V čase, keď začínal marec 2020, mesiac, ktorý je príznačný ako mesiac knihy, sa zrazu museli všetky pripravené podujatia pre širokú verejnosť zastaviť.
Na základe záverov krízového štábu Ministerstva kultúry SR ministerka vydala príkaz, v ktorom jasne definovala, že vydáva zákaz organizovať, usporadúvať a sprístupňovať hromadné kultúrne podujatia, expozície a poskytovanie služieb verejnosti.
V súlade s opatreniami súvisiacimi s ochranou života a zdravia boli knižnice pre verejnosť zatvorené, služby vyžadujúce fyzický kontakt zastavené. Milovníci kníh a čítania, ale i pracovníci, si museli zvykať na úplne iný, dosiaľ nepoznaný režim. V kompetencii zriaďovateľov bolo prijímať také opatrenia, ktoré boli v súlade s pokynmi Úradu verejného zdravotníctva SR, ako aj pokynmi Hlavného hygienika SR.
Napriek zatvoreniu knižnice sme pracovali a robili maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období.
Na sociálnej sieti Facebook prebiehali rôzne on-line súťaže s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“, literárna súťaž „Perly poznania“ pre deti, študentov i dospelých, výtvarná súťaž „Svet farebnej fantázie“, začal cyklus „My z Gemera“, v ktorom sme verejnosť oboznamovali s významnými osobnosťami Gemera, vznik a dejiny hudobného oddelenia sme predstavili v cykle „Bez histórie neexistuje budúcnosť“, načítali sa a nahrali videá rôznych rozprávok, kvíz (nielen) pre milovníkov histórie, s možnosťou výberu správnej odpovede „Spoznávame našich predkov“, priniesli sme rôzne zaujímavosti z našich políc a i.
Nezabudli sme ani na študentov, ktorí si mohli objednať on-line vypracovanie rešerší, zaslanie článkov na požadované témy z časopisov, z fondu knižnice, aj zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby.
Práca v knižnici sa nezastavila. Uskutočnili sme revíziu celého knižničného fondu, ktorý sa nachádza na jednotlivých úsekoch a aj v skladových priestoroch.
Poškodené a obsahovo neaktuálne knihy sme následne prehodnocovali, vyraďovali, opravovali, dávali sme im nový ochranný obal, aby sme knihy chránili pred poškodením.
Rukami nám prešlo cca 90 tisíc kníh. Noviny a časopisy prešli triedením, staršie čísla sa ponúkli do sociálnych zariadení, odniesli sa aj na železničnú stanicu a kúpalisko, kde sa nachádza regál pre burzové knihy i periodiká. Na úseku doplňovania a spracovania knižničného fondu sa i naďalej sledovali jednotlivé knižné vydavateľstvá a ich novinky. Po kúpe sa nové knihy zaevidovali, nakoľko každá kniha má svoj takzvaný „rodný list“ i „rodné číslo“, čo je dosť zdĺhavý proces evidencie do fondu, kým sa dostane kniha od kúpy ku čitateľovi. Pracovníčka úseku regionálnej literatúry, bibliografie a metodiky neustále zhromažďovala nové informácie a články z nášho regiónu a následne ich spracovávala pomocou knižničného systému do databázy, skenovala drobnú tlač. Ani v čase pandémie sa táto evidencia nemohla zastaviť.
To je len krátky prierez našej činnosti počas pandémie. Málo? Veľa? Aj taký bol rok 2020.
Na základe uznesenia vlády SR č. 804/2020 bola knižnica od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená. A my i naďalej stojíme o vašu priazeň, pretože bez čitateľov by nemala naša práca zmysel.
Tatiana Bachňáková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-