Koncert Štátnej filharmónie z Košíc s dirigentom Gabrielom Rovňákom začal pôsobivou slávnostnou predohrou Naše Slovensko od Mikuláša Moyzesa. Dramaturgicky bol koncert pripravený tak, aby na ňom odzneli najmä diela inšpirované prírodou, čo bolo zrejmé už z názvov jednotlivých skladieb – Johann Strauss: Z hôr, Slávnosť kvetov, Johann Strauss ml.: V zamrznutom lese, Slávik, Medzi hromami a bleskami, ale i Dvořákove Slovanské tance (č.1, č. 8, č. 10) a skladby Georga Bizeta Farandole z hry Arlesanka a predohru k opere Carmen ocenilo prítomné mnohopočetné publikum úprimným potleskom. Koncert bol na vynikajúcej hudobnej úrovni a priniesol nevšedné hudobné zážitky všetkým prítomným, medzi ktorými boli zastúpené všetky generácie.
Orchester i dirigent si však pre prítomných pripravili aj dve „čerešničky“. Počas koncertu dirigent pred uvedením skladby V zamrznutom lese, vtipne a „sprisahanecky“ vyzval obecenstvo k spolupráci, vediac, čo sa v strede skladby udeje: „keďže už na skúškach orchestra dvaja neudržateľní sólisti nie a nie skončiť svoj part.“ V skladbe sa výrazne ozýval aj spev kukučky i iného vtáčika, keď zrazu v kadencii skladby prišlo k spevnému „súboju“ dvoch sólistov, ktorí na svojich nástrojoch vyludzovali tóny takmer na nerozoznanie od spevu ozajstných vtákov a zjavne, a aj očividne bojovne, súťažili v tom, kto je lepším vtáčikom-speváčikom. Keď ich súťaženie nemalo konca-kraja, dirigent znamením vyzval divákov, aby potleskom rozsúdili a rovnakým dielom ocenili spev oboch vtáčikov, aby tak orchester konečne mohol dohrať skladbu do konca. Toto milé zaktivizovanie divákov a výzva k zasiahnutiu do deja skladby všetkých prítomných veľmi pobavila. Ďalším vstupom obecenstva do koncertu bol výkon dvoch lesníkov, ktorí sa na okamih stali vysunutými členmi orchestra a do jeho nástrojového obsadenia zaradili aj dve poľovnícke pušky. Výstrelom z nich na pokyn dirigenta presnou salvou umocnili záverečné tóny skladby a vlastne aj celého koncertu.
Príjemný pocit z krásne prežitého večera, z hudobného zážitku i zo spomenutých improvizácií ešte dlho vyvolával úsmev na tvárach všetkých prítomných.
A kto sa podieľal na tomto jedinečnom zážitku?
Organizátorom festivalu Revúcke augustové koncerty, v roku 2011 je to už jeho 5. ročník, je nezisková organizácia Quirinius pri Rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej. Ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, jej jednou z úloh je zabezpečovať prostriedky na obnovu a čo najkomplexnejšie zreštaurovanie významných kultúrnych pamiatok Gemera. Prvotným poslaním Quirinius n. o. je organizovanie zimného festivalu vážnej hudby Revúcke adventné koncerty a jeho ekvivalentu Revúcke augustové koncerty, ktoré sú známe pod spoločným názvom RAK. Oba festivaly, obsadené významnými a vynikajúcimi interpretmi, sú hlavnými programovými piliermi organizácie, ktorá už od roku 2005 kultúrne obohacuje mesto Revúca a jeho okolie. Predsedom správnej rady a hlavným organizátorom festivalu je Mgr. art. Andrej Štafura.
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. V krátkom čase dosiahla uznanie odborníkov i verejnosti a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Koncertovala na medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách európskych krajín, ale aj v Severnej Amerike a v Ázii. V súčasnosti má orchester takmer 90 profesionálnych hudobníkov, šéfdirigentom je Zbyněk Müller. ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlasové a televízne spoločnosti a nahrávacie štúdiá (160 CD) a je hlavným organizátorom medzinárodných festivalov – Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia Ars Nova Cassovia. Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od baroka po hudbu 21. storočia a je zamerané na najširší okruh divákov so snahou osloviť všetky generácie a propagovať klasické interpretačné umenie na Slovensku aj v zahraničí.
Dirigent MgA. Gabriel Rovňák (nar. 1983) je rodák z Bratislavy, absolvent Konzervatória v Bratislave a odboru dirigovanie orchestra na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Popri štúdiu pôsobil ako dirigent Komorného orchestra mesta Blanska a prípravných oddelení detského speváckeho zboru Primavera v Brne. Patrí k zakladajúcim členom občianskeho združenia Soozvuk a je zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia mladých umelcov v Bratislave. Organizačne pripravil Festival komornej hudby Collegium baroque a spolupracuje na príprave a realizácii iných koncertov. Pripravil hudobný vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Počas svojej dirigentskej praxe naštudoval niekoľko operných predstavení, premiéroval skladby súčasných skladateľov a spolupracoval s mnohými orchestrami a speváckymi zbormi. Teraz pôsobí aj ako asistent dirigenta Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým sa prezentoval v európskych i zámorských krajinách.

Kameňolom. V obci Muráň boli v roku 1959 otvorené dva kameňolomy s drvičmi: Na Homôlkach (za cintorínom) a Hálovom vŕšku (smer Predná Hora). (Z priloženej fotografie vidieť, že v pieskovni pracovali aj mnohé ženy.) V Muráni sa však už predtým využíval kameňolom na Hrboch (smer Tisovec), najmä od čias, keď sa 10. novembra 1940 začala stavať železnica Revúca – Tisovec.
Pretože sa v kameňolomoch už dávno nepracuje, príroda svojím pôsobením priestory pomaly navracia do podoby prírodného útvaru. A ako vidíme, kameňolom sa v súčasnosti dá využiť aj na kultúrne podujatia – i na koncert veľkého symfonického orchestra. Kým sa však rozhodlo o uskutočnení koncertu v tomto areáli, viacerí hudobní experti si podrobne preskúmali terén a najmä jeho akustiku a rozhodli, že prostredie zodpovedá ich odborným kritériám. V priestranstve z troch strán obklopenom mohutnými skalnými stenami hudba znela veľmi prirodzene a mäkko a zvuk sa s ľahkosťou rozplýval do voľného priestoru. Prírodná akustika umocnila hudobnú produkciu, poslucháči si hudbu dostatočne vychutnali a koncert všetkým priniesol nezabudnuteľný zážitok.
Pôsobivý koncert s vynikajúcimi hudobníkmi i dirigentom bol dôstojným ukončením tohtoročných Revúckych augustových koncertov, poctou Medzinárodnému roku lesov a zároveň aj oslavou lesa a prekrásnej prírody Muránskej planiny.
Mgr. Marta Mikitová, Levice
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/hudba/koncert{/gallery}
{jcomments on}


































Piaty ročník festivalu Revúcke augustové koncerty vyvrcholil 3. septembra 2011 koncertom Štátnej filharmónie Košice v netradičnom, unikátnom a jedinečnom prostredí Národného parku Muránska planina - pod Muránskym hradom, v priestoroch jedného z kameňolomov pri obci Muráň. Vo vzácnej symbióze ľudského umenia a umenia prírody. Bez elektrického ozvučenia, bez prídavnej podpornej techniky, bez zosilňovačov, bez osvetlenia – s hudbou hranou naozaj naživo. Experiment (na Slovensku sa koncert v takomto prostredí ešte nekonal) organizátorovi koncertu - neziskovej organizácii Quirinius z Revúcej vyšiel na jednotku.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-