v indiánskom duchu. Svojimi skúsenosťami, nápadmi a ochotou tráviť svoj voľný čas medzi nami mala aj pani učiteľka Tatiana Chnapková a vymeniť teóriu s praxou prišla aj študentka pedagogickej školy Silvia Emodiová. Rôzny drevený materiál nám k činnosti doniesli priaznivci knižnice a svojimi skúsenosťami a radami nám vyšli v ústrety aj zo Správy Národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras, Brzotín. Indiánsky týždeň v knižnici sa teda mohol začať.
Indiáni. Pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy, považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu.
"Pred 500 rokmi sa tri španielské lode, ktorým velil Krištof Kolumbus, preplavili cez Atlantický oceán a dorazili k neznámej pevnine. Kolumbus bol presvedčený, že sa dostal do Indie, a tak domorodcov, ktorých stretol, nazval Indiánmi. V skutočnosti doplával k jednému z ostrovov blízko veľkého kontinentu, o ktorom Európania vtedy ešte nevedeli, že existuje. Tento svetadiel bol pozdejšie pomenovaný po ďalšom moreplavcovi Amerigo Vespuccim - Amerika. Rozhodli sme sa preto deťom, ktoré sa k nám v tento týždeň prihlásia, priblížiť život a kultúru Indiánov aj prostredníctvom kníh, filmov, hudby, ale aj vlastnou výrobou rôznych náramkov, náhrdelníkov, či postavením vigvamu, maľovaním totemu, spoznávaním prírody," povedala pani Nogeová, pracovníčka úseku pre deti a mládež. "Rodičia, ktorí prihlásili svoje dieťa, hoc len na jeden deň, majú v čase od 9,00 do 15,00 hod. o svoju ratolesť postarané. Každý deň je pripravená iná činnosť a nebude nám vadiť ani pokazené počasie. Deti sú hravé, šikovné a my sa na nich tešíme," dodala a už utekala pripraviť materiál k ďalšej činnosti.
Prvé dva dni boli naozaj pestré. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam (kopulovitý stanový príbytok severoamerických Indiánov, najčastejšie z byvolých koží), u nás s použitím netradičného materiálu, zhotovovali si rôzne čelenky a náramky, pripravovali si návrhy nákresov na totem (u severoamerických Indiánov plastický symbol mystického predka, od ktorého kmeň odvodzuje svoj pôvod), ktorý potom aj tvorili, spoznávali rastlinky, sťahovavé vtáky, stopy zvierat, prostredníctvom filmu sa dozvedeli niečo nové o sovách a popri tom si aj zasúťažili. Po obede, ktorý je zabezpečný v neďalekej jedálni, je chvíľa aj na oddych, čo vidno aj na samotných fotografiách. Pred nami sú ešte tri dni tvorivých aktivít a zábavy.
Tatiana Bachňáková
{gallery}kultura/kniznica/indiani{/gallery}
{jcomments on}
Indiánsky týždeň v knižnici bol naozaj pestrý. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
"Všetky naše staré báje, všetky čo len viem,
pre potomstvo pre budúce dnes vám rozpoviem,
všetky kopce, všetky rieky, oheň, voda, zem,
všetko bolo indiánske, od pradedov viem."
Venohr, Wolfgang: Orlie pierko
Letné prázdniny v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa v týždni od 18. júla 2011 premenili na pár netradičných dní. Vďaka vynikajúcej spolupráci s mnohými priateľmi knižnice, ako napríklad s Domovom sociálnych služieb Amália v Rožňave, pánom Igorom Ladom, riaditeľom tohto zariadenia, sme spoločenskú miestnosť knižnice vyzdobili
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.