Príručná knižnica ponúka bohatý výber publikácií regionálneho i nadregionálneho charakteru z rôznych vedných odborov. Obsahuje 11 270 knižničných jednotiek.
Činnosť muzeálnej knižnice spočíva v rozširovaní knižničného fondu a v jeho sprístupňovaní verejnosti. V roku 2011 ju navštívilo 1 500 návštevníkov, od študentov stredných a vysokých škôl, cez odborných pracovníkov až po náhodných bádateľov, ktorí sa zaujímajú o svoj región z historického alebo prírodného pohľadu. Od roku 1995 knižnica zostavuje na Slovensku ojedinelú periodickú publikáciu: Bibliografiu Gemersko-malohontského múzea. Knižnica je verejnosti prístupná v pondelok, v stredu a v piatok od 8:00 do 15:30. Na webovej stránke múzea www.gmmuzeum.sk nájdete ďalšie potrebné informácie.
Z celkového počtu kníh knihovníčka Mgr. Iveta Krnáčová vybrala jednu s názvom Rimavská Sobota na starých pohľadniciach (Bratislava: Dajama, 2008), ktorej autorkou je PhDr. Oľga Bodorová. Etnologička, znalkyňa hrnčiarskej produkcie Gemera-Malohontu, autorka výstav doma i v zahraničí, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Všetky tieto slová a omnoho viac charakterizujú jej nepretržitú 37 – ročnú muzeálnu prácu.
V rámci VII. ročníka Mesiaca knihy sa v utorok 20. marca 2012 v expozičných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutočnila beseda s Oľgou Bodorovou. Besedy sa zúčastnilo vyše 70 žiakov z Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej, Základnej školy P. K. Hostinského a Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Autorku prišiel podporiť aj pracovný tím múzea.
Na úvod žiakom riaditeľka múzea vysvetlila na jednej strane náročnú a zdĺhavú, ale na druhej strane významnú a krásnu prácu v múzeu. Predstavený bol bohatý knižný fond, ktorý pomáha čitateľom dopĺňať ich vedomosti, obohacovať ich rôzne odborné práce a objavovať veci ešte nepoznané. A práve v týchto súvislostiach boli vysvetlené okolnosti vzniku publikácie Rimavská Sobota na starých pohľadniciach, ktorá je výsledkom autorkinho záujmu o regionálnu históriu. Predstavená publikácia je zaujímavá tým, že v sebe spája znalosti historikov s činnosťou múzejného pracovníka. Už z názvu Rimavská Sobota na starých pohľadniciach je zrejmé, že text je doplnený o fotografie, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu múzea alebo boli získané počas autorkinho výskumu. Táto publikácia je pútavou prehliadkou historickej Rimavskej Soboty.
Na 25. apríla 2012 knižnica Gemersko-malohontského múzea pripravuje besedu s jedným z najznámejších autorov kníh pre deti a mládež, so slovenským spisovateľom a scenáristom Petrom Glockom o knihe Kráľ psov (2011).
Martina Mareková
Foto: Júlia Ferleťáková
{gallery}kultura/kniznica/muzeum{/gallery}
{jcomments on}

































Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je aj knižnica, ktorú tvorí príručný a historický knižný fond. Počiatky formovania knižnice sú spojené s počiatkami múzea samotného. Už na prvej celožupnej výstave v roku 1882 bol prezentovaný i súbor pozostávajúci z kníh, listinného materiálu a pečatí. Súčasťou historickej knižnice múzea sú knihy, periodiká, ako i celky inštitucionálnych knižníc, knihy rôznych šľachtických rodov (napr. rodu Gömöry zo Širkoviec) či iných významných osobností regiónu (napr. zakladateľa múzea Jána Fábryho alebo Ivana Daxnera z Tisovca). V značnej miere sú v ňom zastúpené regionálne publikácie, k existencii ktorých prispela existencia
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-