Nedokážeme si predstaviť, aké pocity zažíval Adam a jeho blízki, keď sa stal vo svojich 14-tich rokoch víťazom medzinárodnej klavírnej súťaže „Piano-Art“ na Mukačevskej štátnej univerzite. Ani to, čo cítil Martin, keď sa v rovnakom veku postavil pred pražské publikum a zaspieval áriu „Keby som bol vtáčkom“, ktorá mu len o rok pozdejšie vyniesla ďalší angažmán v Prahe. Jedno však vieme. To, čo sme cítili my, keď sme ich spolu zažili v štítnickom evanjelickom kostole na adventnom koncerte v roku 2024, kedy spolu vystúpili prvýkrát, bolo dychberúce.
To, čo spolu v hudbe dokáže jeden študent a druhý budúci študent Konzervatória v Košiciach je neuveriteľné! Vy ste mali výnimočnú príležitosť zažiť ich emočne pulzujúce vystúpenie na prekrásnych historických miestach, v neopakovateľnej atmosfére sviečok, tento víkend vďaka GemArt – Gemerskému umeleckému inštitútu hneď vo všetkých troch okresoch Gemera. Za spoluprácu na tomto cykle koncertov ďakujeme obci Vlachovo, Mestskéu kultúrnemu stredisku v Revúcej a obci Kráľ.
Svetový hudobný fenomén 14. marca dorazil na Gemer. Prvá zastávka: Kaštieľ Vlachovo.
Účasť nad očakávania, ohromujúce výkony vystupujúcich, frenetický potlesk nasledovaný standing ovation a slzy na krajíčku! Začal sa prvý cyklus Koncertov v plameni sviečok pre rok 2025!
Nikto nás nedokáže rozcitlivieť viac ako vy, naši milí Gemerčania. Vy na pódiu, aj vy v publiku. S obavami sme posledný týždeň riešili každý detail dnešného koncertu. Nespali sme v noci, nielen kvôli tomu, že sme nabíjali baterky a plnili nimi 1500 sviečok, ale aj kvôli obavám, či to hudobníci zvládnu, či niekto na koncert príde a ako to všetko dopadne. Od predchádzajúceho dňa sme chystali interiér kaštieľa vo Vlachove, aby sme dosiahli čo najintímnejšie a najromantickejšie prostredie...
Antoine de Saint-Exupéry skrz Malého princa veril, že správne vidíme iba srdcom, a to, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Vo Vlachove sa tieto dva svety priblížili, a my sme videli srdcom aj očami to isté. Dvoch neuveriteľne nadaných, mladých chlapcov z Gemera, ktorí absolútne vyvracajú teórie o tom, že táto generácia je stratená. Očami aj srdcom sme videli ich miernu nervozitu, ale neochvejnú odhodlanosť dokázať, že Gemer je miesto zázrakov, kde nemožné sa stáva skutočnosťou, kde starší nemá problém dať úctu mladšiemu, lebo jedinci sú posudzovaní iba podľa svojich kvalít.
Bolo to fantastické, romantické, ba až idealistické. Slovami neopísateľná atmosféra vytvorená aj sviečkami a prostredím, ale hlavne vami, milí Gemerčania, ktorí ste prišli v počte, ktorý nikto nečakal. Ospravedlňujeme sa za absenciu stoličiek pre posledných prichádzajúcich, ale veríme, že ste si koncert napriek tomu užili.
Hovorí sa, že keď si niečo prajete, celý vesmír sa spojí, aby vám to dal. A my sme si priali, aby dnešok dobre dopadol. Ale nie je to pravda, že dopadol dobre, lebo dopadol mimoriadne znamenite. Teraz si prajeme, aby takéto „gemerské zázraky“, ktoré sa zhmotnili v podobe Martina Belányiho a Adama Pástora vo Vlachove, dostávali viac príležitostí ukázať svetu, čo vedia. Aby sa nadaným dostávalo podpory z rôznych miest. Aby sme si začali vážiť náš Gemer, so všetkým, čo k nemu patrí.
Ďakujeme všetkým, že ste prišli. Boli ste skvelí a naplnili ste nás nádejou, že bez ohľadu na to, čo sa kde deje, človek zostane človekom a to je niečo, prečo sa vyplatí žiť.
Gemerské hviezdy žiaria aj v podzemí. 15. marca na druhom koncerte V plameni sviečok v Kúrii Skalka v Revúcej.
Z dôvodu absencie elektriny, v historických dobách bolo v prirodzenosti každého hudobného predstavenia byť komorný, romantický, až nostalgický. Dnes je to vedomý umelecký koncept pochádzajúci z Francúzska, snažiaci sa o jedinečnú atmosféru umocňujúcu intimitu medzi hudobníkmi a poslucháčmi. Obletel „celý svet“ a vďaka GemArt tento rok dorazil aj na Gemer.
V Kúrii Skalka sa tlmené svetlo sviečok ani nemuselo veľmi snažiť, aby navodilo historickú autenticitu. Exkluzívna, novo zrekonštruovaná tehlová pivnica v historickej budove z 18. storočia, v ktorej sa svojho času schádzali aj študenti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, dodala koncertu úplne iný rozmer a pohárik vínka pred a po vystúpení zaiste umocnil emocionálny dopad hudby.
