v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Slovenský syndikát novinárov - Regionálna organizácia Košice v utorok 1.3.2016 workshop s PhDr. Katarínou Čižmárikovou.
Prvé stretnutie je pripravené pre tých žiakov, ktorí sa prihlásili na medzinárodnú literárnu súťaž „Staň sa spisovateľom“. Súťaž je organizovaná v spolupráci s verejnými knižnicami v Českom Těšíne (Česká republika), Cieszynie (Poľská republika) a Daruvar (Chorvátsko). Druhé stretnutie pod názvom „Umenie slova“ bude venované stredoškolákom, ktorí prispievajú do školského časopisu. K obidvom stretnutiam si do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave pozvali odborníčku, ktorá sa novinárskej práci venuje už od študentských čias.
„Som zástankyňou toho, aby sa s deťmi pracovalo od malička aj v takom povolaní ako je novinárčina“ povedala Katarína Čižmáriková a pokračovala „Košická regionálna organizácia SSN pripravuje už ôsmy rok letný prímestský tábor pre budúcich novinárov a moje skúsenosti sú také, že deti rady rozprávajú, rady píšu a aj sa rady "predvádzajú". To všetko dohromady má jednu podmienku - prácu so slovom. Hoci pre niektorých to znie ako klišé, ale základom úspechu je široká slovná zásoba a tá sa najlepšie získava čítaním kníh. To ocenia najmä tí, ktorí zacítia potrebu vyjadriť svoje myšlienky v poviedke, básni, článku a stanú sa z nich novinári a spisovatelia. A aj keď mnohé výlevy duše zostanú v „šuplíkoch“,
predsa len mali určitý prínos - prinútili autora hrať sa so slovom.“
Poznatky, skúsenosti, zručnosti, názory, či množstvo dobrých rád budú mať možnosť získať v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave tí, ktorí už píšu alebo len začínajú písať. Tešíme sa workshop s PhDr. Katarínou Čižmárikovou zo Slovenského syndikátu novinárov – Regionálnej organizácie Košice dňa 1. marca 2016, v deň keď začína 17. ročník celoslovenského podujatia „Týždeň slovenských knižníc“, v deň, keď opäť začína Marec mesiac knihy.
Tatiana Bachňáková

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Pre žiakov ZŠ a študentov SŠ a v
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a