Slovom Božím sa k prítomným prihovoril zborový farár Mgr. Ivan Bojna. Na základe slov z Biblie, Žalm č. 145, verš č. 7 - 13, poukázal na dôležitosť pokory a oslavy Nebeského Otca, ku ktorej nás Pán Boh zhromaždil v tomto chráme. Spomenul osobnosti, ktoré mali spojitosť s cirkevným zborom. V slávnostnom príhovore primátor mesta a zároveň dozorca Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Jelšave MVDr. Milan Kolesár zdôraznil, že koncert je venovaný významným osobnostiam cirkevných dejín úzko spätým s mestom Jelšava - Eliášovi Lánimu, (1570-1618), zakladajúcemu a vysokému hodnostárovi evanjelickej cirkvi, vzdelancovi, podporovateľovi kultúry, náboženskému spisovateľovi a básnikovi, od roku 1595 rektorovi v Jelšave a Ladislavovi Remetemu (1910-1945), ktorý pôsobil od roku 1939 ako duchovný v Jelšave. Vo svojich kázňach naplno prejavoval svoje postoje k vtedajšiemu režimu, organizoval protifašistické odbojové hnutie v okolí Jelšavy, za čo bol zatknutý, väznený a v Nemeckej pri Banskej Bystrici zavraždený. Pri príležitosti 100. výročia narodenia tejto osobnosti prečítal Pozdravný list od pána profesora Karola Nandráskeho, žiaka Ladislava Remeteho, ktorý vo svojej knihe „Človek, ktorý prekračoval hranice“ ho charakterizoval nasledovne: „Bol to jediný kresťan, ktorého som v živote stretol. Prekračoval národné, rasové i náboženské priepasti, ktoré si ľudia nastavali“. Program koncertu pokračoval v duchu slova apoštola Pavla: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“
V podaní zúčastnených spevokolov, prítomných kresťanov a obyvateľov mesta zaznela pieseň z evanjelického spevníka „V srdciach nech nám radosť horí“. K slovu a hudobnému prejavu sa už postupne dostali hosťujúce spevokoly. Ako prvá pozdravila prítomných, a oboznámila ich s repertoárom spevokolu pani farárka z Chyžného Mgr. Emília Völgyiová. Pod jej odborným vedením zazneli tri nádherné duchovné piesne. Následne sa predstavil spevokol Bratskej jednoty baptistov z Revúckej Lehoty. Na úvod vystúpenia vyjadril povzbudivé slová dirigent Ján Hrivnák. Spevokol zaujal priam profesionálnou úrovňou. Tretím v poradí vystupujúcim spevokolom bol spevokol z Revúcej. Pani farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová pozdravila prítomných, poďakovala za pozvanie a povzbudila miestneho zborového farára v jeho náročnej službe. Skladby v podaní revúckeho spevokolu vniesli do našich sŕdc pohodu. Posledným vystupujúcim spevokolom bol cirkevný spevokol z Jelšavy. V jeho podaní zazneli skladby oslavujúce nášho Pána. Záverečný žalm „Hospodin je môj pastier“ v podaní jelšavského spevokolu vyjadril Bohu vďaku za Jeho milosti. V závere podujatia poďakoval zborový dozorca spevokolom za účasť a vyzval ich i všetkých prítomných k zaspievaniu spoločnej piesne na záver „Čuj, aká prekrásna pieseň“. Vďaka Bohu, že takýmto nádherným duchovným zážitkom sme si obohatili požehnané nedeľné popoludnie.
Znenie listu Karola Nandráskeho k stému výročiu narodenia L. Remeteho:
Slávnostné zhromaždenie, vážení občania, bratia, sestry!
Pokorným srdcom starca sa pripájam k Vášmu zhromaždeniu, ktorým si pripomínate sté výročie narodenia evanjelického kňaza, jelšavského farára pre mládež Ladislava Remeteho. Bol to človek veľkého srdca, ktorého láska nepoznala hranice. Jeho osobnosť a smutný koniec vo vápenke v Nemeckej som opísal v knihe s titulom "Človek, ktorý prekračoval hranice".
Remeteho život sa sústreďoval na prácu s mládežou. Vo výchove mladého pokolenia videl svoje poslanie. Plnil ho s nesmiernou láskou a starostlivosťou. "Nosil nás na svojich ramenách tak, ako orlica nosí na krídlach svoje orlíčatá." Tak to v jednej básni napísal niekdajší jeho žiak Juraj Török, neskôr farár v Liptovskom Trnovci. Práca s mládežou však Remetemu nezakrývala dramatickú vojnovú scénu. I keď bol maďarskej národnosti, pripojil sa, postavil sa na stranu Slovenského národného povstania. Martýrskou smrťou spečatil úsilie a zápas svojho mladého života. Jeho život mnohým sa stal svetlom a chlebom. Preto keď dnes ďakujete zaň Bohu, proste Pána, aby vzbudil v cirkvi a v národe takých synov a dcéry, akým bol Remete.
S pozdravom Váš jelšavský rodák
Karol Nandrásky
Organizátori koncertu, Mesto Jelšava a Evanjelický a.v. cirkevný zbor Jelšava, ďakujú všetkým, ktorí sa podieľali na príprave koncertu a dôstojnej reprezentácii mesta.
V.S.
Foto: Karol Žigo 8, Gergely 1
FOTOGRAFIE Z FESTIVALU
{gallery}kultura/koncert/kk{/gallery}
{jcomments on}
































Združenie historických miest a obcí pozvalo Mesto Jelšava k spoluúčasti na príprave a propagácii Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Základným cieľom týchto dní, ktoré sa konajú v mesiaci september v 49 štátoch Európy, je zvyšovanie povedomia verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva a prehlbovanie záujmu o jeho ochranu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-