Ak nahliadneme v krátkosti do dejín knižníc, zistíme, že kedysi to boli štátne, obchodné, chrámové zbierky a po stáročia boli pasívne. Svoj hlavný zmysel dosiahli, až keď ich sprístupnili verejnosti.
Pojem knižnica však už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou a formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje širokej verejnosti pre všetky vekové kategórie spoznať množstvo zaujímavých ľudí z rôznych oblastí života. Značný dôraz pri podujatiach o knihách sa kladie na detských čitateľov, ktorí sú v poslednej dobe ovplyvňovaní internetom a sledovaním televízie. „Z niekoľkoročných skúseností konštatujeme, že v rodinách sú ešte stále veľké rezervy,“ hovorí pracovníčka úseku pre deti a mládež Darina Nogeová, a pokračuje: „Pokiaľ v minulosti nebol internet, v domácnostiach sa viac času venovalo čítaniu kníh. Nebol problém s gramatikou a už vôbec nie s tým, aby deti nevedeli spätne povedať vlastnými slovami o tom, čo sa prečítalo,“ dodala pracovníčka knižnice.
Široká verejnosť, návštevníci mesta, členovia i nečlenovia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave majú aj v tomto roku možnosť vybrať si z nasledujúcich podujatí, ktoré sú pripravené počas Týždňa slovenských knižníc :
18.3.2013 pondelok
9:00 hod.: „Vznik knihy“ - prezentácia o vzniku písma a knihy - miesto : Lipová 3.
19.3.2013 utorok
8:30, 10:00, 12:00 hod.: „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ – čítanie najobľúbenejších rozprávok z detstva známych osobností nášho regiónu deťom materských a základných škôl.
Hostia : Pavol Burdiga – primátor mesta, JUDr: Erika Mihaliková – prednostka MÚ, Ružena Kostelníková – čestná predsedníčka Klubu dôchodcov, Ing.Ján Lach – poslanec MZ, Mgr. Eva Lazárová – riaditeľka Múzea Betliar - miesto : Lipová 3.
9:00, 10:00 hod.: „Soľ nad zlato“ – vznik ľudovej rozprávky a dramatizácia pre deti MŠ a ZŠ - miesto : Lipová 3.
10:00 hod.: „Hrdinovia v detských knihách“ beseda o detských hrdinoch v rozprávkach v minulosti a dnes pre deti MŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
13:30 hod.: „Zvieratká v ľudových rozprávkach“ – kvíz pre ZŠ - miesto: Lipová 3.
14:30 hod.: „Zaujímavé knižné tituly z knižnice“ – hovorená bibliografia z oblasti beletrie a náučnej literatúry - miesto : Klub dôchodcov.
16:30 hod.: „Psychohygiena všedného dňa“ – prezentácia na tému, ako hravo zvládať každodenný stres, resp. „horieť, ale nevyhorieť“- pre verejnosť.
Hosť : Mgr. Veronika Gorčáková
miesto : Lipová 3.
20.3.2013 streda
9:00 hod.: „Od hlaholiky po spisovný jazyk“ – prezentácia pre seniorov zariadenia Subsídium - miesto : Lipová 3.
10:00 hod.: „Ako vzniká kniha“ – hravá forma výkladu o vzniku knihy pre deti MŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
14:00 hod.: „Tri groše“ hlasné čítanie s deťmi školského klubu ZŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
22.3.2013 piatok
8:15 hod.: „Vznik knihy“ - prezentácia o vzniku písma a knihy a dramatizácia rozprávky pre deti ZŠ - miesto : Lipová 3.
11:15 hod.: „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“ – prezentácia o cestovaní po krajine v juhovýchodnej Ázii pre študentov SŠ.
Hosť: Petra Nagyová
miesto : Lipová 3.
16:30 hod.: „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“ – prezentácia o cestovaní po krajine v juhovýchodnej Ázii - pre verejnosť
Hosť : Petra Nagyová
miesto : Lipová 3.
V priestoroch knižnice je inštalovaná výstava unikátnych fotografií najlepšieho európskeho fotografa prírody Filipa Kuliseva MASTER QEP, FBIPP s názvom Amazing USA a potrvá do 24.4.2013.
Počas Týždňa slovenských knižníc sa budú odpúšťať upomienky, podmienkou je, aby všetky knihy, ktoré má čitateľ nad rámec výpožičnej doby, vrátil.
Marec v čitateľskej obci je vnímaný ako mesiac knihy. Dnes všetci veľmi dobre vieme, aké je v našom živote dôležité čítať knihy. Kniha je cesta k múdrosti a k informáciám, ktoré nás v živote formujú.
Na záver ešte jedno zamyslenie sa nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. Prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na pohladenie duše prostredníctvom knihy.
Tatiana Bachňáková

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Kniha je jednou z najkrajších kultúrnych hodnôt, ktoré reprezentujú ľudstvo. Slovenská asociácia knižníc a Spolok slovenských knihovníkov vyhlasujú pre rok 2013 v termíne od 18. – 24. marca 14. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc. Činnosť sa bude niesť pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“. Základný cieľ sa tradične nemení -
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-