jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“
Druhým podujatím bol VIII. medzinárodný workshop paličkovanej čipky „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“ s prednáškami o renesancii štítnickej čipky, o čipke z banskobystrického regiónu, o jej tradícii v Rejdovej, doplnenými premietaním dokumentárnych filmov, výstavou mnohých krásnych hotových čipiek a s neodmysliteľnou praktickou časťou v tvorivých dielňach, kde účastníčky zo Slovenska, Poľska a Maďarska predviedli svoje umenie v plnej kráse.


Záujem o obidve podujatia nás priviedol do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde sa v rámci AAE konali dva koncerty i celý workshop paličkovanej čipky. Radi sme ho navštívili, pretože nás zaujímalo ako táto vzácna budova po nedávnej zásadnej rekonštrukcii zmenila svoju vizuálnu podobu. Mali sme šťastie, lebo po budove nás osobne previedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná a svojou zanietenosťou nás presvedčila, že ich dlhodobá bohatá činnosť bude úspešne a zaujímavo pokračovať a rozvíjať sa aj naďalej. Nemusela sa chváliť, lebo exteriér aj interiér sa chválil sám, a ak niekto chválil, tak sme to boli my, ktorí sme obdivovali estetiku prostredia, jeho účelové zariadenie a vybavenie, ktoré už privítalo mnoho umenia, kultúry a vzdelávania chtivých detí i dospelých.
Táto prízemná budova s vybudovaným podkrovím, s átriom a dvorom so samostatným vstupom z ulice nesie názov Dom tradičnej kultúry Gemera a nachádza sa v centre Rožňavy na Betliarskej ul. č. 8. Dom bol postavený v roku 1907 pre Katolícky tovarišský spolok a dnes je zapísaný do zoznamu pamiatkovo chránených objektov. Stavali ho dobrovoľníci z milodarov, alebo učni v rámci svojej praxe. Dom od prvopočiatku slúžil kultúre, stretávali sa tu rôzne spolky a organizovali sa vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia. Po roku 1948 budova prešla do majetku štátu a od roku 1953 tu má až do súčasnosti sídlo Gemerské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.
Komplexná obnova objektu bola ukončená v apríli 2015 a okamžite sa v nej naštartovali mnohé aktivity. Budova má na prízemí veľkú multifunkčnú spoločenskú sálu, štyri priestranné miestnosti, výstavnú sálu a v podkroví kancelárske priestory pre pracovníkov a denné miestnosti pre lektorov. Multifunkčná spoločenská sála s príjemnou akustikou, ako stvorená pre komorné koncerty, je navyše veľmi dômyselne vybavená osvetľovacou, projekčnou aj ozvučovacou technikou. Osvetľovací bodový výstavný systém a kliprámy ľahko zmenia priestor na galériu, špičkový digitálny projektor a projekčné rolovacie plátno (5x7m) zas premenia sálu na digitálne kino. Ozvučenie prostredníctvom
priestorového systému reproduktorov, zosilňovačov, mixpultu, DB prehrávača a bezdrôtových mikrofónov umožňuje nielen produkciu reprodukovanej hudby, ale aj dokonalé ozvučenie pri konferenciách. Sála pojme cca 120 návštevníkov a na kvalitných stoličkách umožní všetkým prítomným vychutnať si v pohodlí najrôznejšie podujatia. My sme mali túto možnosť dva razy. V piatok, v rámci AAE tu účinkovala sopranistka Barbora Ďubeková so sprievodom Juraja Liberu na akordeóne, ktorý mal zároveň veľmi zaujímavú prednášku o hudbe Európy od baroka až po dnešok, a v nedeľu pri koncerte sláčikového kvarteta Symphonic News Quartet.
Dve ďalšie miestnosti sú už zariadené ako tradičné remeselnícke dielne: tkáčska a hrnčiarska, kde sa už konalo nejedno kreatívne podujatie pre deti či pre dospelých o tradičnom spracovaní textilných surovín a o tradičnom hrnčiarstve na Gemeri, spojené s praktickými ukážkami tkania, paličkovania, práce s textilom, modelovania z hliny či točenia na hrnčiarskom kruhu. Do oboch dielní k súčasnému vybaveniu (autentické i nové krosná, časti autentického ľudového nábytku, materiál na tkanie, hrnčiarsky kruh, hlina, dosky na modelovanie, valčeky, špachtle) pribudnú ešte tri elektrické hrnčiarske kruhy, valcovací stôl na hlinu, lis na hlinu a tiež elektrická vypaľovacia pec. Všimli sme si aj estetické usporiadanie zariadenia a predmetov, tvorbu priestorov podľa jedného umeleckého konceptu, páčili sa nám aj rôzne nečakané nápady, napríklad tajné ukrytie umývadla zamaskovaním v starožitnej skrini, či využitie peľastí pôvodných rejdovských postelí na neobvyklú vešiakovú stenu.
