zaznamenaných v Uhroveckej zbierke z roku 1730 a jeho deviatimi "rundami" všetkých dostal do povznesenej nálady, ako keby sme práve
oslavovali na šľachtickom dvore, otvorenom aj hudobným vplyvom z podhradia a zaujal aj milovníkov temperamentného folklóru; s nevšedným spojením flauty a harfy sa v duu predstavili Zsuzsa Vámosi-Nagy a Kinga Katinka Szilágyi z Budapešti; v príjemných, rýchlych, radostných a virtuóznych barokových a klasicistických skladbách vyniklo bratislavské, hudobnými dobrodružstvami v uliciach veľkomiest známe sláčikové kvarteto Adventure Strings (ktorého členom je aj rožňavský rodák, hudobník a umelec v hre na violu Roman Rusňák); slovensko-maďarský komorný súbor Ad Libitum do svojho programu zahrnul hudobné lahôdky starých najstrov; slovenský organista Vladimír Kopáčik interpretoval drobnosti majstrov organového umenia; maďarský spevácky zbor Miskolci Cardinal Mindszenty Kórus upútal chrámovými cirkevnými spevmi; srbské duo Vladimír Turčan (viola) a Marina Mikiťová (klavír)
z Nového Sadu zaradilo do svojho programu In Music Veritas najmä majstrovské sonáty; poľskí lutnisti Luteduo Anna Kowalska a Anton Birula aj mladučká Alisa Birula z Varšavy oživili staré hudobné nástroje na replikách starej barokovej gitary, teorba - lutny s „dlhánskym krkom“ a pätnástimi strunami; český komorný barokový inštrumentálny súbor Victoria Ensemble so sólistkou sopranistkou Viktóriou Dědečkovou sa predstavil s hudbou plnou „efektov a afektov“, ako ju toto hudobné zoskupenie samo charakterizovalo. Návštevníci koncertov mali možnosť prežívať krásnu pôsobivú starú hudba, ale aj porovnávať skladby starých majstrov, ktoré odzneli v rôznych úpravách a v rôznych nástrojových obsadeniach, ako to bolo napríklad v temperamentnej úprave skladby Johanna Pachelbela Canon in D v podaní Adventure Strings v porovnaní s pokojnou úpravou M. Jánošíka v znení súboru Ad Libitum, či v úprave skladby Giulia Cacciniho Ave Maria od slovenského skladateľa Milana Nováka do modernej súčasnej podoby oproti jej pôvodnému zneniu v podaní toho istého zoskupenia Ad Libitum.
K renomovaným a vynikajúcicm umelcom sa v predkoncertoch pripojilo niekoľko talentovaných najmladších a mladých hudobníkov z domáceho prostredia, ktorým tohtoročná programová štruktúra v bloku Mladí a nepoznaní po prvýkrát v histórii festivalu umožnila prejaviť verejne svoj talent aj na takomto významnom podujatí. Tak sa na jednotlivých koncertoch s hudobným sprievodom Silvie Mišurovej, Márie Senglerovej a i. predstavili klavirista Miklós Nyéky z Rožňavy, speváčka Martina Zagibová z Pače, huslista Kristián Krištof a speváčka Nikoleta Vodová zo ZUŠ v Rožňave, trúbkar Andrej Korszinsky z Rožňavy, malá zobcová flautistka zo ZUŠ v Medzeve Nadja Eližerová, aj už skúsený gitarista Timotej Závacký, absolvent Konzervatória v Košiciach, podobne ako mužské vokálne kvarteto 4G z Rožňavy, ktoré pracuje pod vedením Ľubice Gdovinovej.
Koncerty moderovali Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, už tradične na úvodnom a záverečnom koncerte v dobových kostýmoch v duchaplnom dialógu, na ostatných koncertoch kultivovaným slovom predstavili ciele a význam festivalu a účinkujúcich umelcov. A nevynechali ani poetické úvahy o sile a pôsobení hudby z vlastného poznania i z myšlienok iných významných osobností. A po záverečnom koncerte v Galérii predkov v betliarskom kaštieli zneli aj slová poďakovania za krásne prežité štyri dni s čarovnou hudbou v pôsobivých historických priestoroch In Via Gothica.
Je dobré, že hrdosť na našu bohatú históriu, na jej zachovanie, pripomínanie si jej i na jej pretavenie do súčasnosti nám poskytuje aj Gotická cesta so svojou slávnou minulosťou umeleckou i technickou, že cesta stáročiami práce, umu a ducha našich predkov, cesta stáročiami nášho domova, je cesta zachovaná pre pamäť našej budúcnosti. A hudba, ktorá znela v týchto priestoroch v rokoch dávnych, je stále hudbou povznášajúcou, ktorá nás v súzvuku spolupatričnosti spája aj dnes. V kontexte napísaného dopovedzme slovami básnika Milana Rúfusa: „Tam, kde je umenie, tam, rozhrnúc jeho hĺbky, vždy nájdete trebárs nemanifestovanú, no presnú príchuť, zvuk, hudbu, tón, ktorému smelo môžete povedať: zvon domova.“
Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
picasa_albumid=6063068868786022609



































Tohtoročná Medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste opäť potvrdila svoje kvality. 19. - 22. septembra 2014 zásluhou Gemerského osvetového strediska a Košického samosprávneho kraja ožili znovu krásnou hudbou vzácne pamiatky Gemera, Abova a Spiša - gotický ev. kostol v Štítniku, Andrášiho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, barokovo-klasicistický rímsko-katolícky Kostol Nanebevzatia Panny Márie v Dedinkách, neogotický Evanjelický kostol Svätej Trojice v Dobšinej, Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, ranogotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Čečejovciach, Kaštieľ v Markušovciach i Kaštieľ v Betliari. Všetky tieto vzácne priestory prívítali vyše sto profesionálnych umelcov z piatich krajín a ďalšie stovky umeniachtivých návštevníkov. V najrôznejšom nástrojovom obsadení, ľudský hlas nevynímajúc, sa predstavili: slovenský súbor starej hudby Solamente Naturali tónmi starých piesní a tancov z Gemera,
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-