Básnik, textár, novinár, manažér
Ľuboš Zeman je všestranná osobnosť slovenskej kultúry, ktorej meno sa spája so stovkami známych piesňových textov. Je tiež autorom námetu televízneho dokumentárneho cyklu Textári, ktorý približuje osobnosti a tvorivé príbehy autorov slovenskej piesňovej tvorby.
„Môj život by bol asi iný bez kníh,“ hovorí Ľuboš Zeman. „Doma sme mali málo nábytku, ale veľa kníh. Mama bola vášnivá čitateľka a ja tiež. Počúvali sme rozhlasové hry, čítanie na pokračovanie a chvíľky poézie. Vtedy vznikali aj moje prvé verše. A keď sa v roku 1966 objavil festival Bratislavská lýra, uvedomil som si, 
že s hudbou dostanú básne krídla a nájdu tisíce adresátov. Tak sa zrodil textár.“
Keď slová dostanú hudobný rozmer
Stretnutie obohatí hudobný doprovod. Známe piesne tak budete môcť vnímať z iného pohľadu, cez príbehy človeka, ktorý im vdýchol život. Bude to príležitosť pripomenúť si silu textov, ktoré dokážu vyvolať emócie, oživiť spomienky a spájať generácie.
Podujatie je určené pre študentov, širokú verejnosť a všetkých záujemcov o slovenskú hudbu, textársku tvorbu a osobnosti našej kultúry. Program vyvrcholí autogramiádou s možnosťou osobného stretnutia s autorom.
Príďte spoznať príbehy ukryté v piesňach. Príďte stretnúť autora, ktorého slová sa stali súčasťou našej hudobnej pamäte. Dobrý text nestarne, pretože nesie emóciu, príbeh, posolstvo a kúsok života.
KEDY: 6. novembra 2026 o 12.30 h a o 15.30 h
KDE: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
PROJEKT: Zalistujte si v nás 3
Text: Tatiana Bachňáková, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a