Naše mladé, vychádzajúce gemerské hviezdy, šestnásťročný tenorista Martin Belányi a pätnásťročný pianista Adam Pástor, ktorých čaká žiarivá budúcnosť, veríme, že aj na svetových hudobných scénach, šokovali návštevníkov nielen bravúrnymi výkonmi, ale aj svojím nízkym vekom. Hromadné spievanie árie Rodná zem s Martinom, obrovský potlesk a mnohokrát opakované „bravo“ bolo spoločnou výpoveďou pocitov, ktoré poslucháči pri tomto dych berúcom zážitku v podvečer prežívali.
Kto nezažil, neuverí! Avšak všetci prítomní určite dosvedčia, že spojenie bohatej minulosti preklenutej do aktuálneho hudobného sviečkového trendu, famózne zvuky piana a operného spevu prinieslo nám všetkým nezabudnuteľný zážitok.
Ďakujeme Kúrii Skalka za poskytnutie týchto nádherných priestorov, Mestskému kultúrnemu stredisku v Revúcej za neopísateľne dokonalú spoluprácu a ochotu pomôcť so všetkým, čo sa dá, aj nedá. Ďakujeme našim mladým hudobníkom za perfektné výkony, miestnym gemarťáckym aktivistom za dokonalú prípravu a samozrejme vám, naši milí Gemerčania, že ste prišli s nami tvoriť kultúrno-umelecký Gemer.
Aj 16. marca v Králi na treťom koncerte medzi sviečkami sme museli dokladať stoličky! Gemerčania! Dojali ste nás všetkých k slzám. Svojím nadšenám pre kultúru, láskou k vážnej hudbe, vďačnosťou, pochvalami a štedrosťou! Ste skvelí, ste voda na náš mlyn.
Dnes, na fascinujúcom mieste, v neodolateľnom svetle sviečok sa majestátne vynímal kus našej gemerskej histórie. Kaštieľ v Králi nás privítal s otvorenou náručou a ponúkal atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Nebola spôsobená iba sviečkami a históriou, ale vrúcnym pomyselným objatím každého človeka z publika, zmiešaným s nenapodobniteľnou energiou sálajúcou z našich mladých hudobníkov Adama Pástora a Martina Belányiho. Bol to ich posledný koncert v plameni sviečok až do prázdnin a dali do toho všetko, čo ovládajú. Vedomí si svojich kvalít, sebavedomí, ale absolútne nenároční a skromní odchádzali plní dojatia z toho, že aj v takej malej obci ako je Kráľ dokážu naplniť sálu a z celkového počtu miestnych občanov viac ako 50 si príde vypočuť operný spev a klavírne skladby. Ďakujeme vám všetkým. Taktiež ďakujeme Obci Kráľ za aktívny prístup, za poskytnutie priestorov zdarma a za veľkú podporu našej činnosti.
Máme za sebou prvú časť prvého cyklu Koncertov v plameni sviečok 2025. Prvé tri koncerty bláznivého nápadu, ktorý v sebe obsahuje dve kontroverzné myšlienky, keď chcete naplniť sálu: „poďme do tých najzabudnutejších miest v Gemeri“ a „predstavme hudobníkov žánrovo sa vymykajúcich z dnešných populárnych hudobných trendov, ktorých nikto nepozná“. Je to presný opak toho – "urobme to čo na najznámejšom mieste, ideálne na námestí okresného mesta, a pozvime čo najzvučnejšie mená“. Ale podarilo sa! Plné sály, nadšené publikum, mnoho ďakovných správ a e-mailov. Nesmierne si to vážime. Ďakujeme umelcom za to, že sú takí, akí sú.
Išli sme do toho s obavami, pokorou, pripravení na neúspech. Opäť sa nám potvrdilo, že Gemer je zázračné miesto, kde je možné všetko. Región plný prírodných krás, šikovných ľudí, rezonujúcej histórie, ale hlavne ľudskosti. Nie vždy a nie všade sa to tak zdá, ale zatvorené oči pri Adamových skladbách, boliace ruky od tlieskania, spoločné spievanie Rodnej zeme, a to aj v maďarskej oblasti, opakované standing ovantion, nadšené výkriky „wau“ pri vstupe, fotenie sa pri sviečkach, ale aj naplnené kasičky s dobrovoľným vstupným, sú jasným dôkazom toho, že srdcia Gemerčanov sú na tom správnom mieste. Len im stačí dať príležitosť to ukázať. Na všetkých troch miestach, umelci, ich rodinní príslušníci, ba dokonca aj diváci s nadšením pomáhali pri upratovaní, balili či nosili veci do auta. Je to neuveriteľná pomoc, ktorá sa nám dostáva z vašej strany.
Sme dojatí, a čím ďalej tým viac si uvedomujeme, že VY ste GemArt. Ďakujeme za podporu mladých hviezd, ktoré majú pred sebou žiarivú hudobnú budúcnosť. Znovu a znovu sa presviedčame, že naše aktivity majú oveľa väčší dosah, než je šíriť kultúru po Gemeri. Sú plné budovania vzťahov, rešpektu jeden k druhému, váženia si práce iných, vzájomnej súčinnosti a ochoty pomáhať pri takýchto podujatiach. Nastavujú nám morálny kompas správnym smerom a z nás všetkých robia lepších ľudí.
Gemart – Gemerský umelecký inštitút
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-