(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Kniha je jednou z najkrajších kultúrnych hodnôt, ktoré reprezentujú ľudstvo. Slovenská asociácia knižníc a Spolok slovenských knihovníkov vyhlasujú pre rok 2013 v termíne od 18. – 24. marca 14. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc. Činnosť sa bude niesť pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“. Základný cieľ sa tradične nemení - Ak nahliadneme v krátkosti do dejín knižníc, zistíme, že kedysi to boli štátne, obchodné, chrámové zbierky a po stáročia boli pasívne. Svoj hlavný zmysel dosiahli, až keď ich sprístupnili verejnosti.
Pojem knižnica však už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou a formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje širokej verejnosti pre všetky vekové kategórie spoznať množstvo zaujímavých ľudí z rôznych oblastí života. Značný dôraz pri podujatiach o knihách sa kladie na detských čitateľov, ktorí sú v poslednej dobe ovplyvňovaní internetom a sledovaním televízie. „Z niekoľkoročných skúseností konštatujeme, že v rodinách sú ešte stále veľké rezervy,“ hovorí pracovníčka úseku pre deti a mládež Darina Nogeová, a pokračuje: „Pokiaľ v minulosti nebol internet, v domácnostiach sa viac času venovalo čítaniu kníh. Nebol problém s gramatikou a už vôbec nie s tým, aby deti nevedeli spätne povedať vlastnými slovami o tom, čo sa prečítalo,“ dodala pracovníčka knižnice.
Široká verejnosť, návštevníci mesta, členovia i nečlenovia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave majú aj v tomto roku možnosť vybrať si z nasledujúcich podujatí, ktoré sú pripravené počas Týždňa slovenských knižníc :
18.3.2013 pondelok
9:00 hod.: „Vznik knihy“ - prezentácia o vzniku písma a knihy - miesto : Lipová 3.
19.3.2013 utorok
8:30, 10:00, 12:00 hod.: „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ – čítanie najobľúbenejších rozprávok z detstva známych osobností nášho regiónu deťom materských a základných škôl.
Hostia : Pavol Burdiga – primátor mesta, JUDr: Erika Mihaliková – prednostka MÚ, Ružena Kostelníková – čestná predsedníčka Klubu dôchodcov, Ing.Ján Lach – poslanec MZ, Mgr. Eva Lazárová – riaditeľka Múzea Betliar - miesto : Lipová 3.
9:00, 10:00 hod.: „Soľ nad zlato“ – vznik ľudovej rozprávky a dramatizácia pre deti MŠ a ZŠ - miesto : Lipová 3.
10:00 hod.: „Hrdinovia v detských knihách“ beseda o detských hrdinoch v rozprávkach v minulosti a dnes pre deti MŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
13:30 hod.: „Zvieratká v ľudových rozprávkach“ – kvíz pre ZŠ - miesto: Lipová 3.
14:30 hod.: „Zaujímavé knižné tituly z knižnice“ – hovorená bibliografia z oblasti beletrie a náučnej literatúry - miesto : Klub dôchodcov.
16:30 hod.: „Psychohygiena všedného dňa“ – prezentácia na tému, ako hravo zvládať každodenný stres, resp. „horieť, ale nevyhorieť“- pre verejnosť.
Hosť : Mgr. Veronika Gorčáková
miesto : Lipová 3.
20.3.2013 streda
9:00 hod.: „Od hlaholiky po spisovný jazyk“ – prezentácia pre seniorov zariadenia Subsídium - miesto : Lipová 3.
10:00 hod.: „Ako vzniká kniha“ – hravá forma výkladu o vzniku knihy pre deti MŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
14:00 hod.: „Tri groše“ hlasné čítanie s deťmi školského klubu ZŠ - miesto : knižnica Pobočka JUH.
22.3.2013 piatok
8:15 hod.: „Vznik knihy“ - prezentácia o vzniku písma a knihy a dramatizácia rozprávky pre deti ZŠ - miesto : Lipová 3.
11:15 hod.: „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“ – prezentácia o cestovaní po krajine v juhovýchodnej Ázii pre študentov SŠ.
Hosť: Petra Nagyová
miesto : Lipová 3.
16:30 hod.: „LAOS očami dnešnej Slovenky s Petrou Nagyovou“ – prezentácia o cestovaní po krajine v juhovýchodnej Ázii - pre verejnosť
Hosť : Petra Nagyová
miesto : Lipová 3.
V priestoroch knižnice je inštalovaná výstava unikátnych fotografií najlepšieho európskeho fotografa prírody Filipa Kuliseva MASTER QEP, FBIPP s názvom Amazing USA a potrvá do 24.4.2013.
Počas Týždňa slovenských knižníc sa budú odpúšťať upomienky, podmienkou je, aby všetky knihy, ktoré má čitateľ nad rámec výpožičnej doby, vrátil.
Marec v čitateľskej obci je vnímaný ako mesiac knihy. Dnes všetci veľmi dobre vieme, aké je v našom živote dôležité čítať knihy. Kniha je cesta k múdrosti a k informáciám, ktoré nás v živote formujú.
Na záver ešte jedno zamyslenie sa nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. Prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na pohladenie duše prostredníctvom knihy.
Tatiana Bachňáková
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.