Beseda so Slovenkou žijúcou v Rakúsku sa uskutoční pre širokú verejnosť v piatok 18. marca 2016 o 17:00 hod. pri príležitosti mesiaca knihy.
Camille Labas sa narodila na Slovensku. Jej život sa však viaže aj na Rakúsko, Nemecko a Gruzínsko. Stredoškolské štúdiá ukončila maturitnou skúškou v Banskej Štiavnici, nemeckú literatúru a jazykovedu vyštudovala na Univerzite v Jene.
V Gruzínsku bola viackrát na študijnom pobyte a určitú dobu tam aj pracovala ako učiteľka nemčiny. Po návrate zo štúdií pôsobila ako asistentka pre nemčinu a angličtinu na Univerzite v Košiciach a pracovala ako prekladateľka pre filmové štúdio Koliba v Bratislave.
V roku 1986 odišla do Rakúska kde sa zamestnala ako korektorka nemčiny vo vydavateľstve pri Viedni a učiteľka slovenčiny v jazykovej škole. Neskôr sa venovala vedeckému štúdiu gréckej, rímskej, mezopotámskej a sýrskej kresťanskej histórie Byzancie, Arménska a Gruzínska na Viedenskej univerzite. V roku 2014 obhájila dizertačnú prácu o dejinách kresťanstva Gruzínska a Arménska.
Básne, články, poviedky, romány, či rôzne vedecké state píše po nemecky aj po slovensky. V roku 2010 jej vyšla kniha básní Miesto v tráve a v roku 2013 próza Sila statočného života ‒ Irenkina mladosť v Bardejove.
V knihe Autostopom s tromi deťmi, ktorá vyšla v roku 2015, sa delí autorka s čitateľom o zážitky zo svojich dobrodružných ciest. Kniha pôsobí motivačne pre ženy, ktoré sa ocitli po rozvode v beznádeji. Je to kniha o deťoch, o láske, vzťahoch rodičov a detí, o živote ženy ako matky, ľudských hodnotách, o svete.
„Najradšej komunikujem s ľuďmi cez knihy,“ prezradila Camille Labas, mama troch, dnes už dospelých detí. „Dávam zo seba všetko, lebo som v živote veľa dostala“ dozvedeli sme sa v jednom z jej množstva rozhovorov.
Pozývame Vás v piatok 18.marca 2016 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 na zaujímavé stretnutie s Camille Labas – Slovensky žijúcej v Rakúsku, ktoré bude nielen o jej napísaných knihách. Pre účastníkov má autorka pripravené premietanie i autogramiádu. Tešíme sa na Vás! Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a