Na námestí nájdeme aj novú pamätnú tabuľu Pavlovi Dobšinskému, ktorý dal v rožňavskej tlačiarni Kékovcov vytlačiť prvý zošit Slovenských ľudových rozprávok, rozmernú portrétnu pamätnú tabuľu maďarskému básnikovi Sándorovi Petőfimu na pamiatku jeho pobytu v meste, nedávno odhalenú pamätnú tabuľu rožňavským politickým väzňom, na budove bývalej banskej komory trojjazyčnú bronzovú tabuľu zašlej slávy rožňavského baníctva, staršiu pamätnú tabuľu robotníckeho hnutia a pomník SNP s bustou popraveného partizána Jozefa Tótha. Na budove radnice sú tri pamätné tabule: na pamiatku pobytu Františka Rákócziho, tabuľa na pamiatku oslobodenia mesta v januári 1945 a pamätná tabuľa obetiam holokaustu.
Na priečelí sídla pamiatkového úradu na Betliarskej ceste sa zachovala pamätná tabuľa z čias postavenia tejto budovy (1719), ktorá bola prvou verejnou mestskou nemocnicou založenou krásnohorským zemepánom Jurajom Andrássym.
Na Čučmianskej ulici má pamätnú tabuľu významný maďarský publicista a novinár László Vass, na Šafárikovej ulici významný režisér, rožňavský rodák Ján Kadár známy najmä svojím filmom Obchod na korze. Na ulici Zeleného stromu, na budove bývalého evanjelického gymnázia, sú dve tabule: bronzová je venovaná pamiatke významných žiakov a profesorov gymnázia, kamenná Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, ktorý tu študoval. Tento významný vedec - slavista má v Rožňave aj pomník s portrétnou bustou, nedávno odhalený pred budovou Obchodného a kultúrneho centra. V južnej časti Šafárikovej ulice vedľa budovy múzea stojí na kamennom podstavci bronzová socha vodcu maďarskej buržoáznej revolúcie Lajosa Kossutha, poniže, na priečelí jednej z múzejných budov, je osadená pamätná tabuľa Františke Andrássyovej, ktorá tu kedysi zriadila detskú útulňu a sirotinec. V mestskom parku sú ešte dva pamätníky – pomník s portrétnou bustou významného pedagóga Samuela Czabana a pomník v tvare vysokého liatinového obelisku na pamiatku zakladateľa rožňavských parkov, lekára Antona Kissa.
V blízkom Betliari sa rodný dom svetoznámeho husľového virtuóza a hudobného pedagóga Juraja Kazameka síce nezachoval, ale svojho slávneho rodáka si obec pripomína pamätnou tabuľou na budove Obecného úradu. Ďalšiu nájdeme na Okružnej ulici, na rodnom dome zakladateľa Pohrebného podporného združenia na Slovensku Júliusa Kossutha. Na priečelí evanjelickej fary je skromná tabuľa na pamiatku pôsobenia významného teológa, evanjelického kňaza Júliusa Madarása.
V susednej Gemerskej Polome na vŕšku vedľa evanjelického kostola stojí stará fara s verandou - rodný dom Petra Kellnera-Hostinského, básnika, publicistu, redaktora Slovenských národných novín a jedného z najbližších priateľov Ľudovíta Štúra, na priečelí s pamätnou tabuľou s bronzovým portrétnym reliéfom dejateľa. Na budove zdravotného strediska má od r.1999 pamätnú tabuľu ďalší významný rodák – lekár bývalej Malohontskej stolice Peter Madáč.
O niečo severnejšie ležiaca Nižná Slaná prišla ešte koncom 70-ych rokov 20. stor. o budovu starej fary, v ktorej žil a tvoril Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, osvetový pracovník, autor učebníc, spisovateľ, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí. V roku 2008 mu odhalili pamätnú tabuľu na západnom priečelí evanjelického kostola.
Neďaleké Kobeliarovo je rodiskom učenca európskeho významu, zakladateľa vedeckej slavistiky, literárneho teoretika, historika a básnika Pavla Jozefa Šafárika. Nájdeme tu pamätné izby zriadené v upravenej budove bývalej evanjelickej fary, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétom dejateľa. Štúdiá Pavla Jozefa Šafárika pripomína aj pamätná tabuľa na budove Stredného odborného učilišťa v Dobšinej, na mieste ktorého stála kedysi budova vyššieho evanjelického gymnázia.
