Nedokážeme si predstaviť, aké pocity zažíval Adam a jeho blízki, keď sa stal vo svojich 14-tich rokoch víťazom medzinárodnej klavírnej súťaže „Piano-Art“ na Mukačevskej štátnej univerzite. Ani to, čo cítil Martin, keď sa v rovnakom veku postavil pred pražské publikum a zaspieval áriu „Keby som bol vtáčkom“, ktorá mu len o rok pozdejšie vyniesla ďalší angažmán v Prahe. Jedno však vieme. To, čo sme cítili my, keď sme ich spolu zažili v štítnickom evanjelickom kostole na adventnom koncerte v roku 2024, kedy spolu vystúpili prvýkrát, bolo dychberúce.
To, čo spolu v hudbe dokáže jeden študent a druhý budúci študent Konzervatória v Košiciach je neuveriteľné! Vy ste mali výnimočnú príležitosť zažiť ich emočne pulzujúce vystúpenie na prekrásnych historických miestach, v neopakovateľnej atmosfére sviečok, tento víkend vďaka GemArt – Gemerskému umeleckému inštitútu hneď vo všetkých troch okresoch Gemera. Za spoluprácu na tomto cykle koncertov ďakujeme obci Vlachovo, Mestskéu kultúrnemu stredisku v Revúcej a obci Kráľ.
Svetový hudobný fenomén 14. marca dorazil na Gemer. Prvá zastávka: Kaštieľ Vlachovo.
Účasť nad očakávania, ohromujúce výkony vystupujúcich, frenetický potlesk nasledovaný standing ovation a slzy na krajíčku! Začal sa prvý cyklus Koncertov v plameni sviečok pre rok 2025!
Nikto nás nedokáže rozcitlivieť viac ako vy, naši milí Gemerčania. Vy na pódiu, aj vy v publiku. S obavami sme posledný týždeň riešili každý detail dnešného koncertu. Nespali sme v noci, nielen kvôli tomu, že sme nabíjali baterky a plnili nimi 1500 sviečok, ale aj kvôli obavám, či to hudobníci zvládnu, či niekto na koncert príde a ako to všetko dopadne. Od predchádzajúceho dňa sme chystali interiér kaštieľa vo Vlachove, aby sme dosiahli čo najintímnejšie a najromantickejšie prostredie...
Antoine de Saint-Exupéry skrz Malého princa veril, že správne vidíme iba srdcom, a to, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Vo Vlachove sa tieto dva svety priblížili, a my sme videli srdcom aj očami to isté. Dvoch neuveriteľne nadaných, mladých chlapcov z Gemera, ktorí absolútne vyvracajú teórie o tom, že táto generácia je stratená. Očami aj srdcom sme videli ich miernu nervozitu, ale neochvejnú odhodlanosť dokázať, že Gemer je miesto zázrakov, kde nemožné sa stáva skutočnosťou, kde starší nemá problém dať úctu mladšiemu, lebo jedinci sú posudzovaní iba podľa svojich kvalít.
Bolo to fantastické, romantické, ba až idealistické. Slovami neopísateľná atmosféra vytvorená aj sviečkami a prostredím, ale hlavne vami, milí Gemerčania, ktorí ste prišli v počte, ktorý nikto nečakal. Ospravedlňujeme sa za absenciu stoličiek pre posledných prichádzajúcich, ale veríme, že ste si koncert napriek tomu užili.
Hovorí sa, že keď si niečo prajete, celý vesmír sa spojí, aby vám to dal. A my sme si priali, aby dnešok dobre dopadol. Ale nie je to pravda, že dopadol dobre, lebo dopadol mimoriadne znamenite. Teraz si prajeme, aby takéto „gemerské zázraky“, ktoré sa zhmotnili v podobe Martina Belányiho a Adama Pástora vo Vlachove, dostávali viac príležitostí ukázať svetu, čo vedia. Aby sa nadaným dostávalo podpory z rôznych miest. Aby sme si začali vážiť náš Gemer, so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujeme všetkým, že ste prišli. Boli ste skvelí a naplnili ste nás nádejou, že bez ohľadu na to, čo sa kde deje, človek zostane človekom a to je niečo, prečo sa vyplatí žiť.
Gemerské hviezdy žiaria aj v podzemí. 15. marca na druhom koncerte V plameni sviečok v Kúrii Skalka v Revúcej.
Z dôvodu absencie elektriny, v historických dobách bolo v prirodzenosti každého hudobného predstavenia byť komorný, romantický, až nostalgický. Dnes je to vedomý umelecký koncept pochádzajúci z Francúzska, snažiaci sa o jedinečnú atmosféru umocňujúcu intimitu medzi hudobníkmi a poslucháčmi. Obletel „celý svet“ a vďaka GemArt tento rok dorazil aj na Gemer.
V Kúrii Skalka sa tlmené svetlo sviečok ani nemuselo veľmi snažiť, aby navodilo historickú autenticitu. Exkluzívna, novo zrekonštruovaná tehlová pivnica v historickej budove z 18. storočia, v ktorej sa svojho času schádzali aj študenti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, dodala koncertu úplne iný rozmer a pohárik vínka pred a po vystúpení zaiste umocnil emocionálny dopad hudby.
