(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a ZPOZ a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa v piatok 11.4.2014 uskutočnilo na námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu verejné čítanie úryvkov z detských kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie, prvé tohto druhu, otvoril zástupca primátora mesta Peter Marko a Iveta Kyselová, riaditeľka knižnice. členka literárneho klubu, Ivan Kuhn – poslanec mestského zastupiteľstva. Čítanie dospelých striedalo čítanie detí. Napriek obavám, že možno deti budú ostýchavé, opak bol pravdou. Deti rožňavských škôl dali vedieť, že čítanie ich baví. Spestrením dopoludnia pri čítaní boli rôzne literárne hádanky, krížovky, skladačky, ktoré pripravilo Centrum voľného času v Rožňave.
Počas takmer štyroch hodín odznelo do mikrofónu množstvo úryvkov, ako napríklad Lekvárová Božena, O medvedíkovi bez mena, Mikulášove prestávky, Tajomstvo ostrova kostier, Babkin slávny útek, Rozprávky utáranej myšky, Keby som bola bosorka, Maťo a Klinček, Môj dedko rýchly šíp, O Jankovi Hraškovi...
Je dokázané, že komunikácia s deťmi prostredníctvom hlasného čítania je potrebná. Dieťa, ktoré od útleho veku číta so svojimi rodičmi, dosahuje optimálny duševný vývin, ako aj lepšie výsledky v škole.
Týmto podujatím, ktoré bolo organizované počas Týždňa detskej knihy, sme chceli deti motivovať k pravidelnému čítaniu a záujmu ku knihám. Veď doba, v ktorej momentálne žijeme, je plná tabletov, smartfónov a o internete ani nehovoriac. Nie, nechceme zabrzdiť čas, ani vývoj. Chceme, aby dospelí nezabúdali na to, že k detstvu patria aj princezné, draky, dinosaury, víly, čarodejník, poklad, bosorky, piráti, strašidlá, kráľ a kráľovstvo, škriatkovia, riekanky, hádanky...
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tomto podujatí a prispeli k jeho realizácii. Ozvučenie, lavičky, ale aj dekorácia pódia z neďalekých predajní v podobe kvetov či lampy, boli neodmysliteľnou súčasťou pohodovej atmosféry v severnej časti námestia. Poďakovanie patrí aj vedeniam základných škôl, pedagógom a deťom, ktorí sa podujatia zúčastnili.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.