Nedokážeme si predstaviť, aké pocity zažíval Adam a jeho blízki, keď sa stal vo svojich 14-tich rokoch víťazom medzinárodnej klavírnej súťaže „Piano-Art“ na Mukačevskej štátnej univerzite. Ani to, čo cítil Martin, keď sa v rovnakom veku postavil pred pražské publikum a zaspieval áriu „Keby som bol vtáčkom“, ktorá mu len o rok pozdejšie vyniesla ďalší angažmán v Prahe. Jedno však vieme. To, čo sme cítili my, keď sme ich spolu zažili v štítnickom evanjelickom kostole na adventnom koncerte v roku 2024, kedy spolu vystúpili prvýkrát, bolo dychberúce.
To, čo spolu v hudbe dokáže jeden študent a druhý budúci študent Konzervatória v Košiciach je neuveriteľné! Vy ste mali výnimočnú príležitosť zažiť ich emočne pulzujúce vystúpenie na prekrásnych historických miestach, v neopakovateľnej atmosfére sviečok, tento víkend vďaka GemArt – Gemerskému umeleckému inštitútu hneď vo všetkých troch okresoch Gemera. Za spoluprácu na tomto cykle koncertov ďakujeme obci Vlachovo, Mestskéu kultúrnemu stredisku v Revúcej a obci Kráľ.
Svetový hudobný fenomén 14. marca dorazil na Gemer. Prvá zastávka: Kaštieľ Vlachovo.
Účasť nad očakávania, ohromujúce výkony vystupujúcich, frenetický potlesk nasledovaný standing ovation a slzy na krajíčku! Začal sa prvý cyklus Koncertov v plameni sviečok pre rok 2025!
Nikto nás nedokáže rozcitlivieť viac ako vy, naši milí Gemerčania. Vy na pódiu, aj vy v publiku. S obavami sme posledný týždeň riešili každý detail dnešného koncertu. Nespali sme v noci, nielen kvôli tomu, že sme nabíjali baterky a plnili nimi 1500 sviečok, ale aj kvôli obavám, či to hudobníci zvládnu, či niekto na koncert príde a ako to všetko dopadne. Od predchádzajúceho dňa sme chystali interiér kaštieľa vo Vlachove, aby sme dosiahli čo najintímnejšie a najromantickejšie prostredie...
Antoine de Saint-Exupéry skrz Malého princa veril, že správne vidíme iba srdcom, a to, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Vo Vlachove sa tieto dva svety priblížili, a my sme videli srdcom aj očami to isté. Dvoch neuveriteľne nadaných, mladých chlapcov z Gemera, ktorí absolútne vyvracajú teórie o tom, že táto generácia je stratená. Očami aj srdcom sme videli ich miernu nervozitu, ale neochvejnú odhodlanosť dokázať, že Gemer je miesto zázrakov, kde nemožné sa stáva skutočnosťou, kde starší nemá problém dať úctu mladšiemu, lebo jedinci sú posudzovaní iba podľa svojich kvalít.
Bolo to fantastické, romantické, ba až idealistické. Slovami neopísateľná atmosféra vytvorená aj sviečkami a prostredím, ale hlavne vami, milí Gemerčania, ktorí ste prišli v počte, ktorý nikto nečakal. Ospravedlňujeme sa za absenciu stoličiek pre posledných prichádzajúcich, ale veríme, že ste si koncert napriek tomu užili.
Hovorí sa, že keď si niečo prajete, celý vesmír sa spojí, aby vám to dal. A my sme si priali, aby dnešok dobre dopadol. Ale nie je to pravda, že dopadol dobre, lebo dopadol mimoriadne znamenite. Teraz si prajeme, aby takéto „gemerské zázraky“, ktoré sa zhmotnili v podobe Martina Belányiho a Adama Pástora vo Vlachove, dostávali viac príležitostí ukázať svetu, čo vedia. Aby sa nadaným dostávalo podpory z rôznych miest. Aby sme si začali vážiť náš Gemer, so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujeme všetkým, že ste prišli. Boli ste skvelí a naplnili ste nás nádejou, že bez ohľadu na to, čo sa kde deje, človek zostane človekom a to je niečo, prečo sa vyplatí žiť.
Gemerské hviezdy žiaria aj v podzemí. 15. marca na druhom koncerte V plameni sviečok v Kúrii Skalka v Revúcej.
Z dôvodu absencie elektriny, v historických dobách bolo v prirodzenosti každého hudobného predstavenia byť komorný, romantický, až nostalgický. Dnes je to vedomý umelecký koncept pochádzajúci z Francúzska, snažiaci sa o jedinečnú atmosféru umocňujúcu intimitu medzi hudobníkmi a poslucháčmi. Obletel „celý svet“ a vďaka GemArt tento rok dorazil aj na Gemer.
V Kúrii Skalka sa tlmené svetlo sviečok ani nemuselo veľmi snažiť, aby navodilo historickú autenticitu. Exkluzívna, novo zrekonštruovaná tehlová pivnica v historickej budove z 18. storočia, v ktorej sa svojho času schádzali aj študenti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, dodala koncertu úplne iný rozmer a pohárik vínka pred a po vystúpení zaiste umocnil emocionálny dopad hudby.
