Na jednotlivých úsekoch sme pripravovali nové on-line podujatia. „Knihy v čase epidémií“ – album s knižnými bestsellermi na tému epidémia a ľudstvo si našiel svojich stálych návštevníkov. Kvíz „Spoznávame našich predkov“, ako aj cyklus „My z Gemera“ mali veľký úspech, a tak sme rozbehli druhé kolo.
Propagácia menej známych, ale o to hodnotnejších kníh od slovenských i svetových autorov pokračuje pod názvom „Knihy pre hodnotnejší život“, taktiež pokračuje úspešný zábavno-poučný kvíz „Akademik Jur Hronec“.
V živote človeka má hudba nezastupiteľné miesto a nebudeme tvrdiť nič nové, ak povieme, že dokáže človeku pomôcť najmä po psychickej stránke. Určité tipy na posluch oddychovej hudby priniesol album „Pohladí dušu, upokojí nervy“.
Pre deti sme pripravili zábavný kvíz s názvom „Ako sa volám?“ Vybrali sme krátke časti známych rozprávok, ktoré sme nahovorili do úryvkov, a počas piatich dní mohli súťažiaci hádať, z akej rozprávky bola ukážka.
V dnešnej dobe sa do popredia dostáva ekológia, záchrana života na planéte Zem (a teda aj naša vlastná záchrana). „Eko-viny“ sa venujú životnému prostrediu a v každom príspevku sa na niečo konkrétne z danej oblasti zameriavajú. V albume Zaujímavosti z políc v knižnici – "Zem kričí o pomoc" postupne nájdete tituly kníh, ktoré sú na danú tému k dispozícii v knižnici.
Pracovníčky úseku pre deti a mládež nahovorili rozprávky na dobré ráno, natočili krátke videá „Knižnica rukami“, vyhodnotili výtvarnú súťaž ,,Aké dlhé má Pipi pančuchy?".
Nová séria otázok 5. ročníka literárno-vedomostnej súťaže, zo širokej ponuky najnovších slovenských, ale aj svetových knižných titulov, už čaká na súťažiacich pod názvom „Perly poznania“.
O vegánstvo sa zaujíma čoraz viac ľudí. V albume „Slovegán“ sa venujeme slovenskej kuchyni s obľúbenými tradičnými receptami.
Divadlo ACTORES a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa spojili, aby sa stali súčasťou spoločného on-line podujatia Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska (AKIS) – „Ave, liber! alebo 12x pútavo o knihách“. V rozhovore nielen o knihách či divadle sme v Rožňave vyspovedali úspešnú detskú spisovateľku Gabrielu Futovú, ktorá má na svojom konte viac ako dve desiatky krásnych detských kníh.
V týchto náročných časoch je humor a odľahčený prístup k životu veľmi dôležitý. Vo videách „Vďaka za smiech!“ približujeme humornú literatúru.
Divadelné a filmové osobnosti Slovenska, ktoré už nie sú medzi nami, ich bravúrne herecké výkony, ktoré vo svojom povolaní prežívali jednotlivé postavy do najmenšieho detailu, a tým urobili celé dielo jedinečným a dokonalým, sú príkladom aj pre dnešnú generáciu hercov. Ich herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri, a tak niektorých spomenieme v albume "Aj dnes sú pre nás veľkým vzorom".
Prinášame vám aj „Literárne pikošky“ – čo ste možno ani netušili – zaujímavosti o autoroch, literárnych dielach, literárne predlohy úspešných filmov.
Literárne kluby združujú po celom Slovensku všetky generácie ľudí, ktorých zaujíma literatúra, poézia, a najmä chcú aj sami tvoriť a hľadajú inšpiráciu a pomoc. Knižnica je ideálnym miestom na stretnutia takýchto komunít. V marci tohto roku sme vyhlásili súťaž o naj logo pre literárny klub NOVÉ LITOKRUHY. V albume „Súťaž o naj logo literárneho klubu“ si predstavíme jednotlivé návrhy.
Od 29. marca 2021 knižnica opätovne spustila svoju činnosť. Čitateľom sme umožnili vrátenie vypožičaných kníh a prevzatie nových na základe dopredu zaslanej objednávky a „cez okienko“.
Od 3. mája 2021 sme otvorili vnútorné priestory pre širokú verejnosť v obmedzenom režime za dodržiavania všetkých platných protiepidemických opatrení. Vstup do knižnice je možný len s respirátorom FFP2, pri vstupe je nutné použiť dezinfekciu na ruky, v priestoroch budovy dodržiavať odstupy minimálne 2 metre.
To je len krátky prierez našej činnosti od januára do apríla 2021. Viac informácií o všetkých aktivitách nájdete na sociálnej sieti Facebook a na www.kniznica-rv.sk. Na stretnutia s Vami v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 a na sídlisku Juh – pobočka na Jovickej ul. č. 66 sa teší kolektív Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Stojíme o vašu priazeň, pretože bez vás by naša práca nemala zmysel. Vaše postrehy a nápady sú pre nás inšpiráciou do budúcich dní.
Tatiana Bachňáková
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-