a súrodenci. Vyrastal v prostredí, kde ho obklopovala príroda.
Verejnosť ho pozná ako nielen politika a prezidenta, ale aj ako vášnivého cestovateľa a športovca s tenisovou raketou. Má blízko k umeniu, je autorom niekoľko desiatok rozhlasových hier, detektívok, cestopisov.
Cestovateľská vášeň sa u neho prejavila už v detstve, keď mu otec rozprával o Brazílii. Po zdokumentovaní tejto krajiny, kde mal najväčší zážitok s Indiánmi, či krokodílmi, ktoré sa vraj chytajú ľahšie ako ryby, ho v poslednom období ťahá viac na sever. Ľadovce – vplyvom otepľovania tam dochádza k najväčším zmenám. ,,Je to aj trošku povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Budú si môcť na filmoch alebo fotografiách pozrieť, ako to bolo pred 50-mi rokmi," povedal pán Rudolf Schuster na stretnutí v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Naposledy ho očarilo teda Grónsko a ľadovce. Fotil zblízka a vôbec si neuvedomil, že sa to mohlo kedykoľvek prelomiť a pri páde takej masy ľadu sa vlastne mohol dostať do nebezpečenstva. "Ak je 20 metrov ľadovca nad vodou, tak je to len 10%. Zbytok, 90% je pod vodou," prezradil pán Schuster. Učarili mu aj ľadové medvede, ktoré fotografoval a filmoval. Prišlo mu však ľúto, ak niektorého chlpáča za trest, že sa pohyboval blízko ľudí, dali po uspaní miestni policajti do väznice pre medvede.
Každú trasu a cieľ svojej cesty si vyberá sám a na všetko sa dôkladne pripravuje. Študuje literatúru v anglickom i nemeckom jazyku, robí si výpisky. Dáva mu to výhody, že dopredu si môže naštudovať miesta, ktoré potom osobne navštívi. Nemá rád tie isté zábery, ako sú ponúkané turistom na rôznych prospektoch či pohľadniciach. Pri svojich, niekedy dosť nebezpečných cestách, nemá strach o seba, ale o techniku - fotoaparát a kameru.
A ako vznikla myšlienka pozvať pána prezidenta k nám do Rožňavy? Úplne náhodne, spontánne a v súvislosti s knihami. Po oslovení tých správnych ľudí sa to podarilo a my, pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave vyslovujeme nesmierne poďakovanie ľuďom, ktorí nám boli ochotní vyjsť v ústrety pri zrealizovaní tejto myšlienky. Srdečné poďakovanie patrí pánovi prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, Jozefovi Širotňákovi, ako aj pánovi generálnemu riaditeľovi Slovenského technického múzea Eugenovi Labaničovi. Fotografie pána prezidenta z cesty po Grónsku si návštevníci našej knižnice môžu pozrieť do 2. júna 2011.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/prezident{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 22 máj 2011 11:30
Vášeň bývalého prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera na každý deň Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Osemnásty máj 2011 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný a slávnostný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Rudolf Schuster sa do moderných dejín nášho štátu zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. S jeho menom sa neodmysliteľne spája mesto Košice, Východoslovenské železiarne, ale aj rok 1983, keď sa po prvýkrát stal primátorom svojho rodného mesta.
Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach v robotníckej rodine. Od útleho detstva však vyrastal v Medzeve, kde bývali jeho rodičia
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.