„Festival sme otvorili v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Pozvanie do Rožňavy prijali poľské flautové profesionálky, ktoré koncertujú pod menom Bianco Fiore a pochádzajú z Krakova. V ich programe zazneli skladby zo 16. storočia od Cesare Negri, Vincenza Ruffa, Johna Jenkinsa a iných. Zaujímavosťou boli zobcové flauty, ktoré sme mali možnosť počuť a vidieť, tu hráčky využívali soprán, alt, tenor a basset flauty. Kolektív bol jediný v tejto zostave, ktorý festival počas svojej histórie hostil,“ hodnotí Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V sobotu sa diváckej verejnosti predstavil mužský spevácky zbor Sama Daxnera z blízkeho Tisovca. Tohto roku dali organizátori príležitosť aj amatérskemu zoskupeniu, ktoré oslávilo neuveriteľných 140 rokov svojej existencie. Nie náhodou bolo vybraté miesto koncertu dedinka Čečejovce, ktorá taktiež tohto roku oslavuje 700 rokov od svojho vzniku. V reformovanom kostole sa predstavila aj sólistka speváčka Marta Svobodová.
V nedeľu 24.9. o 12.00 koncertovali umelci z Bratislavy a rodák z Rožňavy na Medzinárodnom workshope paličkovanej čipky v Dome tradičnej kultúry Rožňava. „V rámci festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica, každoročne organizujeme menší koncert pre Rožňavčanov a účastníkov tohto podujatia. Následne sa Lucia Harvanová, Roman Rusňák a Maroš Klátik presunuli do Letohrádku v Markušovciach, kde sa predstavili s koncertom Jesenné komorné kreácie. Na tomto festivale hádam po prvýkrát vo svojej histórii zazneli diela od Dmitrija Šostakoviča, ktoré zanechali v divákoch veľmi silné zážitky,“ pokračuje Mária Hlaváčová.
Slávnostné ukončenie festivalu sa konalo v pondelok v Evanjelickom kostole v Štítniku, kde o 18.00 hodine moderátori festivalu Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský otvorili záverečný koncert slovami o miestnom patrónovi Štefanovi Četnekym a jeho modernom zmýšľaní. Touto myšlienkou premostili k umelcom, ktorí si pre hostí pripravili netradičný projekt pre tento festival. Michal Červienka Trio si pre koncert vybrali súčasného skladateľa Richarda Galliana, ktorý do svojich skladieb vnáša prvky jazzu. Záverečný koncert zožal veľký úspech, po ktorom riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná, naznačila zmenu dramaturgie tohto festivalu do budúcich rokov.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Mária Hlaváčová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a