(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Vydavateľstvo IKAR a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho srdečne pozývajú milovníkov literatúry dňa 13. apríla 2015 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č.3 na besedu s autorom knihy Velestúr Jozefom Banášom. „Veľmi pravdepodobným autorom všetkých nápisov v Kremnických runach bol ev. farár Gašpar Pils, ktorý v čase najväčšieho náboženského útlaku, pálenia čarodejníc, drancovania Turkov a úpadku uhorskej šľachty sám zostavil podľa starších viacerých prameňov "svoje" runy“ hovorí amatérsky historik Alan Dolog, ktorý absolvoval jednu z ciest do Kremnických vrchov so spisovateľom Jozefom Banášom a píše o tom: „Predpoveď počasia na dohodnutý termín cesty nebola dobrá. Jozef mal nabitý program a tak sme začiatkom októbra vyrazili do vrchov. Stierače sušili husté drobné kvapky. Uzavretí v bielom väzení, zaborení v bahne, sme si neboli istí našou cestou a tak sme zavolali priateľku - chatárku Ivetku z chaty Hostinec pod Velestúrom. Trpezlivo lokalizovala najprv našu polohu, vysvetlila správnu cestu. Nasledovalo stúpanie, tak 45 stupňov, rozmočený terén, napadané jesenné lístie... stískal som madlo na dverách. Na cieľovej rovinke nás ešte dvakrát myklo v bahne a zastali sme pred 300-ročným hostincom na takmer najvyššom bode strastiplnej cesty medzi dvoma banskými mestami – Kremnicou a Banskou Bystricou. Po chvíli sme, pod vedením domácej panej, stúpali na tajomstvami opradený Velestúr. I napriek nepriaznivému počasiu som vedel, že musím začať fotiť. Fotenie na Velestúre bolo lepšie, ako si vykreslila moja fantáza,“ dodal Alan Dolog, rodák z Dobšinej.
„Je to mimoriadne silný príbeh o tom, že skutočný zmysel života sa oplatí hľadať a ja som nesmierne rád, že o knihu je, za tak krátky čas, ktorý je na knižnom trhu, veľký záujem“ prezrádza spokojný spisovateľ Jozef Banáš. Hrdinom príbehu je Muž, ktorý žije naplno a stále si čosi dokazuje. Uviazne v sebaklame, povrchnosti. Objavuje svoje „ja“, hľadá správnu cestu. Veľkou oporu mu je jeho Žena.
Či zistí hlavný hrdina románu, že zmyslom života je žiť pre iných, nechávame v tajnosti. Najnovší román Velestúr, plný inšpirácie či zamyslení sa, príde predstaviť v pondelok 13.apríla 2015 o 17:00 hod. do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 samotný jej autor Jozef Banáš. Srdečne Vás pozývame na besedu, po ktorej bude nasledovať autogramiáda.
Tatiana Bachňáková
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.