Nedokážeme si predstaviť, aké pocity zažíval Adam a jeho blízki, keď sa stal vo svojich 14-tich rokoch víťazom medzinárodnej klavírnej súťaže „Piano-Art“ na Mukačevskej štátnej univerzite. Ani to, čo cítil Martin, keď sa v rovnakom veku postavil pred pražské publikum a zaspieval áriu „Keby som bol vtáčkom“, ktorá mu len o rok pozdejšie vyniesla ďalší angažmán v Prahe. Jedno však vieme. To, čo sme cítili my, keď sme ich spolu zažili v štítnickom evanjelickom kostole na adventnom koncerte v roku 2024, kedy spolu vystúpili prvýkrát, bolo dychberúce.
To, čo spolu v hudbe dokáže jeden študent a druhý budúci študent Konzervatória v Košiciach je neuveriteľné! Vy ste mali výnimočnú príležitosť zažiť ich emočne pulzujúce vystúpenie na prekrásnych historických miestach, v neopakovateľnej atmosfére sviečok, tento víkend vďaka GemArt – Gemerskému umeleckému inštitútu hneď vo všetkých troch okresoch Gemera. Za spoluprácu na tomto cykle koncertov ďakujeme obci Vlachovo, Mestskéu kultúrnemu stredisku v Revúcej a obci Kráľ.
Svetový hudobný fenomén 14. marca dorazil na Gemer. Prvá zastávka: Kaštieľ Vlachovo.
Účasť nad očakávania, ohromujúce výkony vystupujúcich, frenetický potlesk nasledovaný standing ovation a slzy na krajíčku! Začal sa prvý cyklus Koncertov v plameni sviečok pre rok 2025!
Nikto nás nedokáže rozcitlivieť viac ako vy, naši milí Gemerčania. Vy na pódiu, aj vy v publiku. S obavami sme posledný týždeň riešili každý detail dnešného koncertu. Nespali sme v noci, nielen kvôli tomu, že sme nabíjali baterky a plnili nimi 1500 sviečok, ale aj kvôli obavám, či to hudobníci zvládnu, či niekto na koncert príde a ako to všetko dopadne. Od predchádzajúceho dňa sme chystali interiér kaštieľa vo Vlachove, aby sme dosiahli čo najintímnejšie a najromantickejšie prostredie...
Antoine de Saint-Exupéry skrz Malého princa veril, že správne vidíme iba srdcom, a to, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Vo Vlachove sa tieto dva svety priblížili, a my sme videli srdcom aj očami to isté. Dvoch neuveriteľne nadaných, mladých chlapcov z Gemera, ktorí absolútne vyvracajú teórie o tom, že táto generácia je stratená. Očami aj srdcom sme videli ich miernu nervozitu, ale neochvejnú odhodlanosť dokázať, že Gemer je miesto zázrakov, kde nemožné sa stáva skutočnosťou, kde starší nemá problém dať úctu mladšiemu, lebo jedinci sú posudzovaní iba podľa svojich kvalít.
Bolo to fantastické, romantické, ba až idealistické. Slovami neopísateľná atmosféra vytvorená aj sviečkami a prostredím, ale hlavne vami, milí Gemerčania, ktorí ste prišli v počte, ktorý nikto nečakal. Ospravedlňujeme sa za absenciu stoličiek pre posledných prichádzajúcich, ale veríme, že ste si koncert napriek tomu užili.
Hovorí sa, že keď si niečo prajete, celý vesmír sa spojí, aby vám to dal. A my sme si priali, aby dnešok dobre dopadol. Ale nie je to pravda, že dopadol dobre, lebo dopadol mimoriadne znamenite. Teraz si prajeme, aby takéto „gemerské zázraky“, ktoré sa zhmotnili v podobe Martina Belányiho a Adama Pástora vo Vlachove, dostávali viac príležitostí ukázať svetu, čo vedia. Aby sa nadaným dostávalo podpory z rôznych miest. Aby sme si začali vážiť náš Gemer, so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujeme všetkým, že ste prišli. Boli ste skvelí a naplnili ste nás nádejou, že bez ohľadu na to, čo sa kde deje, človek zostane človekom a to je niečo, prečo sa vyplatí žiť.
Gemerské hviezdy žiaria aj v podzemí. 15. marca na druhom koncerte V plameni sviečok v Kúrii Skalka v Revúcej.
Z dôvodu absencie elektriny, v historických dobách bolo v prirodzenosti každého hudobného predstavenia byť komorný, romantický, až nostalgický. Dnes je to vedomý umelecký koncept pochádzajúci z Francúzska, snažiaci sa o jedinečnú atmosféru umocňujúcu intimitu medzi hudobníkmi a poslucháčmi. Obletel „celý svet“ a vďaka GemArt tento rok dorazil aj na Gemer.
V Kúrii Skalka sa tlmené svetlo sviečok ani nemuselo veľmi snažiť, aby navodilo historickú autenticitu. Exkluzívna, novo zrekonštruovaná tehlová pivnica v historickej budove z 18. storočia, v ktorej sa svojho času schádzali aj študenti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, dodala koncertu úplne iný rozmer a pohárik vínka pred a po vystúpení zaiste umocnil emocionálny dopad hudby.
