Ešte raz o prehliadke speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2010 Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Chromeková
Dňa 17. decembra 2010 sa už po tridsiatykrát uskutočnila v Tisovci regionálna prehliadka speváckych zborov Daxnerov Tisovec. BBSK – Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Tisovec – oddelenie kultúry a športu zorganizovali tento jubilejný ročník v predvianočnej atmosfére. Prehliadky sa zúčastnilo 8 speváckych zborov a už tradične sa vo vestibule predstavili aj ľudoví remeselníci. Návštevníci tak mohli obdivovať i zakúpiť si výrobky zo šúpolia, medovníčky, háčkované vianočné ozdoby či prestieranie a vyrezávané výrobky z dreva. Predvianočnú atmosféru výstavy Vianočná nálada umocnilo aj vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy
V mene organizátorov všetkých účinkujúcich aj návštevníkov na podujatí privítal Mgr. Štefan Sabó, člen Mužského spevokolu Dr. Sama Daxnera a vedúci oddelenia kultúry a športu Mestského úradu v Tisovci a tiež primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč.
Na úvod sa predstavil detský spevácky zbor Lykovienky pod vedením Mgr. Marty Svobodovej, ktorý pracuje pri ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci už 34 rokov. Ďalej vystúpil spevokol zložený zo žiakov a pedagógov Evanjelického gymnázia v Tisovci EGT VOICE pod dirigentským vedením Mgr. Jany Bosákovej. Spevokol dosahuje vynikajúce výsledky na súťažných prehliadkach a v tomto roku sa mu podarilo vydať aj druhé CD pod názvom He is able. Medzi zaujímavé úspechy patrí aj víťazstvo v Gospelovej hitparáde rádia Lumen so skladbou Kvapka.
Na prehliadke vystúpil aj jeden z najstarších spevokolov na Slovensku a to – Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera. Pôsobí už úctyhodných 133 rokov (založil ho v r. 1877 Samo Daxner) a za svoju nepretržitú dlhoročnú činnosť prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje Mgr. Gabriela Rufusová. Dvaja členovia tohto spevokolu a tohtoroční jubilanti, pán Ivan Maťko a Juraj Brož, si z podujatia odniesli okrem zážitkov, aj ocenenie Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.
Prehliadka pokračovala vystúpením Spevokolu Nádej pri Evanjelickej cirkvi a. v. z Revúcej, ktorý vedie Mgr. Jaroslav Petr, Speváckeho zboru Rimava mesta Hnúšťa pod vedením Mgr. Alžbety Dúbravskej, Speváckeho zboru pri Základnej umeleckej škole v Revúcej, opäť pod vedením Mgr. Jaroslava Petra, ktorý si za svoj strhujúci výkon od publika vyslúžil úprimné „ standing ovation“.
V závere sa so svojím repertoárom predstavili ešte Spevácky zbor Bona fide pod vedením PaedDr. Jany Dobrockej a Vokálne kvarteto s umeleckým vedúcim Mgr. Tiborom Lévaym z Rimavskej Soboty. Tieto dve spevácke zoskupenia ostali na pódiu až do samotného záveru. Pridal sa k nim ešte Spevácky zbor pri ZUŠ v Revúcej, aby svojím spevom vzdali hold skladateľovi Mgr. Petrovi Ličkovi, ktorý vo svojej ďakovnej reči neskrýval dojatie.
V úplnom závere pri svetle sviečok a za prítomnosti všetkých speváckych zborov odznela skladba Tichá noc, svätá noc, ktorá bola krásnou bodkou za vydareným programom a krásnym podujatím.
Je tradíciou, že organizátori prehliadky každoročne pozývajú aspoň jeden spevácky zbor ako hosťa. Ani tento ročník nebol výnimkou, ale hosťujúci zbor Máj zo Žiliny ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu nepriaznivého počasia. Členkou tohto zboru je aj vnučka Dr. Sama Daxnera Gordana Daxnerová, ktorá zaslala pozdravný list všetkým účastníkom prehliadky.
Primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková vyjadrili poďakovanie všetkým účastníkom prehliadky a vedúcim zborov odovzdali ďakovné listy.
Po spoločnej večeri sa speváci v dobrej pohode rozišli s pocitom pekného umeleckého zážitku so želaním, ktoré v príhovore predniesol Mgr. Štefan Sabó: „Želám si len jedno, kiež nás naša spoločná prehliadka speváckych zborov dospelých Daxnerov Tisovec prežije.“
Jaroslava Chromeková
GMOS Rimavská Sobota
{gallery}kultura/spevokol/dt{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.