Na jednotlivých úsekoch sme pripravovali nové on-line podujatia. „Knihy v čase epidémií“ – album s knižnými bestsellermi na tému epidémia a ľudstvo si našiel svojich stálych návštevníkov. Kvíz „Spoznávame našich predkov“, ako aj cyklus „My z Gemera“ mali veľký úspech, a tak sme rozbehli druhé kolo.
Propagácia menej známych, ale o to hodnotnejších kníh od slovenských i svetových autorov pokračuje pod názvom „Knihy pre hodnotnejší život“, taktiež pokračuje úspešný zábavno-poučný kvíz „Akademik Jur Hronec“.
V živote človeka má hudba nezastupiteľné miesto a nebudeme tvrdiť nič nové, ak povieme, že dokáže človeku pomôcť najmä po psychickej stránke. Určité tipy na posluch oddychovej hudby priniesol album „Pohladí dušu, upokojí nervy“.
Pre deti sme pripravili zábavný kvíz s názvom „Ako sa volám?“ Vybrali sme krátke časti známych rozprávok, ktoré sme nahovorili do úryvkov, a počas piatich dní mohli súťažiaci hádať, z akej rozprávky bola ukážka.
V dnešnej dobe sa do popredia dostáva ekológia, záchrana života na planéte Zem (a teda aj naša vlastná záchrana). „Eko-viny“ sa venujú životnému prostrediu a v každom príspevku sa na niečo konkrétne z danej oblasti zameriavajú. V albume Zaujímavosti z políc v knižnici – "Zem kričí o pomoc" postupne nájdete tituly kníh, ktoré sú na danú tému k dispozícii v knižnici.
Pracovníčky úseku pre deti a mládež nahovorili rozprávky na dobré ráno, natočili krátke videá „Knižnica rukami“, vyhodnotili výtvarnú súťaž ,,Aké dlhé má Pipi pančuchy?".
Nová séria otázok 5. ročníka literárno-vedomostnej súťaže, zo širokej ponuky najnovších slovenských, ale aj svetových knižných titulov, už čaká na súťažiacich pod názvom „Perly poznania“.
O vegánstvo sa zaujíma čoraz viac ľudí. V albume „Slovegán“ sa venujeme slovenskej kuchyni s obľúbenými tradičnými receptami.
Divadlo ACTORES a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa spojili, aby sa stali súčasťou spoločného on-line podujatia Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska (AKIS) – „Ave, liber! alebo 12x pútavo o knihách“. V rozhovore nielen o knihách či divadle sme v Rožňave vyspovedali úspešnú detskú spisovateľku Gabrielu Futovú, ktorá má na svojom konte viac ako dve desiatky krásnych detských kníh.
V týchto náročných časoch je humor a odľahčený prístup k životu veľmi dôležitý. Vo videách „Vďaka za smiech!“ približujeme humornú literatúru.
Divadelné a filmové osobnosti Slovenska, ktoré už nie sú medzi nami, ich bravúrne herecké výkony, ktoré vo svojom povolaní prežívali jednotlivé postavy do najmenšieho detailu, a tým urobili celé dielo jedinečným a dokonalým, sú príkladom aj pre dnešnú generáciu hercov. Ich herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri, a tak niektorých spomenieme v albume "Aj dnes sú pre nás veľkým vzorom".
Prinášame vám aj „Literárne pikošky“ – čo ste možno ani netušili – zaujímavosti o autoroch, literárnych dielach, literárne predlohy úspešných filmov.
Literárne kluby združujú po celom Slovensku všetky generácie ľudí, ktorých zaujíma literatúra, poézia, a najmä chcú aj sami tvoriť a hľadajú inšpiráciu a pomoc. Knižnica je ideálnym miestom na stretnutia takýchto komunít. V marci tohto roku sme vyhlásili súťaž o naj logo pre literárny klub NOVÉ LITOKRUHY. V albume „Súťaž o naj logo literárneho klubu“ si predstavíme jednotlivé návrhy.
Od 29. marca 2021 knižnica opätovne spustila svoju činnosť. Čitateľom sme umožnili vrátenie vypožičaných kníh a prevzatie nových na základe dopredu zaslanej objednávky a „cez okienko“.
Od 3. mája 2021 sme otvorili vnútorné priestory pre širokú verejnosť v obmedzenom režime za dodržiavania všetkých platných protiepidemických opatrení. Vstup do knižnice je možný len s respirátorom FFP2, pri vstupe je nutné použiť dezinfekciu na ruky, v priestoroch budovy dodržiavať odstupy minimálne 2 metre.
To je len krátky prierez našej činnosti od januára do apríla 2021. Viac informácií o všetkých aktivitách nájdete na sociálnej sieti Facebook a na www.kniznica-rv.sk. Na stretnutia s Vami v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 a na sídlisku Juh – pobočka na Jovickej ul. č. 66 sa teší kolektív Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Stojíme o vašu priazeň, pretože bez vás by naša práca nemala zmysel. Vaše postrehy a nápady sú pre nás inšpiráciou do budúcich dní.
Tatiana Bachňáková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).