástenného maliarstva začal po roku 1950, v 80. rokoch 20. storočia bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov, odvtedy s prestávkami naďalej prebieha umeleckohistorický a reštaurátorský výskum. Na konferencii bolo konštatované, že nás čaká ešte veľa práce pri reštaurovaní interiérov i exteriérov a stavebnej obnove týchto vzácnych pamiatok, ale tiež, že je na to treba ešte vytvoriť podmienky na vytváranie pravidelných fondov na opravu a v neposlednom rade aj podmienky na využitie pamiatok Gotickej cesty a ich spístupnenie ako bohatstva špecifického umeleckého a historického významu.
 |
 |
 |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Gotická cesta mapa | Gotická cesta logo |
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a OZ Gotická cesta
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.