Uplynulý víkend, v dňoch 18. – 21. 9 2015, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave usporiadalo dve veľké medzinárodné podujatia. Prvým z nich bola medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae in Via Gothica, ktorej už 14. ročník previedol poslucháčov po pôsobivých historických miestach Gemera, Abova a Spiša (Štítnik, Rožňava, Čečejovce, Markušovce, Betliar) a na šiestich koncertoch srdečne privítal významných umelcov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Maďarska (komorný súbor Cuore Barocco, čembalistka Magdalena Rainko z Poľska, speváčka Andrea Škarbová, sláčikové kvarteto Symphonic News Quartet, harfistka Stanislava Ramešová a huslista Roman Fedchuk, obaja pôvodom z Ukrajiny, teraz pôsobiaci v Čechách, speváčka Nadežda Chrobáková, barokový súbor Marquise z 
jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“
Druhým podujatím bol VIII. medzinárodný workshop paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“ s prednáškami o renesancii štítnickej čipky, o čipke z banskobystrického regiónu, o jej tradícii v Rejdovej, doplnenými premietaním dokumentárnych filmov, výstavou mnohých krásnych hotových čipiek a s neodmysliteľnou praktickou časťou v tvorivých dielňach, kde účastníčky zo Slovenska, Poľska a Maďarska predviedli svoje umenie v plnej kráse.
Záujem o obidve podujatia nás priviedol do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde sa v rámci AAE konali dva koncerty i celý workshop paličkovanej čipky. Radi sme ho navštívili, pretože nás zaujímalo ako táto vzácna budova po nedávnej zásadnej rekonštrukcii zmenila svoju vizuálnu podobu. Mali sme šťastie, lebo po budove nás osobne previedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná a svojou zanietenosťou nás presvedčila, že ich dlhodobá bohatá činnosť bude úspešne a zaujímavo pokračovať a rozvíjať sa aj naďalej. Nemusela sa chváliť, lebo exteriér aj interiér sa chválil sám, a ak niekto chválil, tak sme to boli my, ktorí sme obdivovali estetiku prostredia, jeho účelové zariadenie a vybavenie, ktoré už privítalo mnoho umenia, kultúry a vzdelávania chtivých detí i dospelých. 
Táto prízemná budova s vybudovaným podkrovím, s átriom a dvorom so samostatným vstupom z ulice nesie názov Dom tradičnej kultúry Gemera a nachádza sa v centre Rožňavy na Betliarskej ul. č. 8. Dom bol postavený v roku 1907 pre Katolícky tovarišský spolok a dnes je zapísaný do zoznamu pamiatkovo chránených objektov. Stavali ho dobrovoľníci z milodarov, alebo učni v rámci svojej praxe. Dom od prvopočiatku slúžil kultúre, stretávali sa tu rôzne spolky a organizovali sa vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia. Po roku 1948 budova prešla do majetku štátu a od roku 1953 tu má až do súčasnosti sídlo Gemerské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. 
Komplexná obnova objektu bola ukončená v apríli 2015 a okamžite sa v nej naštartovali mnohé aktivity. Budova má na prízemí veľkú multifunkčnú spoločenskú sálu, štyri priestranné miestnosti, výstavnú sálu a v podkroví kancelárske priestory pre pracovníkov a denné miestnosti pre lektorov. Multifunkčná spoločenská sála s príjemnou akustikou, ako stvorená pre komorné koncerty, je navyše veľmi dômyselne vybavená osvetľovacou, projekčnou aj ozvučovacou technikou. Osvetľovací bodový výstavný systém a kliprámy ľahko zmenia priestor na galériu, špičkový digitálny projektor a projekčné rolovacie plátno (5x7m) zas premenia sálu na digitálne kino. Ozvučenie prostredníctvom 
priestorového systému reproduktorov, zosilňovačov, mixpultu, DB prehrávača a bezdrôtových mikrofónov umožňuje nielen produkciu reprodukovanej hudby, ale aj dokonalé ozvučenie pri konferenciách. Sála pojme cca 120 návštevníkov a na kvalitných stoličkách umožní všetkým prítomným vychutnať si v pohodlí najrôznejšie podujatia. My sme mali túto možnosť dva razy. V piatok, v rámci AAE tu účinkovala sopranistka Barbora Ďubeková so sprievodom Juraja Liberu na akordeóne, ktorý mal zároveň veľmi zaujímavú prednášku o hudbe Európy od baroka až po dnešok, a v nedeľu pri koncerte sláčikového kvarteta Symphonic News Quartet.
Dve ďalšie miestnosti sú už zariadené ako tradičné remeselnícke dielne: tkáčska a hrnčiarska, kde sa už konalo nejedno kreatívne podujatie pre deti či pre dospelých o tradičnom spracovaní textilných surovín a o tradičnom hrnčiarstve na Gemeri, spojené s praktickými ukážkami tkania, paličkovania, práce s textilom, modelovania z hliny či točenia na hrnčiarskom kruhu. Do oboch dielní k súčasnému vybaveniu (autentické i nové krosná, časti autentického ľudového nábytku, materiál na tkanie, hrnčiarsky kruh, hlina, dosky na modelovanie, valčeky, špachtle) pribudnú ešte tri elektrické hrnčiarske kruhy, valcovací stôl na hlinu, lis na hlinu a tiež elektrická vypaľovacia pec. Všimli sme si aj estetické usporiadanie zariadenia a predmetov, tvorbu priestorov podľa jedného umeleckého konceptu, páčili sa nám aj rôzne nečakané nápady, napríklad tajné ukrytie umývadla zamaskovaním v starožitnej skrini, či využitie peľastí pôvodných rejdovských postelí na neobvyklú vešiakovú stenu. 
