Michal Smetanka v Brdárke začiatkom augusta odovzdal mnoho cenného z toho, čo nadobudol počas svojej hudobnej púte. „Účastníci dopoludňajšieho workshopu Ľudové hudobné nástroje si vypočuli pútavé rozprávanie, pri akom čas plynie neuveriteľnou rýchlosťou. Nečudo, veď Michal je studnica skúseností, vedomostí, zručností, ale najmä láskavej ľudskosti, pri ktorej by ste chceli zotrvať dlho, predlho. Je až neuveriteľné, ako jednoducho sa dá skĺbiť hudobná veda s príbehmi z ďalekej či nedávnej histórie,“ priblížil svoje dojmy z workshopu Marcel Antal, vedúci občianskeho združenia Alter Nativa, ktoré Smetanku pozvalo na Gemer.
O hudbe a nástrojoch sa nielen diskutovalo, zároveň si nástroje účastníci workshopu aj skúšali a testovali a samozrejme odovzdávali si rady a kontakty. Podvečer sa v brdárskom Evanjelickom a. v. kostole uskutočnil i Smetankov koncert Tradične netradičné. „Hrala ninera, akordeón a množstvo píšťal, píšťaliek a fujár a iných aerofónov, ktoré rozoznievali múry nášho brdárskeho kostola a srdcia poslucháčov. Ďakujeme nastokrát,“ dodal M. Antal.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Krátke video z koncertu je dostupné na:
https://www.facebook.com/watch/?v=1045888067060150&ref=sharing
Viac o Michalovi Smetankovi sa dočítate na: https://alter-nativa.sk/smetanka-v-ceresnovom-raji/
V auguste hudba v spojení s poéziou
Hudba v čerešňovom raji neutícha a už v stredu 14. augusta 2024 sa o 18:00 v Brdárke predstavia známy slovenský pesničkár, skladateľ, hudobník, textár a básnik Jano Svetlan Majerčík a brdárska výtvarníčka a poetka Jaroslava Antalová.
„Piesne slovenského pesničkára Janka Svetlana Majerčíka fascinujú mnohých poslucháčov svojou prostotou a hĺbkou zároveň. Nechýba v nich humor, láska a duchovná cesta zároveň. Jednoduché a praktické návody na šťastný život, na to, čo ľudstvo po celé tisícročia hľadá. Svetlan má silne vyvinuté každé slovo, nástroj, pohľad, emóciu aj energiu. Je úžasné, do akých hlbín duše s láskou vedú tých, ktorí sa otvoria sami sebe a nechajú sa viesť vlastným srdcom. Trpezliví, odhodlaní a vytrvalí ľudia môžu dôjsť k vedomiu seba,“ M. Antal predstavil tvorbu Svetlana, ktorý do Brdárky zavíta po prvýkrát.
Koncert bude pretkaný poéziou v podaní brdárskej výtvarníčky a poetky Jaroslavy Antalovej, ktorá hovorí: „Možno nie v centre diania ale na okraji, v jednoduchom a hlbokom spojení so sebou samým a so svetom sa deje život. Prostý, tichý, hlboký.“
Vstupné je dobrovoľné. Na presné miesto podujatia vás zavedie miestne značenie v Brdárke.
Viac k rezervácii miest na: https://alter-nativa.sk/hudba-a-poezia-na-brdarke/
Bližšie o Janovi Svetlanovi Majerčíkovi na: https://www.janomajercik.sk/
Svetlanovu hudbu nájdete i na: https://www.youtube.com/c/JanoSVETLANMajerčík
Diela Jaroslavy Antalovej si môžete prezrieť na: https://www.jar-art.sk/
Jej poéziu nájdete na: https://www.darceky.sk/viera-duchovno-spolocnost/tambora-rok-bez-slnka/
Po lete pestrá jeseň
Po hudobnom lete sa môžete tešiť na hornom Gemeri aj na hudobnú jeseň. V sobotu 7. septembra 2024 v Brdárke skúsený choralista a lektor Marek Klein povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál v dopoludňajších hodinách spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana vo večerných hodinách.
Záver hudobnej sezóny bude v Brdárke patriť koncertu autorských piesní pesničkára Jana Smolíka (Karlove Vary), ktorý bude sprevádzaný spontánnou improvizáciou na violončele v podaní skvelého slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča. Koncert tohto česko-slovenského dua si môžete vychutnať v sobotu 19. októbra 2024.
Lucia Grznár Kormošová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.