Michal Smetanka v Brdárke začiatkom augusta odovzdal mnoho cenného z toho, čo nadobudol počas svojej hudobnej púte. „Účastníci dopoludňajšieho workshopu Ľudové hudobné nástroje si vypočuli pútavé rozprávanie, pri akom čas plynie neuveriteľnou rýchlosťou. Nečudo, veď Michal je studnica skúseností, vedomostí, zručností, ale najmä láskavej ľudskosti, pri ktorej by ste chceli zotrvať dlho, predlho. Je až neuveriteľné, ako jednoducho sa dá skĺbiť hudobná veda s príbehmi z ďalekej či nedávnej histórie,“ priblížil svoje dojmy z workshopu Marcel Antal, vedúci občianskeho združenia Alter Nativa, ktoré Smetanku pozvalo na Gemer.
O hudbe a nástrojoch sa nielen diskutovalo, zároveň si nástroje účastníci workshopu aj skúšali a testovali a samozrejme odovzdávali si rady a kontakty. Podvečer sa v brdárskom Evanjelickom a. v. kostole uskutočnil i Smetankov koncert Tradične netradičné. „Hrala ninera, akordeón a množstvo píšťal, píšťaliek a fujár a iných aerofónov, ktoré rozoznievali múry nášho brdárskeho kostola a srdcia poslucháčov. Ďakujeme nastokrát,“ dodal M. Antal.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Krátke video z koncertu je dostupné na:
https://www.facebook.com/watch/?v=1045888067060150&ref=sharing
Viac o Michalovi Smetankovi sa dočítate na: https://alter-nativa.sk/smetanka-v-ceresnovom-raji/
V auguste hudba v spojení s poéziou
Hudba v čerešňovom raji neutícha a už v stredu 14. augusta 2024 sa o 18:00 v Brdárke predstavia známy slovenský pesničkár, skladateľ, hudobník, textár a básnik Jano Svetlan Majerčík a brdárska výtvarníčka a poetka Jaroslava Antalová.
„Piesne slovenského pesničkára Janka Svetlana Majerčíka fascinujú mnohých poslucháčov svojou prostotou a hĺbkou zároveň. Nechýba v nich humor, láska a duchovná cesta zároveň. Jednoduché a praktické návody na šťastný život, na to, čo ľudstvo po celé tisícročia hľadá. Svetlan má silne vyvinuté každé slovo, nástroj, pohľad, emóciu aj energiu. Je úžasné, do akých hlbín duše s láskou vedú tých, ktorí sa otvoria sami sebe a nechajú sa viesť vlastným srdcom. Trpezliví, odhodlaní a vytrvalí ľudia môžu dôjsť k vedomiu seba,“ M. Antal predstavil tvorbu Svetlana, ktorý do Brdárky zavíta po prvýkrát.
Koncert bude pretkaný poéziou v podaní brdárskej výtvarníčky a poetky Jaroslavy Antalovej, ktorá hovorí: „Možno nie v centre diania ale na okraji, v jednoduchom a hlbokom spojení so sebou samým a so svetom sa deje život. Prostý, tichý, hlboký.“
Vstupné je dobrovoľné. Na presné miesto podujatia vás zavedie miestne značenie v Brdárke.
Viac k rezervácii miest na: https://alter-nativa.sk/hudba-a-poezia-na-brdarke/
Bližšie o Janovi Svetlanovi Majerčíkovi na: https://www.janomajercik.sk/
Svetlanovu hudbu nájdete i na: https://www.youtube.com/c/JanoSVETLANMajerčík
Diela Jaroslavy Antalovej si môžete prezrieť na: https://www.jar-art.sk/
Jej poéziu nájdete na: https://www.darceky.sk/viera-duchovno-spolocnost/tambora-rok-bez-slnka/
Po lete pestrá jeseň
Po hudobnom lete sa môžete tešiť na hornom Gemeri aj na hudobnú jeseň. V sobotu 7. septembra 2024 v Brdárke skúsený choralista a lektor Marek Klein povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál v dopoludňajších hodinách spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana vo večerných hodinách.
Záver hudobnej sezóny bude v Brdárke patriť koncertu autorských piesní pesničkára Jana Smolíka (Karlove Vary), ktorý bude sprevádzaný spontánnou improvizáciou na violončele v podaní skvelého slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča. Koncert tohto česko-slovenského dua si môžete vychutnať v sobotu 19. októbra 2024.
Lucia Grznár Kormošová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.