Film (46)
Výsledky 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 z Rožňavy
Napísal(a) MG ai
Krajské kolo 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 pre Košický kraj sa uskutočnilo v piatok 15. mája 2026 v kine Apollo v Rožňave.
Podujatie zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko. Okrem samotnej súťaže malo mimoriadny význam, pretože bolo spojené s oslavou 50. výročia založenia filmového klubu GEMERFILM a išlo o jubilejný 30. ročník, ktorý toto stredisko zorganizovalo.
Na prehliadke sa premietlo 20 súťažných filmov rôznych žánrov - od hraných diel a dokumentov cez experimenty a videoklipy až po animované filmy, ktoré mali tento rok najpočenejšie zastúpenie.
CINEAMA 2026 – Krajské kolo Košického kraja celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Rožňava – Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 15. mája 2026 krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Kine Apollo (Betliarska 8) v Rožňave a predstaví spolu 20 súťažných filmov rôznych žánrov.
CINEAMA patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie súťaže neprofesionálnej filmovej tvorby na Slovensku. Vyhlasovateľom, odborným garantom a hlavným partnerom súťaže je Národné osvetové centrum (NOC) a v roku 2026 sa uskutoční jej 34. ročník. Súťaž každoročne vytvára priestor pre prezentáciu tvorby, vyhľadávanie mladých talentov a podporuje rozvoj audiovizuálneho umenia.
Film z fotografií: "Gemer a jeho syn" získal na Filmfeste v Nižnej 2024 prvú cenu
Napísal(a) MG od
V Nižnej na Orave sa 8.11.2024 – 10.11.2024 uskutočnil 27. ročník celoštátnej prehliadky a súťaže nekomerčných filmov Filmfest Nižná 2024, ktorú pripravil Orfiklub, Obec Nižná a Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Podľa propozícií organizátori privítali amatérskych filmárov z celého Slovenska v súťaži rôznych kategórií – portrét, dokument, film o rodine, videoklip, experiment, animovaný film a viaceré ďalšie. Do súťaže sa zapojil aj náš spolupracovník z Revúcej Peter Poboček s Jurajom Genčanským, ktorí svoj projekt prihlásili do súťažnej kategórii Film z fotografií pod názvom Gemer a jeho syn. Porota v zložení Dr. hab. Jadwiga Hučková, prof. UJ, Mgr. Art. Tomáš Hučko ArtD., Mgr. Art. Mária Vašicová rozhodla, že spolutvorcovia tohto projektu získali v spomínanej súťažnej kategórii 1. cenu. Film zostavený z bohatstva technicky i kompozične zaujímavých pohľadov autora cez fotokameru dýchal cez zaujímavé fotografie nezvyčajnou atmosférou tohto čarokrásneho regiónu na Slovensku.
CINEAMA 2024 – Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 14. júna 2024 v Rožňave krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2024. Uskutoční sa od 9:00 do 17:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 34 filmov rôznych žánrov.
„Súťažou vytvárame priestor na vyhľadávanie, rozvoj a prezentáciu talentovaných jedincov a kolektívov, v rámci programu Košickej župy Talenty kraja, zameraného na podporu neprofesionálnych tvorcov vo všetkých oblastiach umenia,“ uviedla riaditeľka GOS Helena Novotná.
V Rožňave sa krajské kolo súťaže Cineama uskutoční už 28. raz. Odborná porota súťaže zložená z filmových profesionálov rozhodne o udelení ocenení a postupe na celoslovenské kolo. Víťazi v jednotlivých kategóriách už tradične získajú sošku Goskara – gemerský variant prestížneho hollywoodskeho Oscara. Vyhlasovateľom, odborným garantom súťaže a hlavným finančným partnerom je Národné osvetové centrum (NOC).
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Jún v Košickom kraji v znamení filmu vzdá poctu Jurajovi Jakubiskovi
Napísal(a) A. Kleinová
Sériu podujatí spustí projekt Poď do kina s KSK, ktorý vzdá poctu rodákovi Jurajovi Jakubiskovi.
Košický samosprávny kraj je „Film friendly region“. Zriadením regionálnej filmovej kancelárie a spustením dotačnej schémy rozhýbal filmovú tvorbu v Košickom kraji. Nezabúda pritom ani na obyvateľov a návštevníkov kraja. Aj preto zakladá tradíciu filmových júnov, v rámci ktorých ponúkne v celom kraji sériu tematických podujatí.
„Filmovému umeniu v Košickom kraji sa v poslednom období mimoriadne darí. Založili sme Filmovú kanceláriu Košického kraja, točia sa tu filmy, vrátil sa filmový festival Artfilm fest. Audiovizuálne umenie sa pomaly stáva súčasťou identity rozhýbaného Košického kraja a tento zážitok chcem dopriať aj čo najväčšiemu počtu východniarov, preto filmy prídu za nimi do regiónov,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Podpora talentovaných filmárov v Košickom kraji prináša výsledky
Napísal(a) A. Kleinová
Postupová súťaž a prehliadka Cineama tento rok oslávila 30. jubileum. Predĺžený víkend 16. až 18. septembra 2022 patril sviatku amatérskej filmovej tvorby na Slovensku. Košické krajské kolo realizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Do najvyššieho kola sa postupom z regionálnych, krajských stupňov súťaže a sitom predvýberovej komisie dostalo 69 filmov z celého Slovenska. Mimoriadnu hlavnú cenu si odniesli dva filmy, autorkou jedného z nich je talentovaná mladá animátorka zo Spiša Nataša Strelová.
