„Pri príležitosti jubilejného ročníka bude verejnosti sprístupnená aj výstava Gemerfilm 50, venovaná 50. výročiu založenia filmového klubu pri osvetovom stredisku v Rožňave a histórii amatérskej filmovej tvorby na Gemeri. Výstava priblíži vývoj regionálnej filmovej scény, osobnosti, techniku a archívne materiály dokumentujúce bohatú tradíciu neprofesionálneho filmu v regióne,“ informuje Anežka Kleinová, riaditeľka GOS.
Súťažné filmy sú rozdelené do vekových kategórií. Od autorov do 16 rokov uvedieme 5 filmov, od 16 do 21 rokov 13 filmov a v kategórii nad 21 rokov 2 filmy. Diváci budú môcť vidieť široké spektrum filmových žánrov – od animovaných filmov, experimentov a videoklipov až po hrané, dokumentárne či publicistické snímky. Súťaž tak ponúkne autentický pohľad na témy, ktoré rezonujú medzi mladými autormi, ako aj rôznorodosť ich tvorivých prístupov.
Odborná porota zložená z renomovaných pedagógov a filmárov – Noémi Ráczová, Ľubomír Viluda a Anton Szomolányi – bude hodnotiť umeleckú úroveň, originalitu spracovania i technické prevedenie filmov a svojimi odbornými odporúčaniami prispeje k ďalšiemu rozvoju začínajúcich filmárov. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia je rozborový seminár, ktorý autorom poskytne odbornú spätnú väzbu a priestor na diskusiu o tvorbe.
Víťazi jednotlivých kategórií získajú vecné ceny a tradične aj prestížnu sošku GOSkara – gemerského Oscara. Ocenení autori postúpia do predvýberu celoštátneho kola súťaže. O priazni publika rozhodne aj divácka verejnosť prostredníctvom online hlasovania na portáli Talenty kraja. Ide o program systematickej podpory rozvoja neprofesionálneho umenia a talentovaných tvorcov v Košickom kraji prostredníctvom kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.
V rámci súťaže sa uskutoční aj prezentácia Petra Zákuťanského (NOC) s názvom Amatérske archívy, zameraná na význam uchovávania audiovizuálneho dedičstva vrátane rodinných filmových záznamov a projekcia filmov z archívu Gemerfilm.
Na podujatie sú srdečne pozvané školy, filmoví nadšenci aj široká verejnosť. Vstup je voľný. Aktuálne informácie nájdete na sociálnych sieťach Gemerského osvetového strediska.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/270/film/13232/cineama-2026-krajske-kolo-kosickeho-kraja-celostatnej-postupovej-sutaze-amaterskej-filmovej-tvorby-v-roznave#sigProGalleria102893c655
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.