Vyššie ležiacu Vyšnú Slanú zvečnil ako Radzimku vo svojom najznámejšom románe Cesta zarúbaná spisovateľ Fraňo Kráľ. Pamätnú tabuľu spisovateľovi, ktorý v obci pôsobil ako učiteľ, umiestnili na priečelí novej školy.
Vo Vlachove nájdeme zaujímavé obecné múzeum v opravenom prízemnom kaštieli, ktorý bol sídlom grófa Karola Andrássyho, významného železiarskeho podnikateľa a rodiskom jeho synov: betliarskeho, tzv. "železného" grófa Emanuela Andrássyho a známejšieho Júliusa Andrássyho, ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Uhorska.
Susedná obec Gočovo si svojho významného rodáka - vedca európskeho významu, matematika a vysokoškolského pedagóga akademika Jura Hronca, zakladateľa Slovenskej vysokej školy technickej pripomína malým múzeom zriadeným v jeho rodnom dome, na priečelí s pamätnou tabuľou s portrétnou bustou i pamätnou tabuľou na bývalej ľudovej škole, ktorú navštevoval.. Na tunajšom cintoríne nájdeme jeho hrob a náhrobník. Pamätnou tabuľou na ev. kostole si Gočovo uctilo aj ďalšieho svojho rodáka - prvého evanjelického misionára zo Slovenska Kornela Ivana Haláta.
Z Nižnej Slanej sa cez roštársky kopec po peknej ceste plnej serpentín dostaneme do starobylej obce Ochtiná neďaleko Štítnika, kde v areáli stredovekého kostola stojí budova evanjelickej fary s pamätnou tabuľou. Z nápisu sa dočítame, že sa tu narodil Jonáš Bubenka, publicista, hudobný skladateľ a rytec, ktorý ilustroval a pripravil v Levoči vydanie Komenského dielo Orbis pictus. Ako kňazi tu pôsobili Ladislav Bartolomaeides, najvýznamnejší historik Gemera a Daniel Lichard, spisovateľ, vydavateľ a propagátor družstevníctva.
Slavošovce sú zase rodiskom významného slovenského dejateľa, evanjelického kňaza, spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského. V jeho rodnom dome - budove bývalej evanjelickej fary je zriadená pamätná izba so stálym sprievodcom. Na priečelí je pamätná tabuľa, v areáli školy kamenný pomník dejateľa s jeho portrétnou bustou. Pôsobiskom Pavla Dobšinského bolo niekoľko rokov aj Rožňavské Bystré. Jeho účinkovanie v tejto obci pripomína pamätná tabuľa na priečelí tamojšieho ev. kostola.
Starú tradíciu má slavošovská papiereň, v ktorej jej majiteľka Johanna Gyürkyová, pochovaná na miestnom cintoríne, zaviedla strojovú výrobu papiera v roku 1841 ako prvá v Uhorsku. Na jej počesť bola v roku 2007 v areáli terajšej papierne osadená pamätná tabuľa. V areáli závodu je aj pomník SNP na pamiatku tragického výbuchu skladu výbušnín, počas ktorého zahynulo 40 ilegálnych pracovníkov a partizánov.
Aktívnu účasť mestečka Štítnik v SNP pripomína pamätná tabuľa na bývalej školskej budove. Skromná pamätná tabuľa je aj na rodnom dome tunajšieho rodáka - významného maliara maďarského romantizmu 19. storočia Viktora Madarásza. V tom istom dome neskôr žili a pracovali sestry Sontaghové, ktoré v Štítniku a na okolí začiatkom 20. storočia organizovali výrobu a distribúciu veľmi populárnej tzv. štítnickej čipky.
V malej dedinke Rozložná blízko Štítnika nájdeme neďaleko kostola nízku budovu s červenou strechou. Je to bývalá evanjelická fara, v ktorej sa narodil významný gemerský historik, publicista, advokát, popredný predstaviteľ kultúrneho a národného života v Gemeri, profesor prvého slovenského gymnázia a správca Československého reálneho gymnázia v Revúcej Július Botto. Na priečelí budovy je pamätná tabuľa.
Unikátna pamätná tabuľa veľkej historickej hodnoty sa nachádza v sakristii evanjelického kostola v Dobšinej. Je drevená, s bielym textom na čiernom podklade, ktorý v latinčine a starej nemčine opisuje tragické udalosti vpádu Turkov do mesta v roku 1584 .
5. 4. 2010
Mgr. Edita Kušnierová
{gallery}obsah/pamiatky{/gallery}
{jcomments on}



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a