ktorý sa zachoval aj s jeho menom: Michal Kupec. V odbornej literatúre sme sa dočítali, že zvonolejári tohto mena boli dvaja: otec so synom, ktorí pôsobili v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči v Liptove a vyhotovili samostatne, ale aj spolu (a neskôr aj s ďalším synom a vnukom) viacero zvonov pre kostoly v Uhorsku, ale aj v Poľsku. Po smrti otca preberá dielňu v roku 1676 Michal Kupec mladší a naďalej používa otcov starý lejársky znak, ktorý sa nám zachoval na lehotskom zvone. O rok na to už sám vyhotovil zvon pre kaplnku na Muránskom hrade s týmto latinským nápisom: SVRGITE MORTVI VENITE AD IVDICIVM 1677 (v preklade: Povstaňte mŕtvi, poďte na súd 1677). Plášť zvona vyzdobil reliéfnou rastlinnou ornamentikou a doplnil znakom dielne, ktorým bol motív zvonu so šesťramennou hlavicou a hviezdou vo vrchole umiestnený v kruhu, doplnený z dvoch strán menom MICHAEL KUPEC a letopočtom 1676. Nápis dokazuje, že ide o zvon, ktorým zvonili mŕtvemu, tzv. umieráčik. Napokon, potvrdzujú to aj jeho rozmery 50x50 cm.
To, že zvon pochádza z Muránskeho hradu, dodnes živí miestna tradícia a dokazujú to aj archívne pramene, najmä kanonické vizitácie, ktoré sa zachovali v archíve Biskupského úradu v Rožňave. Podľa týchto záznamov bola v roku 1733 hradná palácová kaplnka po požiari vážne poškodená, jej veľký zvon bol prasknutý a malý, ktorý bol neporušený, bol prenesený do starého kostola v podhradí (teda v Muráni), kde ho nachádzame ešte aj v roku 1814.
Po druhom veľkom požiari v roku 1760 Muránsky hrad už nebol obnovený a začal pustnúť. Z roku 1761 sa nám zachoval záznam o zvonici s jedným zvonom v Muránskej Lehote, ktorá ešte vtedy nemala kostol. Keďže v starom kostole v Muráni sa spomínajú v tom čase už len dva zvony (oproti pôvodným trom), je len logické, že pri tomto množstve zvonov pre zvonicu v Lehote nedali uliať nový, ale preniesli tam malý zvon z Muráňa. Keď v roku 1825 v Muránskej Lehote postavili namiesto zrušenej zvonice murovaný kostol, zvon umiestnili do jeho veže. A v Muráni koncom 19. storočia Coburgovci na mieste starého zbúraného kostola dali postaviť nový kostol sv. Juraja, ktorý vybavili novým zariadením i novými zvonmi.
Nepochybne to bol náš zvon-umieráčik, ktorý oznamoval aj smrť najslávnejšej majiteľky Muránskeho hradu Márie Széchyovej v roku 1678 a potom ešte ďalších 56 rokov odprevádzal všetkých zosnulých obyvateľov hradu na ich poslednej púti.
Zvon sa zachoval aj so svojou pôvodnou šesťramennou hlavicou. Vzhľadom na rok jeho vyhotovenia je to jeden z najstarších zvonov na území Gemera a významný dokument zašlej slávy Muránskeho hradu.
Mgr. Edita Kušnierová
Stanislav Kršniak, archivár Biskupského úradu v Rožňave
{gallery}kultura/pamiatky/ml{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 07 október 2011 10:25
Zvon z Muránskeho hradu zvoní vo veži kostola v Muránskej Lehote Doporučený
Napísal(a) Kušniervá + Kršniak
Muránska Lehota je malebná dedinka skrytá medzi vŕškami predhoria Muránskej planiny, ktorým dominuje bralo Cigánka s pozostatkami Muránskeho hradu. Rímskokatolícky kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie stojí v obci len od roku 1825, preto sme sa veľmi začudovali, keď nás miestny pán farár Miroslav Raček upozornil na malý zvon v kostolnej veži, na ktorom si všimol letopočet 1677. Ešte v októbri minulého roka sme sa vybrali na miesto, aby sme si zvon pozreli. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme na vonkajšom plášti zvona našli nielen jeden, ale dokonca hneď dva letopočty: prvý vedľa latinského nápisu v hornom ornamentálnom páse a druhý (1676) v originálnom znaku zvonolejára,
Zverejnené v
Historické pamiatky


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a