Vo štvrtok 30. augusta v plne obsadenej veľkej sále Radnice Mesta Rožňava odzneli prednášky: Alexander Botoš – Maxim Mordovin: Archeologický výskum zaniknutého pavlínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku. Výskumná sezóna 2018; Tomáš Kowalski: Výskum stredovekého nástenného maliarstva po roku 1950; Anabelle Križan – Jana Želinská: Analýza materiálov a techník vybraných nástenných malieb na Slovensku z obdobia okolo roku 1400; Miroslav Janšto – Rudolf Boroš: Ev. a. v. kostol v Rimavskom Brezove – výsledky reštaurátorského výskumu a obnovy interiéru; Peter Mlích: Rákoš – reštaurovanie nástennej výmaľby Kostola Najsvätejšej Trojice; Helena Markusková: Gemer pod osmanským panstvom; Monika Tihányiová: Historický vývoj r. k. kostola Všetkých svätých v Henckovciach; Michaela Kalinová – Silvia Paulusová: Kostol všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu; Peter Krušinský – Karol Ďurian: Výskum krovových konštrukcií sakrálnych stavieb na Gemeri a Molohonte a geometrická analýza krovových konštrukcií s možnosťou využitia v praxi; Martin Šugar – Jana Želinská: Rožňavská Metercia na mape dejín umenia; Lenka Vrbiková: Chemicko-technologická analýza maľby Metercie; Andrej Štafura – Martin Čulík – Štefan Nagy: Historické organy Gemera a ich zvuková autenticita; Michail Prijmič: Nástenné maľby v rotunde Goryany (Ukrajina).
V piatok 31. augusta sa konala exkurzia po vytypovaných pamiatkach a kostoloch: Ev. a. v. kostol Rimavská Baňa, Ev. a. v. kostol Rimavské Brezovo, Ev. a. v. kostol Kyjatice, Ev. a. v. kostol Kraskovo, Ev. a. v. kostol Malé Teriakovce. Plný autobus, nasledovaný „kolónou“ osobných áut si vychutnal prehliadku jednotlivých kostolov, ktorú doplnili erudovaným výkladom o ich histórii, výmaľbách a ich témach, o umeleckých hodnotách oltárov, kazateľníc, kostolných empor, kazetových stropov, podláh i celkového interiéru historička umenia Elena Kušnierová z Rožňavy a Katarína Damjanovová z Pamiatkového úradu v Lučenci. V Malých Teriakovciach zaznela aj krátka ukážka hry na organe v podaní významného znalca historických organov a organistu Andreja Štafuru.
Večerný program so začiatkom o 20.00 hod. sa konal v bývalom kláštore františkánov - Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave, kde bola pripravená prezentácia dobrovoľníckych aktivít OZ Gotická cesta a multimediálna prezentácia Pocta baroku s vystúpením hudobnej skupiny Antico Moderna z Banskej Bystrice (Andrej Turčin – husle, František Kubiš – akordeón) a s ukážkami reštaurovaných barokových oltárov Gemera (Rejdová, Vyšná Slaná, Gočovo, Ochtiná, Markuška, Roštár, Brdárka).
V sobotu 1. septembra už mimo rámca konferencie, ale stále v jej intenciách, sa konalo podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré usporiadalo Občianske združenie Gotická cesta so sídlom v Rožňave (existujúce od roku 2007). Z Rožňavy v ten deň odchádzal autobus, ktorý viezol záujemcov o prehliadku ev. a. v. kostolov v Štítniku, v Ochtinej, v Roštári, Koceľovciach, Brdárke a rím. kat. kostola v Henckovciach, aj s neodmysliteľným odborným výkladom mladých dobrovoľníkov z OZ Gotická cesta - Michal Kiča, Samuel Burda, Peter Koska, Michal Augustovič, Peter Lukáč, Peter Palgut, Adam Molnár. Na tomto podujatí bola predstavená nová Mapa Gotickej cesty (zásluhou mladých nadšencov, prevažne študentov architektúry a histórie), na ktorej sú znázorné tri základné okruhy cesty po stredovekých kostoloch horného Gemera (Rožňavský okruh, Štítnický okruh, Jelšavský okruh) i s fotografiami a krátkym popisom významných pamiatok. V Henckovciach bolo trojdňové zaujímavé podujatie ukočené spoločným posedením s občerstvením a hlavne koncertom barokovej hudby pri sviečkach v interiéri kostola Všetkých svätých. Na koncerte zaznela dobová sakrálna i svetská hudba, dobové tance a suity zo 16. – 17. storočia v úprave Jozefa Poprockého a Egona Kráka. Na akordeóne hral a slovom sprevádzal Dominik Frčka, spievali Stanislav Ďurský a Zuzana Lojková, na klavíri ich sprevádzal a sólové skladby hral Ján Bulla.
Gotická cesta ponúka veľmi bohatú pokladnicu kultúrno-historických daností Gemera a Gemera-Malohontu. Výskum stredovekého nástenného maliarstva začal po roku 1950, v 80. rokoch 20. storočia bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov, odvtedy s prestávkami naďalej prebieha umeleckohistorický a reštaurátorský výskum. Na konferencii bolo konštatované, že nás čaká ešte veľa práce pri reštaurovaní interiérov i exteriérov a stavebnej obnove týchto vzácnych pamiatok, ale tiež, že je na to treba ešte vytvoriť podmienky na vytváranie pravidelných fondov na opravu a v neposlednom rade aj podmienky na využitie pamiatok Gotickej cesty a ich spístupnenie ako bohatstva špecifického umeleckého a historického významu.
![]() |
![]() |
![]() |
||
| Rim.- kat. kostol Henckovce | Gotická cesta mapa | Gotická cesta logo |
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a OZ Gotická cesta







































































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-