V ďalších miestnostiach, ktorých zariadenie je ešte potrebné doplniť, sa pripravuje kino-kaviareň, audiovizuálna a počítačová „učebňa“, ktorá má za cieľ poskytnúť interaktívne vzdelávacie moduly z regionálnej výchovy, získať na danú tému teoretické znalosti i vedomosti o tom „ako to kedysi bolo“ a následne v tvorivých dielňach využiť ponúknutú možnosť odskúšať si rôzne techniky. Vrátane varenia, pečenia či zdobenia perníkov, tkania, paličkovania, výroby keramiky a pod. O ďalšej pripravovanej zaujímavosti – gastrodielni či tradičnej kuchyni starých mám nám pani Helena Novotná o. i. povedala: “Myslím si, že toto je úplne prvá lastovička, možno aj v rámci Slovenska, minimálne však v rámci kultúrnych zariadení. Má to byť akési „živé múzeum“ zariadené v štýle gemerskej kuchyne so stavanou pecou na pečenie chleba (vhodná replika z obdobia konca 19. storočia). Samozrejme vrátane moderných spotrebičov, aby sa vyhovelo hygienickým normám. Plánujeme tu prezentáciu prípravy tradičných gemerských jedál, ale postupne aj z iných regiónov, či z rôznych národných kuchýň, vždy podľa ročného obdobia či kalendárnych sviatkov. Máme napríklad v pláne spolupracovať s miestnymi producentmi domácich výrobkov, aby tradičné jedlo bolo pripravené z tradičných surovín, ktoré bude možné u nás aj zakúpiť. Chceme poskytnúť služby z oblasti tradičnej ľudovej kultúry komplexne.“ Pri jej ďalších slovách sme už cítili vôňu čerstvého chleba, videli k peci s prípeckom pristavenú lavicu, ktorá sa používala ako pracovná a odkladacia plocha, nad ňou zavesenú poličku na riad a kuchynské náčinie, stolček, na ktorom bolo miesto na lavór a vedro s vodou, stôl s lavicami a drevenými lyžicami – a gemerské guľky k tomu...
A pritom akoby sme počuli ľudový spev, rozhliehajúci sa z dvora – átria Domu. Tam na novom vytvorenom pevnom pódiu sa už konalo niekoľko rôznych pútavých podujatí pre deti i dospelých, napríklad aj cyklické Folklórne večery pod platanom, kde znela ľudová hudba a spev v podaní viacerých folklórnych súborov. Naposledy, len dva dni pred našou návštevou to bola folklórna skupina Lehoťanka z neďalekej Čiernej Lehoty.
Činnosť GOS je veľmi bohatá, svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, podporuje, oživuje a uchováva tradičnú ľudovú kultúru, podporuje záujmovú umeleckú činnosť, realizuje kultúrne vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre široký okruh záujemcov, konkrétne za necelý polrok od slávnostného otvorenia priestorov uskutočnené a zamerané na poznávanie techník a zdokonalenie zručností detí v tradičných remeslách, paličkovanie, tkanie, plstenie, háčkovanie, modelovanie z hliny, točenie na hrnčiarskom kruhu, drotárske vypletanie, varenie z receptára starej mamy, výroba jednoduchých hudobných nástrojov,
rytmicko-melodické využitie tradičných detských hračiek, čítanie rozprávok, škola tanca, stretnutie a zábava s rozprávkovými postavičkami, letná škola animovaného filmu, vystúpenia hudobných skupín, rozprávanie o dávnych zvykoch a tradíciách, poznávanie prírody, ľudová hudba, spev a tanec v spoločnosti gemerských folkloristov, výtvarné spektrum, premietanie filmov z expedičnej kamery s dávkou dobrodružstva, objavovania, adrenalínu a napätia, prezentácia a propagácia umelcov regiónu, výstavy, kurzy, súťaže, interaktívne prednášky... nedá sa všetko vypočítať. A to ešte pracovníci GOSu majú v zálohe mnoho ďalších plánov, zámerov a nápadov. Napríklad pripravujú programy nielen pre cieľové skupiny detí či dospelých, ale myslia aj na náhodných návštevníkov a turistov, pre ktorých chystajú možnosť príjemného a užitočného strávania voľného času: „Ponuka pre rodiny s deťmi by mala byť víkendová, keď každý člen rodiny si nájde to svoje.
Otecko si vytočí keramický džbán, mamka sa naučí niečo uvariť a deti zabavíme či už filmom, tanečným domom, výrobou jednoduchých a pre deti tvorivo prístupných upomienkových predmetov z ľahko prístupných materiálov,“ prezradila jedno z pripravovaných predsavzatí pani riaditeľka.
Keď sme ešte po prehliadke výstavy drevorezieb Magdalény Pálenčárovej z Čečejoviec a po príjemnom posedení na podstienke domu plní dojmov odchádzali domov, všimli sme si na fasáde domu sochu sv. Floriána. Či bol patrónom staviteľov tohto domu, alebo či ho mal ochrániť pred požiarom nevieme, ale my sme mu hneď prisúdili úlohu, aby rozduchával oheň štedrosti v srdciach donorov GOSu a aby v zárodku hasil požiare núdze a nedostatku prostriedkov pre jeho nezastupiteľnú činnosť v oblasti kultúry, osvety a vzdelávania v tomto vzácnom regióne.
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík


























Uplynulý víkend, v dňoch 18. – 21. 9 2015, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave usporiadalo dve veľké medzinárodné podujatia. Prvým z nich bola medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae in Via Gothica, ktorej už 14. ročník previedol poslucháčov po pôsobivých historických miestach Gemera, Abova a Spiša (Štítnik, Rožňava, Čečejovce, Markušovce, Betliar) a na šiestich koncertoch srdečne privítal významných umelcov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Maďarska (komorný súbor Cuore Barocco, čembalistka Magdalena Rainko z Poľska, speváčka Andrea Škarbová, sláčikové kvarteto Symphonic News Quartet, harfistka Stanislava Ramešová a huslista Roman Fedchuk, obaja pôvodom z Ukrajiny, teraz pôsobiaci v Čechách, speváčka Nadežda Chrobáková, barokový súbor Marquise z 





Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a