„Pri príležitosti jubilejného ročníka bude verejnosti sprístupnená aj výstava Gemerfilm 50, venovaná 50. výročiu založenia filmového klubu pri osvetovom stredisku v Rožňave a histórii amatérskej filmovej tvorby na Gemeri. Výstava priblíži vývoj regionálnej filmovej scény, osobnosti, techniku a archívne materiály dokumentujúce bohatú tradíciu neprofesionálneho filmu v regióne,“ informuje Anežka Kleinová, riaditeľka GOS.
Súťažné filmy sú rozdelené do vekových kategórií. Od autorov do 16 rokov uvedieme 5 filmov, od 16 do 21 rokov 13 filmov a v kategórii nad 21 rokov 2 filmy. Diváci budú môcť vidieť široké spektrum filmových žánrov – od animovaných filmov, experimentov a videoklipov až po hrané, dokumentárne či publicistické snímky. Súťaž tak ponúkne autentický pohľad na témy, ktoré rezonujú medzi mladými autormi, ako aj rôznorodosť ich tvorivých prístupov.
Odborná porota zložená z renomovaných pedagógov a filmárov – Noémi Ráczová, Ľubomír Viluda a Anton Szomolányi – bude hodnotiť umeleckú úroveň, originalitu spracovania i technické prevedenie filmov a svojimi odbornými odporúčaniami prispeje k ďalšiemu rozvoju začínajúcich filmárov. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia je rozborový seminár, ktorý autorom poskytne odbornú spätnú väzbu a priestor na diskusiu o tvorbe.
Víťazi jednotlivých kategórií získajú vecné ceny a tradične aj prestížnu sošku GOSkara – gemerského Oscara. Ocenení autori postúpia do predvýberu celoštátneho kola súťaže. O priazni publika rozhodne aj divácka verejnosť prostredníctvom online hlasovania na portáli Talenty kraja. Ide o program systematickej podpory rozvoja neprofesionálneho umenia a talentovaných tvorcov v Košickom kraji prostredníctvom kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.
V rámci súťaže sa uskutoční aj prezentácia Petra Zákuťanského (NOC) s názvom Amatérske archívy, zameraná na význam uchovávania audiovizuálneho dedičstva vrátane rodinných filmových záznamov a projekcia filmov z archívu Gemerfilm.
Na podujatie sú srdečne pozvané školy, filmoví nadšenci aj široká verejnosť. Vstup je voľný. Aktuálne informácie nájdete na sociálnych sieťach Gemerského osvetového strediska.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/270/film/13232/cineama-2026-krajske-kolo-kosickeho-kraja-celostatnej-postupovej-sutaze-amaterskej-filmovej-tvorby-v-roznave#sigProGalleria102893c655
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a