Združenie historických miest a obcí pozvalo Mesto Jelšava k spoluúčasti na príprave a propagácii Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Základným cieľom týchto dní, ktoré sa konajú v mesiaci september v 49 štátoch Európy, je zvyšovanie povedomia verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva a prehlbovanie záujmu o jeho ochranu.Slovom Božím sa k prítomným prihovoril zborový farár Mgr. Ivan Bojna. Na základe slov z Biblie, Žalm č. 145, verš č. 7 - 13, poukázal na dôležitosť pokory a oslavy Nebeského Otca, ku ktorej nás Pán Boh zhromaždil v tomto chráme. Spomenul osobnosti, ktoré mali spojitosť s cirkevným zborom. V slávnostnom príhovore primátor mesta a zároveň dozorca Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Jelšave MVDr. Milan Kolesár zdôraznil, že koncert je venovaný významným osobnostiam cirkevných dejín úzko spätým s mestom Jelšava - Eliášovi Lánimu, (1570-1618), zakladajúcemu a vysokému hodnostárovi evanjelickej cirkvi, vzdelancovi, podporovateľovi kultúry, náboženskému spisovateľovi a básnikovi, od roku 1595 rektorovi v Jelšave a Ladislavovi Remetemu (1910-1945), ktorý pôsobil od roku 1939 ako duchovný v Jelšave. Vo svojich kázňach naplno prejavoval svoje postoje k vtedajšiemu režimu, organizoval protifašistické odbojové hnutie v okolí Jelšavy, za čo bol zatknutý, väznený a v Nemeckej pri Banskej Bystrici zavraždený. Pri príležitosti 100. výročia narodenia tejto osobnosti prečítal Pozdravný list od pána profesora Karola Nandráskeho, žiaka Ladislava Remeteho, ktorý vo svojej knihe „Človek, ktorý prekračoval hranice“ ho charakterizoval nasledovne: „Bol to jediný kresťan, ktorého som v živote stretol. Prekračoval národné, rasové i náboženské priepasti, ktoré si ľudia nastavali“. Program koncertu pokračoval v duchu slova apoštola Pavla: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“
V podaní zúčastnených spevokolov, prítomných kresťanov a obyvateľov mesta zaznela pieseň z evanjelického spevníka „V srdciach nech nám radosť horí“. K slovu a hudobnému prejavu sa už postupne dostali hosťujúce spevokoly. Ako prvá pozdravila prítomných, a oboznámila ich s repertoárom spevokolu pani farárka z Chyžného Mgr. Emília Völgyiová. Pod jej odborným vedením zazneli tri nádherné duchovné piesne. Následne sa predstavil spevokol Bratskej jednoty baptistov z Revúckej Lehoty. Na úvod vystúpenia vyjadril povzbudivé slová dirigent Ján Hrivnák. Spevokol zaujal priam profesionálnou úrovňou. Tretím v poradí vystupujúcim spevokolom bol spevokol z Revúcej. Pani farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová pozdravila prítomných, poďakovala za pozvanie a povzbudila miestneho zborového farára v jeho náročnej službe. Skladby v podaní revúckeho spevokolu vniesli do našich sŕdc pohodu. Posledným vystupujúcim spevokolom bol cirkevný spevokol z Jelšavy. V jeho podaní zazneli skladby oslavujúce nášho Pána. Záverečný žalm „Hospodin je môj pastier“ v podaní jelšavského spevokolu vyjadril Bohu vďaku za Jeho milosti. V závere podujatia poďakoval zborový dozorca spevokolom za účasť a vyzval ich i všetkých prítomných k zaspievaniu spoločnej piesne na záver „Čuj, aká prekrásna pieseň“. Vďaka Bohu, že takýmto nádherným duchovným zážitkom sme si obohatili požehnané nedeľné popoludnie.
Znenie listu Karola Nandráskeho k stému výročiu narodenia L. Remeteho:
Slávnostné zhromaždenie, vážení občania, bratia, sestry!
Pokorným srdcom starca sa pripájam k Vášmu zhromaždeniu, ktorým si pripomínate sté výročie narodenia evanjelického kňaza, jelšavského farára pre mládež Ladislava Remeteho. Bol to človek veľkého srdca, ktorého láska nepoznala hranice. Jeho osobnosť a smutný koniec vo vápenke v Nemeckej som opísal v knihe s titulom "Človek, ktorý prekračoval hranice".
Remeteho život sa sústreďoval na prácu s mládežou. Vo výchove mladého pokolenia videl svoje poslanie. Plnil ho s nesmiernou láskou a starostlivosťou. "Nosil nás na svojich ramenách tak, ako orlica nosí na krídlach svoje orlíčatá." Tak to v jednej básni napísal niekdajší jeho žiak Juraj Török, neskôr farár v Liptovskom Trnovci. Práca s mládežou však Remetemu nezakrývala dramatickú vojnovú scénu. I keď bol maďarskej národnosti, pripojil sa, postavil sa na stranu Slovenského národného povstania. Martýrskou smrťou spečatil úsilie a zápas svojho mladého života. Jeho život mnohým sa stal svetlom a chlebom. Preto keď dnes ďakujete zaň Bohu, proste Pána, aby vzbudil v cirkvi a v národe takých synov a dcéry, akým bol Remete.
S pozdravom Váš jelšavský rodák
Karol Nandrásky
Organizátori koncertu, Mesto Jelšava a Evanjelický a.v. cirkevný zbor Jelšava, ďakujú všetkým, ktorí sa podieľali na príprave koncertu a dôstojnej reprezentácii mesta.
V.S.
Foto: Karol Žigo 8, Gergely 1
FOTOGRAFIE Z FESTIVALU
{gallery}kultura/koncert/kk{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).