Naše mladé, vychádzajúce gemerské hviezdy, šestnásťročný tenorista Martin Belányi a pätnásťročný pianista Adam Pástor, ktorých čaká žiarivá budúcnosť, veríme, že aj na svetových hudobných scénach, šokovali návštevníkov nielen bravúrnymi výkonmi, ale aj svojím nízkym vekom. Hromadné spievanie árie Rodná zem s Martinom, obrovský potlesk a mnohokrát opakované „bravo“ bolo spoločnou výpoveďou pocitov, ktoré poslucháči pri tomto dych berúcom zážitku v podvečer prežívali.
Kto nezažil, neuverí! Avšak všetci prítomní určite dosvedčia, že spojenie bohatej minulosti preklenutej do aktuálneho hudobného sviečkového trendu, famózne zvuky piana a operného spevu prinieslo nám všetkým nezabudnuteľný zážitok.
Ďakujeme Kúrii Skalka za poskytnutie týchto nádherných priestorov, Mestskému kultúrnemu stredisku v Revúcej za neopísateľne dokonalú spoluprácu a ochotu pomôcť so všetkým, čo sa dá, aj nedá. Ďakujeme našim mladým hudobníkom za perfektné výkony, miestnym gemarťáckym aktivistom za dokonalú prípravu a samozrejme vám, naši milí Gemerčania, že ste prišli s nami tvoriť kultúrno-umelecký Gemer.
Aj 16. marca v Králi na treťom koncerte medzi sviečkami sme museli dokladať stoličky! Gemerčania! Dojali ste nás všetkých k slzám. Svojím nadšenám pre kultúru, láskou k vážnej hudbe, vďačnosťou, pochvalami a štedrosťou! Ste skvelí, ste voda na náš mlyn.
Dnes, na fascinujúcom mieste, v neodolateľnom svetle sviečok sa majestátne vynímal kus našej gemerskej histórie. Kaštieľ v Králi nás privítal s otvorenou náručou a ponúkal atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Nebola spôsobená iba sviečkami a históriou, ale vrúcnym pomyselným objatím každého človeka z publika, zmiešaným s nenapodobniteľnou energiou sálajúcou z našich mladých hudobníkov Adama Pástora a Martina Belányiho. Bol to ich posledný koncert v plameni sviečok až do prázdnin a dali do toho všetko, čo ovládajú. Vedomí si svojich kvalít, sebavedomí, ale absolútne nenároční a skromní odchádzali plní dojatia z toho, že aj v takej malej obci ako je Kráľ dokážu naplniť sálu a z celkového počtu miestnych občanov viac ako 50 si príde vypočuť operný spev a klavírne skladby. Ďakujeme vám všetkým. Taktiež ďakujeme Obci Kráľ za aktívny prístup, za poskytnutie priestorov zdarma a za veľkú podporu našej činnosti.
Máme za sebou prvú časť prvého cyklu Koncertov v plameni sviečok 2025. Prvé tri koncerty bláznivého nápadu, ktorý v sebe obsahuje dve kontroverzné myšlienky, keď chcete naplniť sálu: „poďme do tých najzabudnutejších miest v Gemeri“ a „predstavme hudobníkov žánrovo sa vymykajúcich z dnešných populárnych hudobných trendov, ktorých nikto nepozná“. Je to presný opak toho – "urobme to čo na najznámejšom mieste, ideálne na námestí okresného mesta, a pozvime čo najzvučnejšie mená“. Ale podarilo sa! Plné sály, nadšené publikum, mnoho ďakovných správ a e-mailov. Nesmierne si to vážime. Ďakujeme umelcom za to, že sú takí, akí sú.
Išli sme do toho s obavami, pokorou, pripravení na neúspech. Opäť sa nám potvrdilo, že Gemer je zázračné miesto, kde je možné všetko. Región plný prírodných krás, šikovných ľudí, rezonujúcej histórie, ale hlavne ľudskosti. Nie vždy a nie všade sa to tak zdá, ale zatvorené oči pri Adamových skladbách, boliace ruky od tlieskania, spoločné spievanie Rodnej zeme, a to aj v maďarskej oblasti, opakované standing ovantion, nadšené výkriky „wau“ pri vstupe, fotenie sa pri sviečkach, ale aj naplnené kasičky s dobrovoľným vstupným, sú jasným dôkazom toho, že srdcia Gemerčanov sú na tom správnom mieste. Len im stačí dať príležitosť to ukázať. Na všetkých troch miestach, umelci, ich rodinní príslušníci, ba dokonca aj diváci s nadšením pomáhali pri upratovaní, balili či nosili veci do auta. Je to neuveriteľná pomoc, ktorá sa nám dostáva z vašej strany.
Sme dojatí, a čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že VY ste GemArt. Ďakujeme za podporu mladých hviezd, ktoré majú pred sebou žiarivú hudobnú budúcnosť. Znovu a znovu sa presviedčame, že naše aktivity majú oveľa väčší dosah, než je šíriť kultúru po Gemeri. Sú plné budovania vzťahov, rešpektu jeden k druhému, váženia si práce iných, vzájomnej súčinnosti a ochoty pomáhať pri takýchto podujatiach. Nastavujú nám morálny kompas správnym smerom a z nás všetkých robia lepších ľudí.
Gemart – Gemerský umelecký inštitút
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-