a súrodenci. Vyrastal v prostredí, kde ho obklopovala príroda.
Verejnosť ho pozná ako nielen politika a prezidenta, ale aj ako vášnivého cestovateľa a športovca s tenisovou raketou. Má blízko k umeniu, je autorom niekoľko desiatok rozhlasových hier, detektívok, cestopisov.
Cestovateľská vášeň sa u neho prejavila už v detstve, keď mu otec rozprával o Brazílii. Po zdokumentovaní tejto krajiny, kde mal najväčší zážitok s Indiánmi, či krokodílmi, ktoré sa vraj chytajú ľahšie ako ryby, ho v poslednom období ťahá viac na sever. Ľadovce – vplyvom otepľovania tam dochádza k najväčším zmenám. ,,Je to aj trošku povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Budú si môcť na filmoch alebo fotografiách pozrieť, ako to bolo pred 50-mi rokmi," povedal pán Rudolf Schuster na stretnutí v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Naposledy ho očarilo teda Grónsko a ľadovce. Fotil zblízka a vôbec si neuvedomil, že sa to mohlo kedykoľvek prelomiť a pri páde takej masy ľadu sa vlastne mohol dostať do nebezpečenstva. "Ak je 20 metrov ľadovca nad vodou, tak je to len 10%. Zbytok, 90% je pod vodou," prezradil pán Schuster. Učarili mu aj ľadové medvede, ktoré fotografoval a filmoval. Prišlo mu však ľúto, ak niektorého chlpáča za trest, že sa pohyboval blízko ľudí, dali po uspaní miestni policajti do väznice pre medvede.
Každú trasu a cieľ svojej cesty si vyberá sám a na všetko sa dôkladne pripravuje. Študuje literatúru v anglickom i nemeckom jazyku, robí si výpisky. Dáva mu to výhody, že dopredu si môže naštudovať miesta, ktoré potom osobne navštívi. Nemá rád tie isté zábery, ako sú ponúkané turistom na rôznych prospektoch či pohľadniciach. Pri svojich, niekedy dosť nebezpečných cestách, nemá strach o seba, ale o techniku - fotoaparát a kameru.
A ako vznikla myšlienka pozvať pána prezidenta k nám do Rožňavy? Úplne náhodne, spontánne a v súvislosti s knihami. Po oslovení tých správnych ľudí sa to podarilo a my, pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave vyslovujeme nesmierne poďakovanie ľuďom, ktorí nám boli ochotní vyjsť v ústrety pri zrealizovaní tejto myšlienky. Srdečné poďakovanie patrí pánovi prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, Jozefovi Širotňákovi, ako aj pánovi generálnemu riaditeľovi Slovenského technického múzea Eugenovi Labaničovi. Fotografie pána prezidenta z cesty po Grónsku si návštevníci našej knižnice môžu pozrieť do 2. júna 2011.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/prezident{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 22 máj 2011 11:30
Vášeň bývalého prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera na každý deň Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Osemnásty máj 2011 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný a slávnostný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Rudolf Schuster sa do moderných dejín nášho štátu zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. S jeho menom sa neodmysliteľne spája mesto Košice, Východoslovenské železiarne, ale aj rok 1983, keď sa po prvýkrát stal primátorom svojho rodného mesta.
Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach v robotníckej rodine. Od útleho detstva však vyrastal v Medzeve, kde bývali jeho rodičia
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.