Celkovo Košický kraj v súťaži zastupovalo 13 diel, z nich až 9 získalo ocenenia a čestné uznania.
Tak ako vlani, aj tentokrát bol ocenený detský kolektív tvorcov z letnej školy ANIMOsCool v Rožňave za film Matematika. Ale tiež kategória do 21 rokov mala úspešné zastúpenie v podobe animácií, hraného filmu, dokumentu a experimentu autorov najmä z Košíc.
Čestné uznanie z medzinárodnej súťaže UNICA pre animovaný film mladých autorov získalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktoré motivuje mladých filmárov k tvorbe realizáciou letnej školy animovanej tvorby ANIMOsCool, ktorá počas svojich deviatich ročníkov naučila mnoho detí a mladých ľudí procesu výroby animovaného filmu.
Tento workshop je ralizovaný formou týždňového denného tábora a účastníci každý rok pod odborným vedením lektorov vytvoria animovaný film. Takto vďaka spoločnému úsiliu vznikol v roku 2020 animovaný film s názvom Tri zlaté ruže. Námetom filmu je legenda o vzniku mesta Rožňava spracovaná v pôsobivom výtvarnom štýle, ktorý čerpá inšpiráciu z tradičnej techniky modrotlače.
Svojím prevedením získal v roku 2021 pre Košický kraj prvenstvo v celoslovenskej súťaži CINEAMA.
Letná škola animovaného filmu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v termíne 12. až 16. augusta 2019 (pondelok – piatok) 6. ročník letnej filmovej školy. Pod vedením skúsených lektorov si účastníci dielne pozrú ukážky významných animovaných filmov, naučia sa pripraviť scenár, vyskúšajú si rôzne techniky animácie – plôškovú, kreslenú, plastelínovú, kriedovú a vytvoria animovaný film. „Hlavným lektorom je už osvedčený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“
Víťazi Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby si odnášali z Rožňavy originálnu sošku Goskara
Napísal(a) A. Kleinová
Víťazi v štyroch kategóriách si odnášali originálnu sošku Goskara - Gemerského Oskara, a spolu s ostatnými ocenenými aj vecné ceny, diplomy a čestné uznania z Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja, ktorá sa konala 13. apríla 2019 v Rožňave. Organizačne ju už 23. krát zastrešilo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera podujatia - Fondu na podporu umenia.
Vyhlasovateľa súťaže - Národné osvetové centrum, zastúpila svojou účasťou garantka súťaže PhDr. Zuzana Školudová.
Viac...
Na Cineama 2019 sa v Rožňave opäť predstavia amatérski filmári
Napísal(a) Anežka Kleinová
Jednodňová krajská súťažná prehliadka ponúkne v sobotu 13. apríla 2019 celkovo 26 filmov od autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva na 23. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2019. Uskutoční sa v sobotu 13. apríla 2019 od 9:00 v Dome tradičnej kultúry Gemera v kine Apollo v Rožňave (Betliarska 8). Víťazom v jednotlivých kategóriách už tradične odovzdajú sošku Goskara - gemerský variant prestížnej filmovej ceny Oscar. „Diváci - priaznivci nekomerčných filmov - sa môžu znova tešiť na pestrú paletu žánrov. Ponúkneme 26 krátkych snímok animovanej tvorby, hraných filmov, dokumentov a videoklipov autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy, ktorí reflektujú súčasné témy nekomerčným pohľadom nezávislých tvorcov," pozýva Anežka Kleinová z GOS. Ako dodala, ich spracovanie v ničom nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Film o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Posolstvo Slovenského evanjelického a. v. gymnázia vo Veľkej Revúcej pretrváva dodnes. V súčasnosti chcú tvorcovia filmu toto posolstvo zachytiť formou polohraného dokumentu, ktorý sa v Revúcej začal točiť od konca októbra tohto roka. Zámerom je poskytnúť divákovi možnosť vytvoriť si celkový obraz o pomeroch, v ktorých gymnázium vzniklo, o jeho profesoroch, žiakoch, okolnostiach jeho zrušenia a o význame gymnázia, aký dnes zaujíma v dejinách slovenského školstva. Snahou tvorcov bude čo najvernejšie zachytiť históriu gymnázia od jeho vzniku po jeho nútené zavretie, ako aj atmosféru danej doby, a to prostredníctvom vybraných udalostí a príbehov, spojených s významnými postavami. Tvorcovia filmu nechcú predstaviť onú dobu prostredníctvom nezáživného mentorského dejepisného dokumentu,
Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák opäť aj v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Filmy z produkcie lokálnych televízií sa predstavia od 6. do 9. júna 2018 na 24. ročníku jediného festivalu svojho druhu v Európe. Aj tento rok sa stanú Košice dejiskom známeho festivalu Zlatý žobrák. Košičania si budú môcť vychutnať v rámci súťažnej prehliadky 50 filmov, ktoré vybrala medzinárodná odborná porota spomedzi 200 prihlásených z rôznych krajín, najvzdialenejšími sú Čína a India. Súťaží sa v troch sekciách, cenu si prevezmú víťazi v sekcii lokálna televízia, produkčná spoločnosť a mladý autor. Súčasťou festivalu sú aj panelové diskusie, v ktorých sa bude diskutovať o témach, ktoré hýbu Európou aj workshopy pre filmárov. Medzinárodný festival Zlatý žobrák je lokálny – premietania filmov budú aj v regiónoch.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.