Beseda so Slovenkou žijúcou v Rakúsku sa uskutoční pre širokú verejnosť v piatok 18. marca 2016 o 17:00 hod. pri príležitosti mesiaca knihy.
Camille Labas sa narodila na Slovensku. Jej život sa však viaže aj na Rakúsko, Nemecko a Gruzínsko. Stredoškolské štúdiá ukončila maturitnou skúškou v Banskej Štiavnici, nemeckú literatúru a jazykovedu vyštudovala na Univerzite v Jene.
V Gruzínsku bola viackrát na študijnom pobyte a určitú dobu tam aj pracovala ako učiteľka nemčiny. Po návrate zo štúdií pôsobila ako asistentka pre nemčinu a angličtinu na Univerzite v Košiciach a pracovala ako prekladateľka pre filmové štúdio Koliba v Bratislave.
V roku 1986 odišla do Rakúska kde sa zamestnala ako korektorka nemčiny vo vydavateľstve pri Viedni a učiteľka slovenčiny v jazykovej škole. Neskôr sa venovala vedeckému štúdiu gréckej, rímskej, mezopotámskej a sýrskej kresťanskej histórie Byzancie, Arménska a Gruzínska na Viedenskej univerzite. V roku 2014 obhájila dizertačnú prácu o dejinách kresťanstva Gruzínska a Arménska.
Básne, články, poviedky, romány, či rôzne vedecké state píše po nemecky aj po slovensky. V roku 2010 jej vyšla kniha básní Miesto v tráve a v roku 2013 próza Sila statočného života ‒ Irenkina mladosť v Bardejove.
V knihe Autostopom s tromi deťmi, ktorá vyšla v roku 2015, sa delí autorka s čitateľom o zážitky zo svojich dobrodružných ciest. Kniha pôsobí motivačne pre ženy, ktoré sa ocitli po rozvode v beznádeji. Je to kniha o deťoch, o láske, vzťahoch rodičov a detí, o živote ženy ako matky, ľudských hodnotách, o svete.
„Najradšej komunikujem s ľuďmi cez knihy,“ prezradila Camille Labas, mama troch, dnes už dospelých detí. „Dávam zo seba všetko, lebo som v živote veľa dostala“ dozvedeli sme sa v jednom z jej množstva rozhovorov.
Pozývame Vás v piatok 18.marca 2016 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 na zaujímavé stretnutie s Camille Labas – Slovensky žijúcej v Rakúsku, ktoré bude nielen o jej napísaných knihách. Pre účastníkov má autorka pripravené premietanie i autogramiádu. Tešíme sa na Vás! Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.