Naše mladé, vychádzajúce gemerské hviezdy, šestnásťročný tenorista Martin Belányi a pätnásťročný pianista Adam Pástor, ktorých čaká žiarivá budúcnosť, veríme, že aj na svetových hudobných scénach, šokovali návštevníkov nielen bravúrnymi výkonmi, ale aj svojím nízkym vekom. Hromadné spievanie árie Rodná zem s Martinom, obrovský potlesk a mnohokrát opakované „bravo“ bolo spoločnou výpoveďou pocitov, ktoré poslucháči pri tomto dych berúcom zážitku v podvečer prežívali.
Kto nezažil, neuverí! Avšak všetci prítomní určite dosvedčia, že spojenie bohatej minulosti preklenutej do aktuálneho hudobného sviečkového trendu, famózne zvuky piana a operného spevu prinieslo nám všetkým nezabudnuteľný zážitok.
Ďakujeme Kúrii Skalka za poskytnutie týchto nádherných priestorov, Mestskému kultúrnemu stredisku v Revúcej za neopísateľne dokonalú spoluprácu a ochotu pomôcť so všetkým, čo sa dá, aj nedá. Ďakujeme našim mladým hudobníkom za perfektné výkony, miestnym gemarťáckym aktivistom za dokonalú prípravu a samozrejme vám, naši milí Gemerčania, že ste prišli s nami tvoriť kultúrno-umelecký Gemer.
Aj 16. marca v Králi na treťom koncerte medzi sviečkami sme museli dokladať stoličky! Gemerčania! Dojali ste nás všetkých k slzám. Svojím nadšenám pre kultúru, láskou k vážnej hudbe, vďačnosťou, pochvalami a štedrosťou! Ste skvelí, ste voda na náš mlyn.
Dnes, na fascinujúcom mieste, v neodolateľnom svetle sviečok sa majestátne vynímal kus našej gemerskej histórie. Kaštieľ v Králi nás privítal s otvorenou náručou a ponúkal atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Nebola spôsobená iba sviečkami a históriou, ale vrúcnym pomyselným objatím každého človeka z publika, zmiešaným s nenapodobniteľnou energiou sálajúcou z našich mladých hudobníkov Adama Pástora a Martina Belányiho. Bol to ich posledný koncert v plameni sviečok až do prázdnin a dali do toho všetko, čo ovládajú. Vedomí si svojich kvalít, sebavedomí, ale absolútne nenároční a skromní odchádzali plní dojatia z toho, že aj v takej malej obci ako je Kráľ dokážu naplniť sálu a z celkového počtu miestnych občanov viac ako 50 si príde vypočuť operný spev a klavírne skladby. Ďakujeme vám všetkým. Taktiež ďakujeme Obci Kráľ za aktívny prístup, za poskytnutie priestorov zdarma a za veľkú podporu našej činnosti.
Máme za sebou prvú časť prvého cyklu Koncertov v plameni sviečok 2025. Prvé tri koncerty bláznivého nápadu, ktorý v sebe obsahuje dve kontroverzné myšlienky, keď chcete naplniť sálu: „poďme do tých najzabudnutejších miest v Gemeri“ a „predstavme hudobníkov žánrovo sa vymykajúcich z dnešných populárnych hudobných trendov, ktorých nikto nepozná“. Je to presný opak toho – "urobme to čo na najznámejšom mieste, ideálne na námestí okresného mesta, a pozvime čo najzvučnejšie mená“. Ale podarilo sa! Plné sály, nadšené publikum, mnoho ďakovných správ a e-mailov. Nesmierne si to vážime. Ďakujeme umelcom za to, že sú takí, akí sú.
Išli sme do toho s obavami, pokorou, pripravení na neúspech. Opäť sa nám potvrdilo, že Gemer je zázračné miesto, kde je možné všetko. Región plný prírodných krás, šikovných ľudí, rezonujúcej histórie, ale hlavne ľudskosti. Nie vždy a nie všade sa to tak zdá, ale zatvorené oči pri Adamových skladbách, boliace ruky od tlieskania, spoločné spievanie Rodnej zeme, a to aj v maďarskej oblasti, opakované standing ovantion, nadšené výkriky „wau“ pri vstupe, fotenie sa pri sviečkach, ale aj naplnené kasičky s dobrovoľným vstupným, sú jasným dôkazom toho, že srdcia Gemerčanov sú na tom správnom mieste. Len im stačí dať príležitosť to ukázať. Na všetkých troch miestach, umelci, ich rodinní príslušníci, ba dokonca aj diváci s nadšením pomáhali pri upratovaní, balili či nosili veci do auta. Je to neuveriteľná pomoc, ktorá sa nám dostáva z vašej strany.
Sme dojatí, a čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že VY ste GemArt. Ďakujeme za podporu mladých hviezd, ktoré majú pred sebou žiarivú hudobnú budúcnosť. Znovu a znovu sa presviedčame, že naše aktivity majú oveľa väčší dosah, než je šíriť kultúru po Gemeri. Sú plné budovania vzťahov, rešpektu jeden k druhému, váženia si práce iných, vzájomnej súčinnosti a ochoty pomáhať pri takýchto podujatiach. Nastavujú nám morálny kompas správnym smerom a z nás všetkých robia lepších ľudí.
Gemart – Gemerský umelecký inštitút
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).