D26.9. 2010 o 10.00 – Dedinky – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Vokálno-inštrumentálny súbor Musica Dolce
Barokovo-klasicistický Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1853 v Dedinkách privítal už druhýkrát na tomto festivale český vokálno-inštrumentálny súbor Musica dolce. Tak isto ako aj deň predtým v Čečejovciach (s rovnakým programom) 
renesančná a baroková hudba, interpretovaná na historických nástrojoch a duchovné a svetské piesne spolu s historickými kostýmami nás voviedli v predstavách do priestorov starých hradov a čarovných zámkov. 
Elegancia a nádhera renesancie - v mäkkom nariasenom zamatovom a brokátovom šate s bohatými nazberanými rukávmi a ozdobami vyzerali usmievavé muzikantky ako princezné a kráľovné z rozprávok nášho detstva.
V spoločnosti nie síce švárneho princa, ale skôr šľachtického radcu pána kráľa, ktorý nám asi takého so svojím šedivým „plnovousem“ pripomínal. Do tejto predstavy patril aj spev so sprievodom lutny pod balkónom krehkej krásky, ale to už bola nereálna fantázia, lebo na lutne tentokrát hrala lutnistka 
Eva Matějková a vybrnkávaním melódie na jej dvadsiatich strunách dokázala, že lutna vie byť nielen doprovodným, ale aj sólovým nástrojom. 
Aj tu veselá nálada členov orchestra vyvolala úsmev na tvárach všetkých divákov, ktorí s potleskom a vďakou za príjemný zážitok odchádzali rozdávať radosť a dobrú náladu aj do svojich domovov. Starosta obce Milan Ogurčák i miestny farár sa poďakovali za krásny zážitok a rozlúčili sa s nádejou, že takéto koncerty sa v Dedinkách ešte budú opakovať aj v nasledujúcich ročníkoch festivalu.
26.9.2010 o 16.00 – Rožňava - Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Spevácky zbor Jubilus
Najstaršia a najvzácnejšia kultúrna pamiatka v Rožňave – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne farský kostol zo 14. storočia, ktorý v 16. storočí prešiel rozsiahlou neskorogotickou prestavbou a v 17. storočí sa stal biskupskou katedrálou sa v nedeľu poobede rozozvučala hlasmi dvadsaťpäťčlenného miešaného speváckeho zboru Jubilus, zloženého zo študentov Teologickej fakulty Katolíckej Univerzity v Košiciach. V roku 2006 ho založil a dosiaľ vedie doc. Dr. Ján Veľbacký. Základnú časť ich repertoáru tvorí interpretácia rôznych štýlov a žánrov sakrálnej hudby, ktorou sa prezentujú nielen doma, ale aj v zahraničí, úspechy zaznamenali aj na svojom poslednom turné v Ríme a vo Vatikáne v máji tohto roku. 
V Rožňave sa zbor predstavil skladbami skladateľov 20. storočia (Gabriel Fauré, Edward Elgar), ale hlavne skladbami súčasných skladateľov - najväčších reformátorov starej duchovnej hudby, ktorí sa zaslúžili o oživenie chrámovej hudobnej kultúry i starých gregoriánskych chorálov, akým je najmä Valentine Miserachs, nadšený propagátor tejto hudby, ktorý vlastní aj licenciát na gregoriánsky chorál z Pápežskej gregoriánskej univerzity v Ríme a skladateľov súčasnej katolíckej liturgickej hudby, akými sú Bernadette Farell, I. Bianchi a Marco Frisina, autor vyše 150 liturgických piesní a 20 oratórií. Na tomto koncerte sme sa z časových dôvodov nezúčastnili, ale ako sme sa na druhý deň dozvedeli, na koncerte panovala vynikajúca atmosféra, spevácke umenie mladých študentov malo vysokú úroveň a všetci mali z koncertu krásny zážitok.
26.9.2010 o 18.00 – Markušovce – Letohrádok Dardanely
Kinga Katinka Kolarics (harfa) a Zsuzsa Vámosi-Nagy (flauta)
Na koncert v Markušovciach sme prišli s predstihom, aby sme sa mohli oboznámiť s pamiatkami v tejto starej historickej obci, ležiacej v údolí rieky Hornád, sedem kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. Okrem čiastočne zachovanej ruiny hradu z 13. storočia, neskororománskeho Kostola sv. Michala sa v obci zachovalo viacero kaštieľov, z ktorých najväčší je renesančný kaštieľ zo 
17. storočia, neskôr rokokovo prestavaný. 
