Čím je pre nás septembrová jeseň? Farebné stráne, hmlisté rána, slivkový lekvár, cupkajúce gaštany, jablkové hody, veselé oberačky hrozna..., ale aj záverečná rybačka na Palcmanskej Maši, výhľad z Dobšinského kopca a ponuka Gemerského osvetového strediska v Rožňave na neopakovateľné hudobné zážitky po našej impozantnej Gotickej ceste. Pretože klasická hudba je dôležitou súčasťou nášho života a podstatne rozširuje naše emocionálne zážitky, bolo pre nás radosťou ponoriť sa do mysle a cieľov Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA, ktorá sa už po deviatykrát konala na rôznych 24.9. 2010 o 18.00 – Štítnik - Evanjelický kostol
Vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis
Gotický evanjelický kostol v Štítniku zo 14. storočia - národná kultúrna pamiatka, zaradená aj do zoznamu UNESCO, s nádhernými freskami, oltárom s drevenými tabuľovými maľbami, kazateľnicou s plastikami evanjelistov a biblickými výjavmi, kovovou krstiteľnicou, epitafmi s maľbami, dvomi organmi a s ďalšími kultúrnymi hodnotami - sa už tradične stal miestom slávnostného otvorenia festivalu. Po úvodnom slove Zuzany Bobríkovej, hovorkyne Magistrátu mesta Košice o cieľoch, poslaní a organizátoroch festivalu i o historických hodnotách Gotickej cesty, na ktorej sa budú koncerty konať a po krátkom prejave starostu obce Štítnik Miloša Gallu Barnáka sa už priestory kostola naplnili pôsobivou hudbou. V dnešnom koncerte nás do stredoveku doviedol gregoriánsky chorál, jednohlasný latinský bohoslužobný spev, spievaný zborom bez doprovodu hudobných nástrojov, ktorý od svojho vzniku v 9. storočí (podľa iných názorov vznikol v oblasti Ríma už v 5. storočí, keď pápež Gregor Veľký zreformoval liturgiu a nechal zozbierať spevy a zotriediť ich, odtiaľ názov gregoriánsky), bol stáročia inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb,
najmä duchovnej hudby. Že ešte aj dnes má čo povedať, nám dokázal vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis, ktorý sa od svojho vzniku v roku 2002 sústreďuje na uvádzanie gregoriánskych spevov slovenskej proveniencie z 13. -15. storočia. Milan Kolena, dirigent a umelecký vedúci zboru zaradil do dnešného koncertu ukážky z bratislavských hudobných prameňov, z Graduale Triplex - knihy omšových spevov na celý cirkevný rok a z Bratislavského antifonára - liturgickej knihy, ktorá obsahuje texty a melódie antifón (striedavý spev sólistu a zboru, textovo čerpajúci prevažne z Biblie, najviac zo žalmov, alebo má charakter modlitby). 
Päť mužných hlasov so sólistom Júliusom Žatkom potvrdilo pravdivosť slov Milana Kolenu že „gregoriánsky spev si vyžaduje mať otvorené srdce i mysle, potom z neho cítiť tú pravú duchovnú atmosféru a zapisuje sa hlboko do ľudského vnútra“. K slávnostnému otvoreniu festivalu patril aj príhovor riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ako hlavného organizátora tohto podujatia. Mgr. Helena Novotná s potešením konštatovala zvyšovanie prestíže tohto festivalu, prejavujúceho sa mimo iného aj v tom, že umelci nielenže radi prijímajú pozvanie na účinkovanie na festivalových koncertoch, ale i sami prejavujú iniciatívu a ponúkajú svoju účasť. 
Stručne sa zmienila aj o pripravovanej zmene koncepcie festivalu, ktorá by sa mala prejaviť už v jubilejnom X. ročníku v roku 2011. Odovzdala Ďakovné listy GOS účinkujúcim, obci Štítnik i ďalším organizátorom koncertu, pogratulovala jubilujúcemu Ženskému speváckemu zboru z Plešivca a jeho zbormajsterke Monike Fabiánovej odovzdala Ďakovný list riaditeľa Národného osvetového centra Jána Tazberíka (mimochodom tiež Gemerčana, z Rimavskej Soboty) k 35. výročiu založenia zboru. Keďže síce nehudobnou, ale veľmi súvisiaciou súčasťou festivalu je aj vedomostná súťaž starších žiakov a študentov škôl v rožňavskom okrese, ktorú pod názvom Skvosty na Gotickej ceste organizuje Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave, jej riaditeľka Mgr. Iveta Kyselová informovala o poslaní a zameraní súťaže a prítomným úspešným riešiteľom tohto už 4. ročníka súťaže poďakovala za ich záujem a ako uznanie im odovzdala podnecujúce diplomy. Slávnostné otvorenie festivalu bolo ukončené. Ale kostol sa dnes rozozvučal ešte raz – to nás pri odchode sprevádzal mladý štítnický organista Vladimír Gašpar mohutnými tónmi organovej hudby Johanna Sebastiana Bacha.
