24.9. 2010 o 18.00 – Štítnik - Evanjelický kostol
Vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis
Gotický evanjelický kostol v Štítniku zo 14. storočia - národná kultúrna pamiatka, zaradená aj do zoznamu UNESCO, s nádhernými freskami, oltárom s drevenými tabuľovými maľbami, kazateľnicou s plastikami evanjelistov a biblickými výjavmi, kovovou krstiteľnicou, epitafmi s maľbami, dvomi organmi a s ďalšími kultúrnymi hodnotami - sa už tradične stal miestom slávnostného otvorenia festivalu. Po úvodnom slove Zuzany Bobríkovej, hovorkyne Magistrátu mesta Košice o cieľoch, poslaní a organizátoroch festivalu i o historických hodnotách Gotickej cesty, na ktorej sa budú koncerty konať a po krátkom prejave starostu obce Štítnik Miloša Gallu Barnáka sa už priestory kostola naplnili pôsobivou hudbou. V dnešnom koncerte nás do stredoveku doviedol gregoriánsky chorál, jednohlasný latinský bohoslužobný spev, spievaný zborom bez doprovodu hudobných nástrojov, ktorý od svojho vzniku v 9. storočí (podľa iných názorov vznikol v oblasti Ríma už v 5. storočí, keď pápež Gregor Veľký zreformoval liturgiu a nechal zozbierať spevy a zotriediť ich, odtiaľ názov gregoriánsky), bol stáročia inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb,
najmä duchovnej hudby. Že ešte aj dnes má čo povedať, nám dokázal vokálny zbor Schola Gregoriana Bratislavensis, ktorý sa od svojho vzniku v roku 2002 sústreďuje na uvádzanie gregoriánskych spevov slovenskej proveniencie z 13. -15. storočia. Milan Kolena, dirigent a umelecký vedúci zboru zaradil do dnešného koncertu ukážky z bratislavských hudobných prameňov, z Graduale Triplex - knihy omšových spevov na celý cirkevný rok a z Bratislavského antifonára - liturgickej knihy, ktorá obsahuje texty a melódie antifón (striedavý spev sólistu a zboru, textovo čerpajúci prevažne z Biblie, najviac zo žalmov, alebo má charakter modlitby). 
Päť mužných hlasov so sólistom Júliusom Žatkom potvrdilo pravdivosť slov Milana Kolenu že „gregoriánsky spev si vyžaduje mať otvorené srdce i mysle, potom z neho cítiť tú pravú duchovnú atmosféru a zapisuje sa hlboko do ľudského vnútra“. K slávnostnému otvoreniu festivalu patril aj príhovor riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ako hlavného organizátora tohto podujatia. Mgr. Helena Novotná s potešením konštatovala zvyšovanie prestíže tohto festivalu, prejavujúceho sa mimo iného aj v tom, že umelci nielenže radi prijímajú pozvanie na účinkovanie na festivalových koncertoch, ale i sami prejavujú iniciatívu a ponúkajú svoju účasť.
Stručne sa zmienila aj o pripravovanej zmene koncepcie festivalu, ktorá by sa mala prejaviť už v jubilejnom X. ročníku v roku 2011. Odovzdala Ďakovné listy GOS účinkujúcim, obci Štítnik i ďalším organizátorom koncertu, pogratulovala jubilujúcemu Ženskému speváckemu zboru z Plešivca a jeho zbormajsterke Monike Fabiánovej odovzdala Ďakovný list riaditeľa Národného osvetového centra Jána Tazberíka (mimochodom tiež Gemerčana, z Rimavskej Soboty) k 35. výročiu založenia zboru. Keďže síce nehudobnou, ale veľmi súvisiaciou súčasťou festivalu je aj vedomostná súťaž starších žiakov a študentov škôl v rožňavskom okrese, ktorú pod názvom Skvosty na Gotickej ceste organizuje Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave, jej riaditeľka Mgr. Iveta Kyselová informovala o poslaní a zameraní súťaže a prítomným úspešným riešiteľom tohto už 4. ročníka súťaže poďakovala za ich záujem a ako uznanie im odovzdala podnecujúce diplomy. Slávnostné otvorenie festivalu bolo ukončené. Ale kostol sa dnes rozozvučal ešte raz – to nás pri odchode sprevádzal mladý štítnický organista Vladimír Gašpar mohutnými tónmi organovej hudby Johanna Sebastiana Bacha.
