(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa 15. mája 2013 zapojila do medzinárodného podujatia Noc literatúry. Hlavným organizátorom bolo OZ Slniečkovo, Knižnica pre mládež mesta Košice a České centrum Bratislava. Finančne projekt podporilo Ministerstvo kultúry SR v rámci dotačného systému Európske hlavné mesto kultúry 2013 – Košice. Noc literatúry je jednodňovým sviatkom európskej literatúry a 15. mája 2013 sa na Slovensku uskutočnil V. ročník. V regióne východného Slovenska sa do projektu zapojilo šesť knižníc v mestách Košice, Prešov, Vranov n/Topľou, Trebišov, Michalovce a Rožňava.
Hlavnými partnermi Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave boli Mesto Rožňava a Banícke múzeum Rožňava. Nadšenci a milovníci čítaného slova sa stretli v átriu Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, aby o 18-tej hodine odštartovali, ako súčasť medzinárodného podujatia, verejné čítanie úryvkov z diel francúzskej, anglickej, rakúskej, maďarskej i slovenskej tvorby v podaní hostí – JUDr. Eriky Mihalikovej, prednostky mestského úradu, Ing. Karola Kováča, poslanca mestského zastupiteľstva, Mgr. Petra Galla hovorcu mesta, Anny Lachovej, reštaurátorky Galérie Baníckeho múzea a Renáty Palme autorky básní. 
Nakoľko cieľom projektu je upozorniť na význam literatúry prostredníctvom verejného čítania, pozvanie prijala aj spisovateľka historických ľúbostných románov Jana Pronská. Do povedomia čitateľov sa dostala svojou prvotinou Zlatníkova chovanica. Na otázku, prečo si vybrala tento druh literatúry, odpovedala: „Už na základnej škole som mala rada dejepis. Veľa som čítala. Ovplyvnila ma napríklad spisovateľka Marija Jurič Zagorka, ktorej diela Plamene inkvizície a Gričská čarodejnica sú vynikajúce a dodnes sa k nim vraciam. No ak si myslíte, že by som rada žila v niektorom z období, napríklad stredoveku, tak sa veľmi mýlite. Stredovek dáva veľký priestor fantázii, ale žiť by som vtedy nechcela. Veľmi rada by som sa tam však chcela pozrieť...“
„Noc literatúry“ pod hviezdami v Rožňave splnila očakávania a ukázala milovníkom literatúry, že láska ku knihe sa môže prejaviť na rôznych miestach, v rôznom čase, len je potrebné vydržať. Do tohto projektu sa zapojila približne dvadsiatka väčších európskych miest a množstvo menších miest. Záverečné poďakovanie patrí všetkým, ktorí prijali naše pozvanie a ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tejto medzinárodnej akcii. Či už ako „čítajúci“ skvelých úryvkov odporúčaných kníh, alebo ako poslucháči, či neskôr diskutujúci s hosťom večera – spisovateľkou Janou Pronskou. V neposlednom rade patrí poďakovanie aj hostiteľom, ktorí nám poskytli priestory. Pod holým nebom a s Mesiacom nad hlavou to bolo niečo nové, netradičné.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.