V ďalších miestnostiach, ktorých zariadenie je ešte potrebné doplniť, sa pripravuje kino-kaviareň, audiovizuálna a počítačová „učebňa“, ktorá má za cieľ poskytnúť interaktívne vzdelávacie moduly z regionálnej výchovy, získať na danú tému teoretické znalosti i vedomosti o tom „ako to kedysi bolo“ a následne v tvorivých dielňach využiť ponúknutú možnosť odskúšať si rôzne techniky. Vrátane varenia, pečenia či zdobenia perníkov, tkania, paličkovania, výroby keramiky a pod. O ďalšej pripravovanej zaujímavosti – gastrodielni či tradičnej kuchyni starých mám nám pani Helena Novotná o. i. povedala: “Myslím si, že toto je úplne prvá lastovička, možno aj v rámci Slovenska, minimálne však v rámci kultúrnych zariadení. Má to byť akési „živé múzeum“ zariadené v štýle gemerskej kuchyne so stavanou pecou na pečenie chleba (vhodná replika z obdobia konca 19. storočia). Samozrejme vrátane moderných spotrebičov, aby sa vyhovelo hygienickým normám. Plánujeme tu prezentáciu prípravy tradičných gemerských jedál, ale postupne aj z iných regiónov, či z rôznych národných kuchýň, vždy podľa ročného obdobia či kalendárnych sviatkov. Máme napríklad v pláne spolupracovať s miestnymi producentmi domácich výrobkov, aby tradičné jedlo bolo pripravené z tradičných surovín, ktoré bude možné u nás aj zakúpiť. Chceme poskytnúť služby z oblasti tradičnej ľudovej kultúry komplexne.“ Pri jej ďalších slovách sme už cítili vôňu čerstvého chleba, videli k peci s prípeckom pristavenú lavicu, ktorá sa používala ako pracovná a odkladacia plocha, nad ňou zavesenú poličku na riad a kuchynské náčinie, stolček, na ktorom bolo miesto na lavór a vedro s vodou, stôl s lavicami a drevenými lyžicami – a gemerské guľky k tomu... 
A pritom akoby sme počuli ľudový spev, rozhliehajúci sa z dvora – átria Domu. Tam na novom vytvorenom pevnom pódiu sa už konalo niekoľko rôznych pútavých podujatí pre deti i dospelých, napríklad aj cyklické Folklórne večery pod platanom, kde znela ľudová hudba a spev v podaní viacerých folklórnych súborov. Naposledy, len dva dni pred našou návštevou to bola folklórna skupina Lehoťanka z neďalekej Čiernej Lehoty.
Činnosť GOS je veľmi bohatá, svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, podporuje, oživuje a uchováva tradičnú ľudovú kultúru, podporuje záujmovú umeleckú činnosť, realizuje kultúrne vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre široký okruh záujemcov, konkrétne za necelý polrok od slávnostného otvorenia priestorov uskutočnené a zamerané na poznávanie techník a zdokonalenie zručností detí v tradičných remeslách, paličkovanie, tkanie, plstenie, háčkovanie, modelovanie z hliny, točenie na hrnčiarskom kruhu, drotárske vypletanie, varenie z receptára starej mamy, výroba jednoduchých hudobných nástrojov, 
rytmicko-melodické využitie tradičných detských hračiek, čítanie rozprávok, škola tanca, stretnutie a zábava s rozprávkovými postavičkami, letná škola animovaného filmu, vystúpenia hudobných skupín, rozprávanie o dávnych zvykoch a tradíciách, poznávanie prírody, ľudová hudba, spev a tanec v spoločnosti gemerských folkloristov, výtvarné spektrum, premietanie filmov z expedičnej kamery s dávkou dobrodružstva, objavovania, adrenalínu a napätia, prezentácia a propagácia umelcov regiónu, výstavy, kurzy, súťaže, interaktívne prednášky... nedá sa všetko vypočítať. A to ešte pracovníci GOSu majú v zálohe mnoho ďalších plánov, zámerov a nápadov. Napríklad pripravujú programy nielen pre cieľové skupiny detí či dospelých, ale myslia aj na náhodných návštevníkov a turistov, pre ktorých chystajú možnosť príjemného a užitočného strávania voľného času: „Ponuka pre rodiny s deťmi by mala byť víkendová, keď každý člen rodiny si nájde to svoje. 
Otecko si vytočí keramický džbán, mamka sa naučí niečo uvariť a deti zabavíme či už filmom, tanečným domom, výrobou jednoduchých a pre deti tvorivo prístupných upomienkových predmetov z ľahko prístupných materiálov,“ prezradila jedno z pripravovaných predsavzatí pani riaditeľka.
Keď sme ešte po prehliadke výstavy drevorezieb Magdalény Pálenčárovej z Čečejoviec a po príjemnom posedení na podstienke domu plní dojmov odchádzali domov, všimli sme si na fasáde domu sochu sv. Floriána. Či bol patrónom staviteľov tohto domu, alebo či ho mal ochrániť pred požiarom nevieme, ale my sme mu hneď prisúdili úlohu, aby rozduchával oheň štedrosti v srdciach donorov GOSu a aby v zárodku hasil požiare núdze a nedostatku prostriedkov pre jeho nezastupiteľnú činnosť v oblasti kultúry, osvety a vzdelávania v tomto vzácnom regióne.
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).