25.9. 2010 o 10.00 - Hrad Krásna Hôrka – hradná kaplnka
Andrej Štafura – organ
Hrad Krásna Hôrka zo 14. storočia je jedným z našich najkrajších úplne zachovaných hradov, hojne navštevovaný domácimi i zahraničnými turistami. Nielen jeho mohutná stavba, dominujúca nad časťou Gemera, ale aj jeho vnútorné usporiadanie s poschodiami, nádvoriami (my tomu menšiemu hovoríme „átrium s bralom“) a interiérom sa môže právom nazvať perlou Slovenska. Posledná prestavba prebehla na hrade koncom 18. storočia a mohutná juhovýchodná bašta bola prebudovaná na kaplnku.
Ide o jednoloďový priestor s bohatou výzdobou, v západnej časti kaplnky pod galériou sú tri vysoké arkády a pod jednou z nich je umiestnený malý organ - pozitív, s jedným manuálom a bez pedálov. Jeho zaujímavosťou je aj to, že až do dnešnej doby zostalo pôvodné mechanické vháňanie vzduchu do jeho 360 píšťal, teda ručným stláčaním mechov,
o ktoré sa aj dnes starali dvaja pomocníci. Práve na tomto organe Andrej Štafura z Revúcej vykúzlil barokovú atmosféru, ale ešte pred samotným koncertom nás v úvodnom slove voviedol do prostredia vzniku skladby Hexachordum Apollinis so šiestimi variáciami od nemeckého barokového skladateľa Johanna Pachelbela (1653-1706) a vysvetlil nám, prečo ho zaujala práve táto skladba, považovaná za jeden z vrcholov Pachelbelovej tvorby, na ktorej sa najlepšie prejavila jeho majstrovská tvorivosť v rozvíjaní danej témy, za ktorú je aj považovaný za kráľa variácií.
Andrej Štafura (1977) sa okrem svojej interpretačnej činnosti, v ktorej sa zameriava na starú hudbu, venuje aj organológii a reštaurovaniu organov, s osobitnou odbornou spôsobilosťou pre výskum historických organov na Slovensku. Ako predseda správnej rady Quirinius,
n. o. v Revúcej sa aktívne venuje činnosti pri záchrane a obnove kultúrneho dedičtva Gemera i pri oživení jeho hudobných tradícií (najmä festivaly RAK – Revúcke augustové/adventné koncerty). I za túto činnosť mu patrí veľký potlesk, ktorým bola odmenená jeho majstrovská interpretácia Pachelbelovej skladby.
Na našom putovaní po Gotickej ceste (s časovou rezervou do ďalšieho koncertu v Čečejovciach), sme nemohli vynechať návštevu neďalekého Husitského kostola v Lúčke z 13. storočia, ktorý v 15. storočí husiti (bratrícke vojsko Jána Jiskru z Brandýsa) prestavali na silnú pevnosť. Dnes už zrúcanina, ale dostatočne a pôsobivo zakonzervovaná. Hoci s koncertami festivalu nemá spojitosť, ale jeho dobové zaradenie presne spadá do sledovaného obdobia a keďže sme tam boli sami, tak sme si pod dojmom včerajšieho gregoriánskeho chorálu v Štítniku z plného hrdla zaspievali jeden z najznámejších chorálov husitskej doby - bojový chorál husitských vojsk Ktož jsú boží bojovníci, a tým sme samozvane, sami pre seba, zaradili do programu festivalu aj „koncert“ v tomto kostolíku.
25.9.2010 o 16.00 Čečejovce – Ranogotický kostol
Vokálno-inštrumentálny súbor Musica Dolce
Obec Čečejovce leží v Above, v Košickej kotline asi 50 km od Rožňavy. Najstaršou budovou obce je kamenný ranogotický kostol reformovanej cirkvi, pochádzajúci z 13. storočia s prvkami románskeho stavebného štýlu, so vzácnymi freskami zo 14. storočia, znázorňujúcimi najmä výjavy zo života svätých. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky,
vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, vzhliadnuť v plnej kráse. Pohľad na ne tvoril impozantné dobové pozadie inštrumentálno - vokálnemu súboru Musica Dolce z Prahy, ktorý sa predstavil európskou renesančnou a barokovou hudbou. Súbor založila v roku 2000 lutnistka Eva Matějková
a v súčasnosti vystupuje v zložení: Eva Matějková – lutna, alt, zobcové flauty, Hana Žárová – soprán, viola da gamba, zobcové flauty, Jana Piptová – zobcové flauty, alt, krumhorn (renesančný dychový nástroj), Petr Bouše – zobcové flauty, krumhorn, perkusie.
