sa minuli na zaplatenie práce reštaurátorov a výroba nových píšťal si vyžadovala ďalšie prostriedky. Našiel sa však ochotný človek, pán Pavel Povec, zástupca dozorcu Tatranského seniorátu, ktorému kostol v Brdárke natoľko zaimponoval, že ho už niekoľkokrát navštívil. Sám sa podujal zozbierať potrebné financie formou zbierky v niekoľkých podtatranských cirkevných zboroch. Za takto získané prostriedky už bolo možné dať vyrobiť chýbajúce píšťaly, vyhotoviť pevnú mrežu pred vchodové dvere do kostola a zorganizovať nový organový koncert. Po roku príprav sa dlho očakávané podujatie napokon podarilo uskutočniť a v brdárskom evanjelickom kostole sa po dlhých osemnástich rokoch znovu rozozvučali píšťaly malého barokového organa, jedinečného a jediného kompletne zachovaného diela významného organára Pavla Wallachyho zo Spišskej Soboty, ktorý ho pre brdársky kostol vyhotovil v roku 1762.
Dlho očakávaný koncert v brdárskom kostole sa konal dňa 21. októbra 2017 v popoludňajších hodinách pri príležitosti 500. výročia reformácie za účasti záujemcov zo širokého okolia. Účinkujúcich hudobníkov zabezpečil predseda občianskeho združenia Ing. arch. Roman Škantár, programom sprevádzala Mgr. Edita Kušnierová.
Čestnými hosťami podujatia boli administrátor gemerského seniorátu, dobšinský evanjelický farár Mgr. Radovan Gdovin, miestny evanjelický farár Mgr. František Lompart a pán Pavel Ponec z Gerlachova. Skladby starých majstrov (J. Pachelbel, P. Phalasse, J. Haydn, J. Wester) predniesli na organe nadaní mladí organisti Eduard Kostelník z Levoče a Radoslav Bednár, kantor cirkevného zboru Poprad-Veľká. V druhej časti programu vystúpil zmiešaný spevácky zbor evanjelickej cirkvi a. v. Poprad-Veľká so zbormajstrom Radoslavom Bednárom s duchovnými piesňami 17. – 20. storočia. Plné a sýte tóny malého organa a vynikajúce hlasy členov spevokolu navodili v brdárskom kostole sviatočnú atmosféru, akú táto stará pamiatka už dávno nezažila. Na záver koncertu si prítomní spoločne zaspievali evanjelickú hymnu na počesť pamiatky reformácie.
E. Kušnierová
Fotografie: M. Detko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.