pondelok, 25 júl 2011 13:00
Indiánsky týždeň v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave – Od dejín k umeniu Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Keď v roku 1492 Krištof Kolumbus objavil Ameriku a nazdával sa, že priplával do Indie, domorodé obyvateľstvo tohto svetadielu pokrstil celkom prirodzene „Indiáni“. A hoci sa veľmi rýchlo prišlo na tento omyl, meno Indián ostalo navždy spojené s ľuďmi, „čo chodili celkom nahí“. Neskôr ich označovali názvom červenokožci. Pravdaže, toto nemožno brať doslova. V Severnej Amerike mali totiž zvyk farbiť si telo výťažkom z korienkov. Farba pleti Indiánov sa líši podľa príslušnosti k jednotlivým kmeňom. Farba pokožky Indiánov v rožňavskej knižnici sa celkovo veľmi nezmenila, maximálne sa na nej vyskytli rôzne farebné znaky. Pýtate sa, prečo? Nuž, v týždni od 18. od 22. júla 2011 sme v Gemerskej
knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave po prvýkrát zorganizovali pre deti netradičný týždeň - denný indiánsky tábor plný zážitkov a prekvapení, hier a dobrodružstiev, zábavy a zaujímavých aktivít.
Po prvých dvoch dňoch (o ktorých sme nedávno písali), nasledovala zaujímavá streda. V dopoludňajších hodinách si deti pripravili z plastelíny a výkresov jednotlivé rekvizity k animovanému filmu. Za pomoci pracovníka knižnice deti natáčali naozajstný film a dostal názov Lovenie krokodíla. Do pohybu sa tak dostala nielen postavička Indiána, ale aj loďka, krokodíl, či slniečko. Keď bol film hotový (viď. www.kniznica-rv.sk ), všetci sa premiestnili do exteriéru knižnice k vigvamu a nasledovalo natáčanie hraného filmu, kde sa deti stali hercami. Jedna časť Indiánov bola v stane zajatá, strážili ju dvaja statní Indiáni. A tí ostatní mali za úlohu ich odtiaľ vyslobodiť. No boj to bol neúprosný. Rinčali meče a bolo počuť aj cválanie a erdžanie rýchlych koní. Všetko sa však šťastne skončilo. Ako v rozprávke s dobrým koncom. Naši Indiáni úspešne zvládli prvé herecké výkony, ktoré sú zachytené aj v krátkom filme Vyslobodenie zajatcov (viď. www.kniznica-rv.sk ).
Po statočnom boji, dobre vykonanej práci a zjedenom obede si Indiáni v tretí deň tábora dopriali oddych pri hudbe so slúchadlami na ušiach. „Prvé dva dni deti po návrate z obedu „oddychovo“ čítali knihy, časopisy, a tak sme im urobili zmenu. Každý dostal slúchadlá a ešte pred počúvaním hudby sme si povedali, čo je gramofónová platňa, CD-čko, čo je a kam sa dáva magnetofónová kazeta a ako sa volajú „bedne“, odkiaľ ide zvuk,“ prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia.
Po krátkom hudobnom relaxe nasledovalo výtvarné umenie. Do knižnice prijala pozvanie výtvarníčka a dizajnérka Lucia Laciaková a za jej pomoci deti kreslili rôzne motívy na jednofarebné tričká. Najprv nákres, a po krátkom vysvetlení maľoval každý sám pomocou špeciálnych textilných farieb. Deti boli so svojím maliarskym výkonom spokojné a tešili sa zo svojich vlastnoručne skrášlených tričiek.
Deň plný zážitkov bol opäť za nami. A pred nami? Ešte dva dni nových dobrodružstiev.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/indiani/2{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.