Z klenotnice starej hudby, upravenej pre nástrojové obsadenie súboru, predstavili duchovné i svetské piesne a skladby viacerých talianskych, anglických i českých skladateľov zo 16.-17. storočia (Gulio Caccini, Vincenzo Calestani, Michael Praetorius, John Dowland, Robert Johnson, Jan Kampus Vodňanský, Adam Michna z Otradovic), ale i veselé upravené české ľudové piesne zo 16.-18. storočia. Svieže, rytmické a svižné skladby, árie skvelej sopranistky Hany Žárovej a príjemný prejav všetkých účinkujúcich, ktorí nás celým koncertom sprevádzali s milým úsmevom na tvárach i v očiach zdvihol na záver všetkých divákov zo sedadiel a dlhotrvajúci potlesk si vyžiadal aj niekoľko prídavkov, ukončených záverečným spievaným prianím Aby nás pánbůh miloval...
25.9. 2010 o 18.00 Aggtelek – Koncertná sieň jaskyne Baradla
Komorný orchester Bratislava classic
Na našich prechádzkach za koncertami sme už navštívili rôzne interiéry, ale koncert, ktorý by sa konal priamo v priestoroch jaskyne sme ešte veru nezažili. Preto sme sa plní očakávania tešili na nasledujúci koncert, ktorý sa konal v maďarskej jaskyni Baradla, tvoriacej jeden podzemný priestor s Domicou na našej strane hranice pri obci Dlhá Ves. Nachádza sa v krasovej oblasti Aggtelek a je spolu s jaskyňami v priľahlej časti Slovenského krasu od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva Unesco.
Po vstupe do jaskyne, ktorému dominuje mohutné bralo, sme jej priestormi prechádzali skoro 10 minút a kým sme sa dostali k miestu konania koncertu mali sme zážitok aj z poznávania krás jaskyne (kvaple rôznych tvarov, sintrové náteky, kamenné útvary, podzemná riečka Styx i jazierka, ktoré svojím tokom vytvára). Jaskyňa má výbornú akustiku, preto jedna z jej veľkých siení bola upravená a prispôsobená na koncertnú sálu, ktorá sa stala dejiskom už nejedného koncertu vážnej hudby. V tom dnešnom sa nám predstavil komorný orchester Bratislava classic, ktorý vznikol v roku 2002.
Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru je Alexander Jablokov, ktorý má bohaté skúsenosti v sólistickej, komornej aj orchestrálnej hudbe i ako vedúci rôznych komorných zoskupení. Obsadenie orchestra tvoria mladí umelci, ktorí s veľkým majstrovstvom a nadšením interpretujú diela rôznych štýlových období klasickej hudby. Základom ich repertoáru sú skladby z obdobia baroka a klasicizmu. Keď počúvame známe skladby ľahšie sa nám do nich znovu a znovu preniká a darí sa nám objavovať v nich stále niečo nové. Tak to bolo aj dnes, keď pod mohutnou kamennou klenbou s kvapľovou výzdobou a plnou svetelných efektov, zazneli tóny štyroch husľových koncertov, známych pod názvom Štyri ročné obdobia od talianskeho barokového skladateľa a huslistu Antonia Vivaldiho (1678-1741).
Ako vždy, aj teraz sme našli v jednotlivých častiach skladby kúsok z prírody, z jej prejavov a jej tichých či búrlivých premien. A tu, v mocnej kráse prírodného výtvoru a silnej priestorovej atmosfére sme znovu objavili krásu a silu súzvuku prírody a človeka v nej a presvedčili sme sa, že tak ako vie príroda vytvárať pôsobivé diela, rovnako aj človek so svojím bohatým tvorivým potenciálom vytvára duchovné neopakovateľné hodnoty svojou tvorbou i jej interpretáciou. Vysokú profesionalitu, oduševnenú, dynamickú hru s technickou brilantnosťou ocenilo prítomné početné poslucháčstvo veľkým potleskom, po ktorom nasledovali až tri prídavky, prekrásny Air od J. S. Bacha a dvakrát zopakovaný temperamentný Brahmsov Uhorský tanec č. 5. Po poďakovaní umelcom, upomienkových i kvetinových daroch sme odchádzali do tepla noci s pocitom krásne prežitého dňa.
(POKRAČOVANIE)
Mgr. Marta MIKITOVÁ
Foto: Stanislav Kejík
{jcomments on}

































Čím je pre nás septembrová jeseň? Farebné stráne, hmlisté rána, slivkový lekvár, cupkajúce gaštany, jablkové hody, veselé oberačky hrozna..., ale aj záverečná rybačka na Palcmanskej Maši, výhľad z Dobšinského kopca a ponuka Gemerského osvetového strediska v Rožňave na neopakovateľné hudobné zážitky po našej impozantnej Gotickej ceste. Pretože klasická hudba je dôležitou súčasťou nášho života a podstatne rozširuje naše emocionálne zážitky, bolo pre nás radosťou ponoriť sa do mysle a cieľov Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA, ktorá sa už po deviatykrát konala na rôznych
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-