Slovom Božím sa k prítomným prihovoril zborový farár Mgr. Ivan Bojna. Na základe slov z Biblie, Žalm č. 145, verš č. 7 - 13, poukázal na dôležitosť pokory a oslavy Nebeského Otca, ku ktorej nás Pán Boh zhromaždil v tomto chráme. Spomenul osobnosti, ktoré mali spojitosť s cirkevným zborom. V slávnostnom príhovore primátor mesta a zároveň dozorca Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Jelšave MVDr. Milan Kolesár zdôraznil, že koncert je venovaný významným osobnostiam cirkevných dejín úzko spätým s mestom Jelšava - Eliášovi Lánimu, (1570-1618), zakladajúcemu a vysokému hodnostárovi evanjelickej cirkvi, vzdelancovi, podporovateľovi kultúry, náboženskému spisovateľovi a básnikovi, od roku 1595 rektorovi v Jelšave a Ladislavovi Remetemu (1910-1945), ktorý pôsobil od roku 1939 ako duchovný v Jelšave. Vo svojich kázňach naplno prejavoval svoje postoje k vtedajšiemu režimu, organizoval protifašistické odbojové hnutie v okolí Jelšavy, za čo bol zatknutý, väznený a v Nemeckej pri Banskej Bystrici zavraždený. Pri príležitosti 100. výročia narodenia tejto osobnosti prečítal Pozdravný list od pána profesora Karola Nandráskeho, žiaka Ladislava Remeteho, ktorý vo svojej knihe „Človek, ktorý prekračoval hranice“ ho charakterizoval nasledovne: „Bol to jediný kresťan, ktorého som v živote stretol. Prekračoval národné, rasové i náboženské priepasti, ktoré si ľudia nastavali“. Program koncertu pokračoval v duchu slova apoštola Pavla: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“
V podaní zúčastnených spevokolov, prítomných kresťanov a obyvateľov mesta zaznela pieseň z evanjelického spevníka „V srdciach nech nám radosť horí“. K slovu a hudobnému prejavu sa už postupne dostali hosťujúce spevokoly. Ako prvá pozdravila prítomných, a oboznámila ich s repertoárom spevokolu pani farárka z Chyžného Mgr. Emília Völgyiová. Pod jej odborným vedením zazneli tri nádherné duchovné piesne. Následne sa predstavil spevokol Bratskej jednoty baptistov z Revúckej Lehoty. Na úvod vystúpenia vyjadril povzbudivé slová dirigent Ján Hrivnák. Spevokol zaujal priam profesionálnou úrovňou. Tretím v poradí vystupujúcim spevokolom bol spevokol z Revúcej. Pani farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová pozdravila prítomných, poďakovala za pozvanie a povzbudila miestneho zborového farára v jeho náročnej službe. Skladby v podaní revúckeho spevokolu vniesli do našich sŕdc pohodu. Posledným vystupujúcim spevokolom bol cirkevný spevokol z Jelšavy. V jeho podaní zazneli skladby oslavujúce nášho Pána. Záverečný žalm „Hospodin je môj pastier“ v podaní jelšavského spevokolu vyjadril Bohu vďaku za Jeho milosti. V závere podujatia poďakoval zborový dozorca spevokolom za účasť a vyzval ich i všetkých prítomných k zaspievaniu spoločnej piesne na záver „Čuj, aká prekrásna pieseň“. Vďaka Bohu, že takýmto nádherným duchovným zážitkom sme si obohatili požehnané nedeľné popoludnie.
Znenie listu Karola Nandráskeho k stému výročiu narodenia L. Remeteho:
Slávnostné zhromaždenie, vážení občania, bratia, sestry!
Pokorným srdcom starca sa pripájam k Vášmu zhromaždeniu, ktorým si pripomínate sté výročie narodenia evanjelického kňaza, jelšavského farára pre mládež Ladislava Remeteho. Bol to človek veľkého srdca, ktorého láska nepoznala hranice. Jeho osobnosť a smutný koniec vo vápenke v Nemeckej som opísal v knihe s titulom "Človek, ktorý prekračoval hranice".
Remeteho život sa sústreďoval na prácu s mládežou. Vo výchove mladého pokolenia videl svoje poslanie. Plnil ho s nesmiernou láskou a starostlivosťou. "Nosil nás na svojich ramenách tak, ako orlica nosí na krídlach svoje orlíčatá." Tak to v jednej básni napísal niekdajší jeho žiak Juraj Török, neskôr farár v Liptovskom Trnovci. Práca s mládežou však Remetemu nezakrývala dramatickú vojnovú scénu. I keď bol maďarskej národnosti, pripojil sa, postavil sa na stranu Slovenského národného povstania. Martýrskou smrťou spečatil úsilie a zápas svojho mladého života. Jeho život mnohým sa stal svetlom a chlebom. Preto keď dnes ďakujete zaň Bohu, proste Pána, aby vzbudil v cirkvi a v národe takých synov a dcéry, akým bol Remete.
S pozdravom Váš jelšavský rodák
Karol Nandrásky
Organizátori koncertu, Mesto Jelšava a Evanjelický a.v. cirkevný zbor Jelšava, ďakujú všetkým, ktorí sa podieľali na príprave koncertu a dôstojnej reprezentácii mesta.
V.S.
Foto: Karol Žigo 8, Gergely 1
FOTOGRAFIE Z FESTIVALU
{gallery}kultura/koncert/kk{/gallery}
{jcomments on}


































Združenie historických miest a obcí pozvalo Mesto Jelšava k spoluúčasti na príprave a propagácii Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Základným cieľom týchto dní, ktoré sa konajú v mesiaci september v 49 štátoch Európy, je zvyšovanie povedomia verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva a prehlbovanie záujmu o jeho ochranu.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-