Piaty ročník festivalu Revúcke augustové koncerty vyvrcholil 3. septembra 2011 koncertom Štátnej filharmónie Košice v netradičnom, unikátnom a jedinečnom prostredí Národného parku Muránska planina - pod Muránskym hradom, v priestoroch jedného z kameňolomov pri obci Muráň. Vo vzácnej symbióze ľudského umenia a umenia prírody. Bez elektrického ozvučenia, bez prídavnej podpornej techniky, bez zosilňovačov, bez osvetlenia – s hudbou hranou naozaj naživo. Experiment (na Slovensku sa koncert v takomto prostredí ešte nekonal) organizátorovi koncertu - neziskovej organizácii Quirinius z Revúcej vyšiel na jednotku.Koncert Štátnej filharmónie z Košíc s dirigentom Gabrielom Rovňákom začal pôsobivou slávnostnou predohrou Naše Slovensko od Mikuláša Moyzesa. Dramaturgicky bol koncert pripravený tak, aby na ňom odzneli najmä diela inšpirované prírodou, čo bolo zrejmé už z názvov jednotlivých skladieb – Johann Strauss: Z hôr, Slávnosť kvetov, Johann Strauss ml.: V zamrznutom lese, Slávik, Medzi hromami a bleskami, ale i Dvořákove Slovanské tance (č.1, č. 8, č. 10) a skladby Georga Bizeta Farandole z hry Arlesanka a predohru k opere Carmen ocenilo prítomné mnohopočetné publikum úprimným potleskom. Koncert bol na vynikajúcej hudobnej úrovni a priniesol nevšedné hudobné zážitky všetkým prítomným, medzi ktorými boli zastúpené všetky generácie.
Orchester i dirigent si však pre prítomných pripravili aj dve „čerešničky“. Počas koncertu dirigent pred uvedením skladby V zamrznutom lese, vtipne a „sprisahanecky“ vyzval obecenstvo k spolupráci, vediac, čo sa v strede skladby udeje: „keďže už na skúškach orchestra dvaja neudržateľní sólisti nie a nie skončiť svoj part.“ V skladbe sa výrazne ozýval aj spev kukučky i iného vtáčika, keď zrazu v kadencii skladby prišlo k spevnému „súboju“ dvoch sólistov, ktorí na svojich nástrojoch vyludzovali tóny takmer na nerozoznanie od spevu ozajstných vtákov a zjavne, a aj očividne bojovne, súťažili v tom, kto je lepším vtáčikom-speváčikom. Keď ich súťaženie nemalo konca-kraja, dirigent znamením vyzval divákov, aby potleskom rozsúdili a rovnakým dielom ocenili spev oboch vtáčikov, aby tak orchester konečne mohol dohrať skladbu do konca. Toto milé zaktivizovanie divákov a výzva k zasiahnutiu do deja skladby všetkých prítomných veľmi pobavila. Ďalším vstupom obecenstva do koncertu bol výkon dvoch lesníkov, ktorí sa na okamih stali vysunutými členmi orchestra a do jeho nástrojového obsadenia zaradili aj dve poľovnícke pušky. Výstrelom z nich na pokyn dirigenta presnou salvou umocnili záverečné tóny skladby a vlastne aj celého koncertu.
Príjemný pocit z krásne prežitého večera, z hudobného zážitku i zo spomenutých improvizácií ešte dlho vyvolával úsmev na tvárach všetkých prítomných.
A kto sa podieľal na tomto jedinečnom zážitku?
Organizátorom festivalu Revúcke augustové koncerty, v roku 2011 je to už jeho 5. ročník, je nezisková organizácia Quirinius pri Rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej. Ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, jej jednou z úloh je zabezpečovať prostriedky na obnovu a čo najkomplexnejšie zreštaurovanie významných kultúrnych pamiatok Gemera. Prvotným poslaním Quirinius n. o. je organizovanie zimného festivalu vážnej hudby Revúcke adventné koncerty a jeho ekvivalentu Revúcke augustové koncerty, ktoré sú známe pod spoločným názvom RAK. Oba festivaly, obsadené významnými a vynikajúcimi interpretmi, sú hlavnými programovými piliermi organizácie, ktorá už od roku 2005 kultúrne obohacuje mesto Revúca a jeho okolie. Predsedom správnej rady a hlavným organizátorom festivalu je Mgr. art. Andrej Štafura.
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. V krátkom čase dosiahla uznanie odborníkov i verejnosti a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Koncertovala na medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách európskych krajín, ale aj v Severnej Amerike a v Ázii. V súčasnosti má orchester takmer 90 profesionálnych hudobníkov, šéfdirigentom je Zbyněk Müller. ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlasové a televízne spoločnosti a nahrávacie štúdiá (160 CD) a je hlavným organizátorom medzinárodných festivalov – Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia Ars Nova Cassovia. Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od baroka po hudbu 21. storočia a je zamerané na najširší okruh divákov so snahou osloviť všetky generácie a propagovať klasické interpretačné umenie na Slovensku aj v zahraničí.
Dirigent MgA. Gabriel Rovňák (nar. 1983) je rodák z Bratislavy, absolvent Konzervatória v Bratislave a odboru dirigovanie orchestra na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Popri štúdiu pôsobil ako dirigent Komorného orchestra mesta Blanska a prípravných oddelení detského speváckeho zboru Primavera v Brne. Patrí k zakladajúcim členom občianskeho združenia Soozvuk a je zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia mladých umelcov v Bratislave. Organizačne pripravil Festival komornej hudby Collegium baroque a spolupracuje na príprave a realizácii iných koncertov. Pripravil hudobný vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Počas svojej dirigentskej praxe naštudoval niekoľko operných predstavení, premiéroval skladby súčasných skladateľov a spolupracoval s mnohými orchestrami a speváckymi zbormi. Teraz pôsobí aj ako asistent dirigenta Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým sa prezentoval v európskych i zámorských krajinách.
Kameňolom. V obci Muráň boli v roku 1959 otvorené dva kameňolomy s drvičmi: Na Homôlkach (za cintorínom) a Hálovom vŕšku (smer Predná Hora). (Z priloženej fotografie vidieť, že v pieskovni pracovali aj mnohé ženy.) V Muráni sa však už predtým využíval kameňolom na Hrboch (smer Tisovec), najmä od čias, keď sa 10. novembra 1940 začala stavať železnica Revúca – Tisovec.
Pretože sa v kameňolomoch už dávno nepracuje, príroda svojím pôsobením priestory pomaly navracia do podoby prírodného útvaru. A ako vidíme, kameňolom sa v súčasnosti dá využiť aj na kultúrne podujatia – i na koncert veľkého symfonického orchestra. Kým sa však rozhodlo o uskutočnení koncertu v tomto areáli, viacerí hudobní experti si podrobne preskúmali terén a najmä jeho akustiku a rozhodli, že prostredie zodpovedá ich odborným kritériám. V priestranstve z troch strán obklopenom mohutnými skalnými stenami hudba znela veľmi prirodzene a mäkko a zvuk sa s ľahkosťou rozplýval do voľného priestoru. Prírodná akustika umocnila hudobnú produkciu, poslucháči si hudbu dostatočne vychutnali a koncert všetkým priniesol nezabudnuteľný zážitok.
Pôsobivý koncert s vynikajúcimi hudobníkmi i dirigentom bol dôstojným ukončením tohtoročných Revúckych augustových koncertov, poctou Medzinárodnému roku lesov a zároveň aj oslavou lesa a prekrásnej prírody Muránskej planiny.
Mgr. Marta Mikitová, Levice
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/hudba/koncert{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).