Koncert Štátnej filharmónie z Košíc s dirigentom Gabrielom Rovňákom začal pôsobivou slávnostnou predohrou Naše Slovensko od Mikuláša Moyzesa. Dramaturgicky bol koncert pripravený tak, aby na ňom odzneli najmä diela inšpirované prírodou, čo bolo zrejmé už z názvov jednotlivých skladieb – Johann Strauss: Z hôr, Slávnosť kvetov, Johann Strauss ml.: V zamrznutom lese, Slávik, Medzi hromami a bleskami, ale i Dvořákove Slovanské tance (č.1, č. 8, č. 10) a skladby Georga Bizeta Farandole z hry Arlesanka a predohru k opere Carmen ocenilo prítomné mnohopočetné publikum úprimným potleskom. Koncert bol na vynikajúcej hudobnej úrovni a priniesol nevšedné hudobné zážitky všetkým prítomným, medzi ktorými boli zastúpené všetky generácie.
Orchester i dirigent si však pre prítomných pripravili aj dve „čerešničky“. Počas koncertu dirigent pred uvedením skladby V zamrznutom lese, vtipne a „sprisahanecky“ vyzval obecenstvo k spolupráci, vediac, čo sa v strede skladby udeje: „keďže už na skúškach orchestra dvaja neudržateľní sólisti nie a nie skončiť svoj part.“ V skladbe sa výrazne ozýval aj spev kukučky i iného vtáčika, keď zrazu v kadencii skladby prišlo k spevnému „súboju“ dvoch sólistov, ktorí na svojich nástrojoch vyludzovali tóny takmer na nerozoznanie od spevu ozajstných vtákov a zjavne, a aj očividne bojovne, súťažili v tom, kto je lepším vtáčikom-speváčikom. Keď ich súťaženie nemalo konca-kraja, dirigent znamením vyzval divákov, aby potleskom rozsúdili a rovnakým dielom ocenili spev oboch vtáčikov, aby tak orchester konečne mohol dohrať skladbu do konca. Toto milé zaktivizovanie divákov a výzva k zasiahnutiu do deja skladby všetkých prítomných veľmi pobavila. Ďalším vstupom obecenstva do koncertu bol výkon dvoch lesníkov, ktorí sa na okamih stali vysunutými členmi orchestra a do jeho nástrojového obsadenia zaradili aj dve poľovnícke pušky. Výstrelom z nich na pokyn dirigenta presnou salvou umocnili záverečné tóny skladby a vlastne aj celého koncertu.
Príjemný pocit z krásne prežitého večera, z hudobného zážitku i zo spomenutých improvizácií ešte dlho vyvolával úsmev na tvárach všetkých prítomných.
A kto sa podieľal na tomto jedinečnom zážitku?
Organizátorom festivalu Revúcke augustové koncerty, v roku 2011 je to už jeho 5. ročník, je nezisková organizácia Quirinius pri Rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej. Ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, jej jednou z úloh je zabezpečovať prostriedky na obnovu a čo najkomplexnejšie zreštaurovanie významných kultúrnych pamiatok Gemera. Prvotným poslaním Quirinius n. o. je organizovanie zimného festivalu vážnej hudby Revúcke adventné koncerty a jeho ekvivalentu Revúcke augustové koncerty, ktoré sú známe pod spoločným názvom RAK. Oba festivaly, obsadené významnými a vynikajúcimi interpretmi, sú hlavnými programovými piliermi organizácie, ktorá už od roku 2005 kultúrne obohacuje mesto Revúca a jeho okolie. Predsedom správnej rady a hlavným organizátorom festivalu je Mgr. art. Andrej Štafura.
Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1968 ako druhý profesionálny symfonický orchester koncertného typu na Slovensku. V krátkom čase dosiahla uznanie odborníkov i verejnosti a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Koncertovala na medzinárodných hudobných festivaloch a v dôležitých kultúrnych centrách a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách európskych krajín, ale aj v Severnej Amerike a v Ázii. V súčasnosti má orchester takmer 90 profesionálnych hudobníkov, šéfdirigentom je Zbyněk Müller. ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlasové a televízne spoločnosti a nahrávacie štúdiá (160 CD) a je hlavným organizátorom medzinárodných festivalov – Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia Ars Nova Cassovia. Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od baroka po hudbu 21. storočia a je zamerané na najširší okruh divákov so snahou osloviť všetky generácie a propagovať klasické interpretačné umenie na Slovensku aj v zahraničí.
Dirigent MgA. Gabriel Rovňák (nar. 1983) je rodák z Bratislavy, absolvent Konzervatória v Bratislave a odboru dirigovanie orchestra na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Popri štúdiu pôsobil ako dirigent Komorného orchestra mesta Blanska a prípravných oddelení detského speváckeho zboru Primavera v Brne. Patrí k zakladajúcim členom občianskeho združenia Soozvuk a je zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia mladých umelcov v Bratislave. Organizačne pripravil Festival komornej hudby Collegium baroque a spolupracuje na príprave a realizácii iných koncertov. Pripravil hudobný vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Počas svojej dirigentskej praxe naštudoval niekoľko operných predstavení, premiéroval skladby súčasných skladateľov a spolupracoval s mnohými orchestrami a speváckymi zbormi. Teraz pôsobí aj ako asistent dirigenta Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým sa prezentoval v európskych i zámorských krajinách.

Kameňolom. V obci Muráň boli v roku 1959 otvorené dva kameňolomy s drvičmi: Na Homôlkach (za cintorínom) a Hálovom vŕšku (smer Predná Hora). (Z priloženej fotografie vidieť, že v pieskovni pracovali aj mnohé ženy.) V Muráni sa však už predtým využíval kameňolom na Hrboch (smer Tisovec), najmä od čias, keď sa 10. novembra 1940 začala stavať železnica Revúca – Tisovec.
Pretože sa v kameňolomoch už dávno nepracuje, príroda svojím pôsobením priestory pomaly navracia do podoby prírodného útvaru. A ako vidíme, kameňolom sa v súčasnosti dá využiť aj na kultúrne podujatia – i na koncert veľkého symfonického orchestra. Kým sa však rozhodlo o uskutočnení koncertu v tomto areáli, viacerí hudobní experti si podrobne preskúmali terén a najmä jeho akustiku a rozhodli, že prostredie zodpovedá ich odborným kritériám. V priestranstve z troch strán obklopenom mohutnými skalnými stenami hudba znela veľmi prirodzene a mäkko a zvuk sa s ľahkosťou rozplýval do voľného priestoru. Prírodná akustika umocnila hudobnú produkciu, poslucháči si hudbu dostatočne vychutnali a koncert všetkým priniesol nezabudnuteľný zážitok.
Pôsobivý koncert s vynikajúcimi hudobníkmi i dirigentom bol dôstojným ukončením tohtoročných Revúckych augustových koncertov, poctou Medzinárodnému roku lesov a zároveň aj oslavou lesa a prekrásnej prírody Muránskej planiny.
Mgr. Marta Mikitová, Levice
Fotografie Stanislav Kejík
{gallery}kultura/hudba/koncert{/gallery}
{jcomments on}

































Piaty ročník festivalu Revúcke augustové koncerty vyvrcholil 3. septembra 2011 koncertom Štátnej filharmónie Košice v netradičnom, unikátnom a jedinečnom prostredí Národného parku Muránska planina - pod Muránskym hradom, v priestoroch jedného z kameňolomov pri obci Muráň. Vo vzácnej symbióze ľudského umenia a umenia prírody. Bez elektrického ozvučenia, bez prídavnej podpornej techniky, bez zosilňovačov, bez osvetlenia – s hudbou hranou naozaj naživo. Experiment (na Slovensku sa koncert v takomto prostredí ešte nekonal) organizátorovi koncertu - neziskovej organizácii Quirinius z Revúcej vyšiel na jednotku.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-