25.9. 2010 o 10.00 - Hrad Krásna Hôrka – hradná kaplnka
Andrej Štafura – organ
Hrad Krásna Hôrka zo 14. storočia je jedným z našich najkrajších úplne zachovaných hradov, hojne navštevovaný domácimi i zahraničnými turistami. Nielen jeho mohutná stavba, dominujúca nad časťou Gemera, ale aj jeho vnútorné usporiadanie s poschodiami, nádvoriami (my tomu menšiemu hovoríme „átrium s bralom“) a interiérom sa môže právom nazvať perlou Slovenska. Posledná prestavba prebehla na hrade koncom 18. storočia a mohutná juhovýchodná bašta bola prebudovaná na kaplnku. 
Ide o jednoloďový priestor s bohatou výzdobou, v západnej časti kaplnky pod galériou sú tri vysoké arkády a pod jednou z nich je umiestnený malý organ - pozitív, s jedným manuálom a bez pedálov. Jeho zaujímavosťou je aj to, že až do dnešnej doby zostalo pôvodné mechanické vháňanie vzduchu do jeho 360 píšťal, teda ručným stláčaním mechov,
o ktoré sa aj dnes starali dvaja pomocníci. Práve na tomto organe Andrej Štafura z Revúcej vykúzlil barokovú atmosféru, ale ešte pred samotným koncertom nás v úvodnom slove voviedol do prostredia vzniku skladby Hexachordum Apollinis so šiestimi variáciami od nemeckého barokového skladateľa Johanna Pachelbela (1653-1706) a vysvetlil nám, prečo ho zaujala práve táto skladba, považovaná za jeden z vrcholov Pachelbelovej tvorby, na ktorej sa najlepšie prejavila jeho majstrovská tvorivosť v rozvíjaní danej témy, za ktorú je aj považovaný za kráľa variácií. 
Andrej Štafura (1977) sa okrem svojej interpretačnej činnosti, v ktorej sa zameriava na starú hudbu, venuje aj organológii a reštaurovaniu organov, s osobitnou odbornou spôsobilosťou pre výskum historických organov na Slovensku. Ako predseda správnej rady Quirinius, 
n. o. v Revúcej sa aktívne venuje činnosti pri záchrane a obnove kultúrneho dedičtva Gemera i pri oživení jeho hudobných tradícií (najmä festivaly RAK – Revúcke augustové/adventné koncerty). I za túto činnosť mu patrí veľký potlesk, ktorým bola odmenená jeho majstrovská interpretácia Pachelbelovej skladby.
Na našom putovaní po Gotickej ceste (s časovou rezervou do ďalšieho koncertu v Čečejovciach), sme nemohli vynechať návštevu neďalekého Husitského kostola v Lúčke z 13. storočia, ktorý v 15. storočí husiti (bratrícke vojsko Jána Jiskru z Brandýsa) prestavali na silnú pevnosť. Dnes už zrúcanina, ale dostatočne a pôsobivo zakonzervovaná. Hoci s koncertami festivalu nemá spojitosť, ale jeho dobové zaradenie presne spadá do sledovaného obdobia a keďže sme tam boli sami, tak sme si pod dojmom včerajšieho gregoriánskeho chorálu v Štítniku z plného hrdla zaspievali jeden z najznámejších chorálov husitskej doby - bojový chorál husitských vojsk Ktož jsú boží bojovníci, a tým sme samozvane, sami pre seba, zaradili do programu festivalu aj „koncert“ v tomto kostolíku.
25.9.2010 o 16.00 Čečejovce – Ranogotický kostol
Vokálno-inštrumentálny súbor Musica Dolce
Obec Čečejovce leží v Above, v Košickej kotline asi 50 km od Rožňavy. Najstaršou budovou obce je kamenný ranogotický kostol reformovanej cirkvi, pochádzajúci z 13. storočia s prvkami románskeho stavebného štýlu, so vzácnymi freskami zo 14. storočia, znázorňujúcimi najmä výjavy zo života svätých. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky, 
vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, vzhliadnuť v plnej kráse. Pohľad na ne tvoril impozantné dobové pozadie inštrumentálno - vokálnemu súboru Musica Dolce z Prahy, ktorý sa predstavil európskou renesančnou a barokovou hudbou. Súbor založila v roku 2000 lutnistka Eva Matějková 
a v súčasnosti vystupuje v zložení: Eva Matějková – lutna, alt, zobcové flauty, Hana Žárová – soprán, viola da gamba, zobcové flauty, Jana Piptová – zobcové flauty, alt, krumhorn (renesančný dychový nástroj), Petr Bouše – zobcové flauty, krumhorn, perkusie. 