Obklopený je francúzskym parkom s troma terasami, prepojenými kamennými schodiskami a s kamenárskom výzdobou, ktorej časť je ešte aj dnes viditeľná. Zo spoločenských a reprezentačných dôvodov na hornej terase parku vybudovali v roku 1778 rokokový Letohrádok Dardanely. Od roku 1983 je v ňom sprístupnená Expozícia klávesových hudobných nástrojov (klavíry, klavichordy, stolové klavíry, akordeóny), zameraná na domácich výrobcov, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku. Venovaná je aj malým organom – pozitívom, získaných z okolitých katolíckych a evanjelických kostolov. 
Dominantným priestorom letohrádku je spoločenská sála na poschodí, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi z gréckej mytológie a v tomto priestore sa konal aj večerný koncert, kde čarovné tóny na harfe a flaute vykúzlili mladé maďarské virtuózky 
Kinga Katinka Kolarics a Zsuzsa Vámosi- Nagy. Obidve umelkyne majú za sebou štúdium na maďarských i zahraničných významných hudobných akadémiách a za svoje umelecké výkony získali nejedno ocenenie na početných domácich i medzinárodných súťažiach. Účinkujú vo viacerých hudobných zoskupeniach i ako sólistky, a ich rozhodnutie koncertovať ako duo vzniklo z potreby hľadania nových výrazových možností práve v dialógu tohto trochu netradičného spojenia nástrojov.
V avizovanom programe mali malé zmeny a celá dramaturgia koncertu sa niesla v duchu poslucháčsky príťažlivých skladieb Antonia Vivaldiho (1678-1741), Georga Philippa Telemanna (1681-1767), 
Julesa Masseneta (1842-1912) a ďalších skladieb komponovaných, či prepracovaných práve pre kombináciu harfy s flautou. V ich väčšine mala dominantné postavenie flauta, ale lahodné zvonivé zvuky harfy ako doprovodného nástroja príjemne dolaďovali celkový dojem z majstrovsky zvládnutých skladieb. V priebehu koncertu sa obidve umelkyne predstavili aj ako sólistky. Ich umelecký výkon diváci odmenili srdečným potleskom a organizátori už tradičným poďakovaním, Ďakovným listom, kvetmi a upomienkovými predmetmi. Na záver nás PhDr. Bernadetta Kiczková, muzikologička a správkyňa kaštieľa i letohrádku srdečným slovom a milým úsmevom pozvala na malé pohostenie s výbornými tvarohovými, makovými i orechovými závinmi, kde sme ešte mali možnosť porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a popozerať si expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov.
27.9.2010 o 18.00 – Kaštieľ Betliar
Cellomania – Eugen Prochác a Jozef Podhoranský
Už príchod ku kaštieľu v Betliari, od vstupnej brány cez umeleckú a estetickú parkovú výzdobu, tvoriacu pôsobivé prostredie pre ešte pôsobivejší kaštieľ v nás utvrdil presvedčenie, že dnešný záverečný koncert a zároveň slávnostné ukončenie celého podujatia sa koná na tom najpravejšom mieste. Kaštieľ vznikol ako gotický hrádok obohnaný hradnou priekopou, od 15. storočia bol prestavovaný na obytné sídlo a v 19. storočí definitívne prestavaný na trojpodlažný poľovnícky kaštieľ, v ktorom sa nachádza bohatá zbierka umeleckých diel, historický nábytok, 
unikátna knižnica, zbrane, cenná keramika, sklo a porcelán, lovecké trofeje i zaujímavé prírodovedné exponáty. Obklopený je ojedinelým prírodným parkom s rozlohou viac ako 60 hektárov. V Rodovej galérii na prvom poschodí pod množstvom portrétnych malieb bývalých majiteľov a obyvateľov kaštieľa sa na úvod dnešného slávnostného večera divákom, pozvaným hosťom a organizátorom prihovorila Zuzana Bobríková, ktorá zhodnotila priebeh celého podujatia, stručne charakterizovala všetky uskutočnené koncerty a popísala i radosť, ktorú toto podujatie prinieslo nielen divákom, ale i samotným účinkujúcim.
Potom sa nám zatiaľ nie hudbou, ale slovom prihovoril violončelista Jozef Podhoranský, ktorý s ľahkosťou a vtipne vytvoril tú najpríjemnejšiu priateľskú atmosféru pre všetkých prítomných. Poznamenal, že je potešením vystupovať na takomto, ako ho on nazval, rodinnom koncerte, v útulných priestoroch menšej sály, kde je vzájomný kontakt účinkujúcich s divákmi veľmi blízky a aj prežívanie tónov hudby omnoho intenzívnejšie („na rozdiel od niektorých mladých ľudí, ktorí si myslia, že hudba sa zjavuje len po stlačení gombíka na rádiu“) a dodal, že aj skladby, ktoré dnes budeme počuť, sú určené páve pre takéto domáce „muzicírovanie“. 
