taktiež zaručujú kvalitný umelecký zážitok. Festival tento rok finančne podporil Fond pre podporu umenia, vďaka ktorému môžeme pokračovať v ďalšom ročníku tohto festivalu,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
„Festival oficiálne otvárame v Rožňave 22.9 (piatok) 2017 o 19.00 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie. Úvodný koncert s názvom Rôzne farby renesančnej polyfónie – hudobná cesta cez Európu v 16. storočí predstaví poľský flautový súbor Bianco Fiore, ktorý pod vedením Magdaleny Warźawa dosahuje mimoriadne úspechy v medzinárodných súťažiach a patrí medzi poľskú hudobnú špičku, ktorá sa zameriava na renesančnú a barokovú hudbu. Hovoreným slovom nielen úvodný koncert, ale aj celý festival bude sprevádzať moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský,“ dopĺňa informácie kultúrna manažérka Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V sobotu 23. septembra sa festival presunie do Ranogotického kostola v Čečejovciach, kde po prvýkrát, vzhľadom na veľkosť kostolíka, bude účinkovať Mužský spevokol Sama Daxnera. „Tento spevokol je jedinečný mužskými hlasmi a tým, že tohto roku oslavuje neuveriteľných 140 rokov od svojho založenia. Dirigentkou je pani Gabriela Rufusová. Koncert bude doplnený aj ženským spevom sólistky a hostky Marty Svobodovej, ktorá spev vyučuje na umeleckej škole v Tisovci,“ ďalej uvádza Mária Hlaváčová.
V nedeľu 24. septembra o 12.00 hodine sa presunie program do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V spoločenskej sále zahrá trojica profesionálnych muzikantov Lucia Harvanová (husle), Roman Rusňák (viola) a Maroš Klátik (klavír) tri koncertné diela od J.S. Bacha, R. Lovlanda a D. Šostakoviča. V priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera okrem koncertu bude možné vzhliadnuť aj vzácnu výstavu paličkovanej čipky z troch krajín (Slovenska, Maďarska a Poľska). O 18.00 hodine sa presunieme do Letohrádku Dardaleny v Markušovciach, kde budú mať možnosť návštevníci festivalu vidieť a počuť spomínané trio, ktoré zostavil rožňavský umelec a hráč na violu Roman Rusňák, s programom Jesenné komorné kreácie.
„Ďalší, už 16. ročník Ars Antiqua Europae in Via Gothica slávnostne ukončíme v Evanjelickom kostole v Štítniku 25. septembra o 18.00 hodine so slovenskou hudobnou špičkou. Michal Červienka Trio, nesie názov projektu, ktoré pod vedením známeho akordeonistu Michala Červienku zahrá prevažne diela od francúzskeho skladateľa a absolútneho virtuóza Richarda Galliana. Na tomto koncerte budeme mať možnosť počuť okrem sólistu Michala Červienku aj ďalšie výrazné osobnosti slovenskej hudobnej scény klaviristu Klaudia Kováča a Róberta Ragana, ktorí sa môžu pochváliť významnými oceneniami. Pevne veríme, že divákov počas celého festivalu čaká pestrý umelecký zážitok spojený s atmosférou starých gotických stavieb,“ končí rozprávanie o festivale starej hudby na Gotickej ceste riaditeľka GOS Helena Novotná. Podujatie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Mária Hlaváčová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.