Z klenotnice starej hudby, upravenej pre nástrojové obsadenie súboru, predstavili duchovné i svetské piesne a skladby viacerých talianskych, anglických i českých skladateľov zo 16.-17. storočia (Gulio Caccini, Vincenzo Calestani, Michael Praetorius, John Dowland, Robert Johnson, Jan Kampus Vodňanský, Adam Michna z Otradovic), ale i veselé upravené české ľudové piesne zo 16.-18. storočia. Svieže, rytmické a svižné skladby, árie skvelej sopranistky Hany Žárovej a príjemný prejav všetkých účinkujúcich, ktorí nás celým koncertom sprevádzali s milým úsmevom na tvárach i v očiach zdvihol na záver všetkých divákov zo sedadiel a dlhotrvajúci potlesk si vyžiadal aj niekoľko prídavkov, ukončených záverečným spievaným prianím Aby nás pánbůh miloval...
25.9. 2010 o 18.00 Aggtelek – Koncertná sieň jaskyne Baradla
Komorný orchester Bratislava classic
Na našich prechádzkach za koncertami sme už navštívili rôzne interiéry, ale koncert, ktorý by sa konal priamo v priestoroch jaskyne sme ešte veru nezažili. Preto sme sa plní očakávania tešili na nasledujúci koncert, ktorý sa konal v maďarskej jaskyni Baradla, tvoriacej jeden podzemný priestor s Domicou na našej strane hranice pri obci Dlhá Ves. Nachádza sa v krasovej oblasti Aggtelek a je spolu s jaskyňami v priľahlej časti Slovenského krasu od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva Unesco. 
Po vstupe do jaskyne, ktorému dominuje mohutné bralo, sme jej priestormi prechádzali skoro 10 minút a kým sme sa dostali k miestu konania koncertu mali sme zážitok aj z poznávania krás jaskyne (kvaple rôznych tvarov, sintrové náteky, kamenné útvary, podzemná riečka Styx i jazierka, ktoré svojím tokom vytvára). Jaskyňa má výbornú akustiku, preto jedna z jej veľkých siení bola upravená a prispôsobená na koncertnú sálu, ktorá sa stala dejiskom už nejedného koncertu vážnej hudby. V tom dnešnom sa nám predstavil komorný orchester Bratislava classic, ktorý vznikol v roku 2002. 
Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru je Alexander Jablokov, ktorý má bohaté skúsenosti v sólistickej, komornej aj orchestrálnej hudbe i ako vedúci rôznych komorných zoskupení. Obsadenie orchestra tvoria mladí umelci, ktorí s veľkým majstrovstvom a nadšením interpretujú diela rôznych štýlových období klasickej hudby. Základom ich repertoáru sú skladby z obdobia baroka a klasicizmu. Keď počúvame známe skladby ľahšie sa nám do nich znovu a znovu preniká a darí sa nám objavovať v nich stále niečo nové. Tak to bolo aj dnes, keď pod mohutnou kamennou klenbou s kvapľovou výzdobou a plnou svetelných efektov, zazneli tóny štyroch husľových koncertov, známych pod názvom Štyri ročné obdobia od talianskeho barokového skladateľa a huslistu Antonia Vivaldiho (1678-1741).
Ako vždy, aj teraz sme našli v jednotlivých častiach skladby kúsok z prírody, z jej prejavov a jej tichých či búrlivých premien. A tu, v mocnej kráse prírodného výtvoru a silnej priestorovej atmosfére sme znovu objavili krásu a silu súzvuku prírody a človeka v nej a presvedčili sme sa, že tak ako vie príroda vytvárať pôsobivé diela, rovnako aj človek so svojím bohatým tvorivým potenciálom vytvára duchovné neopakovateľné hodnoty svojou tvorbou i jej interpretáciou. Vysokú profesionalitu, oduševnenú, dynamickú hru s technickou brilantnosťou ocenilo prítomné početné poslucháčstvo veľkým potleskom, po ktorom nasledovali až tri prídavky, prekrásny Air od J. S. Bacha a dvakrát zopakovaný temperamentný Brahmsov Uhorský tanec č. 5. Po poďakovaní umelcom, upomienkových i kvetinových daroch sme odchádzali do tepla noci s pocitom krásne prežitého dňa.
(POKRAČOVANIE)
Mgr. Marta MIKITOVÁ
Foto: Stanislav Kejík
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.