Slovom nás sprevádzal aj počas celého koncertu, pred každou skladbou podal vysvetľujúce poznámky o skladateľovi, okolnostiach vzniku diela, jeho zameraní či technickej náročnosti a pridal k tomu aj nejednu zaujímavú kuriozitu. A opäť sa potvrdilo, že na koncertoch je veľmi účinné aj práve toto slovné vystúpenie interpretov s priblížením toho, čo práve odznie a oboznamujúce so skladateľom i zameraním skladby, ktoré poslucháčov vovedie do obdobia vzniku i záhad hudobného diela a zvyšuje tak umelecký zážitok z hudby i z hudobného výkonu jej interpretov. Súbor Cellomania vznikol v roku 2000 a jeho členmi sú štyria poprední slo¬venskí violončelisti (Eugen Prochác, Jozef Podhoranský, Jozef Lupták a Ján Slávik), ktorí sa aktívne prezentujú ako sólisti, komorní hráči, pedagógovia i organizátori hudobných podujatí. Repertoár súboru má široký záber – od baroka až po súčasnosť a tvoria ho úpravy i originálne skladby pre toto obsadenie. 
Na dnešnom koncerte sa predstavila len polovica súboru - Eugen
Prochác a Jozef Podhoranský, ktorí patria medzi špičkových slovenských interpretov a ich výkony sa vyznačujú precíznym technickým zvládnutím a muzikálnym dotvorením uvádzaných diel. Dnes do svojho programu zaradili skladby klasicistických skladateľov z 18. storočia Jeana Barriére, Josepha Haydna, Luigi Boccheriniho, Wolfganga Amadea Mozarta, ale i súčasných skladateľov Wernera Thomasa a slovenského skladateľa Ladislava Kupkoviča. Zo skladieb pre sólové violončelo zahral Eugen Prochác zaujímavú temperamentnú Toccatu súčasného gruzínskeho skladateľa Sulchana Cincadze, ktorá má korene v starej gruzínskej hudbe a my sme vo virtuóznom prevedení tejto skladby cítili zložky gruzínskej ľudovej hudby a hádam i priam divý rytmus džigitovky. Jozef Podhoranský sa predstavil vlastnou sólovou viachlasnou skladbou Variácie na ľudové tóny, ktorou, podľa jeho slov, chcel okrem iného dokázať svojim študentom, že i viachlasná skladba patrí k sláčikovým nástrojom a treba ju komponovať a aj interpretovať. Vďaka pestrému a zaujímavému výberu skladieb, expresívnym a farebným možnostiam violončela a vysokej virtuozite oboch umelcov bol koncert ozajstným vyvrcholením festivalu, čím aj korunoval jeho slávnostné ukončenie.
Záverečné slovo
patrilo tej najpovolanejšej - riaditeľke Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helene Novotnej, ktorá za hlavných organizátorov tejto Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov zdôraznila myšlienku podujatia, ktorou je snaha oživiť a znovu objaviť historickú hudbu zašlých čias a priblížiť ju súčasnému poslucháčovi a poďakovala sa všetkým spoluorganizátorom koncertov – Košickému samosprávnemu kraju, partnerským organizáciám, starostom a primátorm obcí a miest a farským úradom, kde sa koncerty konali a mediálnym partnerom. Vyjadrila nádej, že pripravovaná zmena koncepcie festivalu prinesie rozšírené možnosti na prístup publika k špičkovým hudobným zážitkom i vďaka programu Terra Incognita, ktorý je programom Košického samosprávneho kraja a ktorého cieľom je snaha zjednotiť množstvo rôznorodých možných aktivít na úrovni kraja do jednotného prezentačného i reprezentačného rámca.
Krásne podujatie sa skončilo, ale aj nám ešte ostáva poďakovať sa za neopakovateľnú možnosť vniknúť do čarovnej hudby v podaní vynikajúcich interpretov i za možnosť navštíviť unikátne historické priestory Gotickej cesty. Náš vnútorný, veľký, ďakovný potlesk patrí hlavne GOS v Rožňave, ale najmä jeho pracovníčke pani Božene Mihálikovej, dramaturgičke programu i autorke 36 stranového bulletinu v slovenčine a angličtine, ktorý podrobne slovom i obrazom informoval o jednotlivých účinkujúcich a hudobnom programe, i za jej neúnavnú starostlivosť o všetkých účinkujúcich pred, na i po skončení každého koncertu.
Naša štvordňová cesta do magického sveta umenia hudby sa skončila s presvedčením, že klasická hudba má aj v súčasnosti na Slovensku zázemie i perspektívu, a aj dostatok poslucháčov, ktorým hudba rozširuje ich vnútorné pocity a ostáva v ich srdciach trvalou hodnotou.
Mgr. Marta MIKITOVÁ
Foto: Stanislav KEJÍK
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).