Dostala sa k nám skvelá správa! Teta Danka opäť nakúpila a rozšírila knižný fond o nádherné, farebné knihy. Ani na chvíľu sme nezaváhali a vrhli sme sa ich všetky preskúmať. A ako to už býva naším dobrým zvykom, nikdy neodchádzame z knižnice s prázdnymi rukami. Tentokrát sme si vypožičali knihy Potras jabloňkou a Princeznej čarovná kabelka. Potras jabloňkou, Nico Sternbaum
Krásna, farebná, interaktívna kniha, ktorá určite zaujme aj najmenšieho čitateľa. Naša Livka nepatrí medzi trpezlivé deti, ktoré vydržia dlho sedieť nad knihou, ale táto ju upútala hneď na prvýkrát. Každá dvojstrana obsahuje jednoduchú výzvu, ktorú dieťa vykoná s knihou v rukách. Výsledok? Prekvapenie na ďalšej strane. Dieťa tak pomôže jablonke striasť jabĺčka, osušiť mokrú mačičku či pozbierať sliepočke vajíčka. Princeznej čarovná kabelka
Každé malé dievčatko určite túži byť na chvíľu princeznou. Do rozprávkového sveta sa prenesie cez nádherné 3D leporelo, ktoré spája svet princezien s atraktívnymi pop-up prvkami. Robustné spracovanie leporela je navrhnuté na 
manipuláciu malými ručičkami, čo umožňuje jednoduché čítanie aj pre tie najmenšie princezné. Už teraz sa tešíme na naše ďalšie stretnutie v našej obľúbenej knižnici, kde je stále výborná atmosféra a vďaka tete Danke sa tam cítime veľmi príjemne. Odchádzame nielen so zaujímavými knihami, ale aj s dobrým pocitom na duši.
Ďakujeme!
Livinka a mamka
Na fotografiách je Livinka, ako číta knihy z našej knižnice.
Danka Červenáková + foto
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a