Naše mladé, vychádzajúce gemerské hviezdy, šestnásťročný tenorista Martin Belányi a pätnásťročný pianista Adam Pástor, ktorých čaká žiarivá budúcnosť, veríme, že aj na svetových hudobných scénach, šokovali návštevníkov nielen bravúrnymi výkonmi, ale aj svojím nízkym vekom. Hromadné spievanie árie Rodná zem s Martinom, obrovský potlesk a mnohokrát opakované „bravo“ bolo spoločnou výpoveďou pocitov, ktoré poslucháči pri tomto dych berúcom zážitku v podvečer prežívali.
Kto nezažil, neuverí! Avšak všetci prítomní určite dosvedčia, že spojenie bohatej minulosti preklenutej do aktuálneho hudobného sviečkového trendu, famózne zvuky piana a operného spevu prinieslo nám všetkým nezabudnuteľný zážitok.
Ďakujeme Kúrii Skalka za poskytnutie týchto nádherných priestorov, Mestskému kultúrnemu stredisku v Revúcej za neopísateľne dokonalú spoluprácu a ochotu pomôcť so všetkým, čo sa dá, aj nedá. Ďakujeme našim mladým hudobníkom za perfektné výkony, miestnym gemarťáckym aktivistom za dokonalú prípravu a samozrejme vám, naši milí Gemerčania, že ste prišli s nami tvoriť kultúrno-umelecký Gemer.
Aj 16. marca v Králi na treťom koncerte medzi sviečkami sme museli dokladať stoličky! Gemerčania! Dojali ste nás všetkých k slzám. Svojím nadšenám pre kultúru, láskou k vážnej hudbe, vďačnosťou, pochvalami a štedrosťou! Ste skvelí, ste voda na náš mlyn.
Dnes, na fascinujúcom mieste, v neodolateľnom svetle sviečok sa majestátne vynímal kus našej gemerskej histórie. Kaštieľ v Králi nás privítal s otvorenou náručou a ponúkal atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Nebola spôsobená iba sviečkami a históriou, ale vrúcnym pomyselným objatím každého človeka z publika, zmiešaným s nenapodobniteľnou energiou sálajúcou z našich mladých hudobníkov Adama Pástora a Martina Belányiho. Bol to ich posledný koncert v plameni sviečok až do prázdnin a dali do toho všetko, čo ovládajú. Vedomí si svojich kvalít, sebavedomí, ale absolútne nenároční a skromní odchádzali plní dojatia z toho, že aj v takej malej obci ako je Kráľ dokážu naplniť sálu a z celkového počtu miestnych občanov viac ako 50 si príde vypočuť operný spev a klavírne skladby. Ďakujeme vám všetkým. Taktiež ďakujeme Obci Kráľ za aktívny prístup, za poskytnutie priestorov zdarma a za veľkú podporu našej činnosti.
Máme za sebou prvú časť prvého cyklu Koncertov v plameni sviečok 2025. Prvé tri koncerty bláznivého nápadu, ktorý v sebe obsahuje dve kontroverzné myšlienky, keď chcete naplniť sálu: „poďme do tých najzabudnutejších miest v Gemeri“ a „predstavme hudobníkov žánrovo sa vymykajúcich z dnešných populárnych hudobných trendov, ktorých nikto nepozná“. Je to presný opak toho – "urobme to čo na najznámejšom mieste, ideálne na námestí okresného mesta, a pozvime čo najzvučnejšie mená“. Ale podarilo sa! Plné sály, nadšené publikum, mnoho ďakovných správ a e-mailov. Nesmierne si to vážime. Ďakujeme umelcom za to, že sú takí, akí sú.
Išli sme do toho s obavami, pokorou, pripravení na neúspech. Opäť sa nám potvrdilo, že Gemer je zázračné miesto, kde je možné všetko. Región plný prírodných krás, šikovných ľudí, rezonujúcej histórie, ale hlavne ľudskosti. Nie vždy a nie všade sa to tak zdá, ale zatvorené oči pri Adamových skladbách, boliace ruky od tlieskania, spoločné spievanie Rodnej zeme, a to aj v maďarskej oblasti, opakované standing ovantion, nadšené výkriky „wau“ pri vstupe, fotenie sa pri sviečkach, ale aj naplnené kasičky s dobrovoľným vstupným, sú jasným dôkazom toho, že srdcia Gemerčanov sú na tom správnom mieste. Len im stačí dať príležitosť to ukázať. Na všetkých troch miestach, umelci, ich rodinní príslušníci, ba dokonca aj diváci s nadšením pomáhali pri upratovaní, balili či nosili veci do auta. Je to neuveriteľná pomoc, ktorá sa nám dostáva z vašej strany.
Sme dojatí, a čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že VY ste GemArt. Ďakujeme za podporu mladých hviezd, ktoré majú pred sebou žiarivú hudobnú budúcnosť. Znovu a znovu sa presviedčame, že naše aktivity majú oveľa väčší dosah, než je šíriť kultúru po Gemeri. Sú plné budovania vzťahov, rešpektu jeden k druhému, váženia si práce iných, vzájomnej súčinnosti a ochoty pomáhať pri takýchto podujatiach. Nastavujú nám morálny kompas správnym smerom a z nás všetkých robia lepších ľudí.
Gemart – Gemerský umelecký inštitút
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.