sa minuli na zaplatenie práce reštaurátorov a výroba nových píšťal si vyžadovala ďalšie prostriedky. Našiel sa však ochotný človek, pán Pavel Povec, zástupca dozorcu Tatranského seniorátu, ktorému kostol v Brdárke natoľko zaimponoval, že ho už niekoľkokrát navštívil. Sám sa podujal zozbierať potrebné financie formou zbierky v niekoľkých podtatranských cirkevných zboroch. Za takto získané prostriedky už bolo možné dať vyrobiť chýbajúce píšťaly, vyhotoviť pevnú mrežu pred vchodové dvere do kostola a zorganizovať nový organový koncert. Po roku príprav sa dlho očakávané podujatie napokon podarilo uskutočniť a v brdárskom evanjelickom kostole sa po dlhých osemnástich rokoch znovu rozozvučali píšťaly malého barokového organa, jedinečného a jediného kompletne zachovaného diela významného organára Pavla Wallachyho zo Spišskej Soboty, ktorý ho pre brdársky kostol vyhotovil v roku 1762.
Dlho očakávaný koncert v brdárskom kostole sa konal dňa 21. októbra 2017 v popoludňajších hodinách pri príležitosti 500. výročia reformácie za účasti záujemcov zo širokého okolia. Účinkujúcich hudobníkov zabezpečil predseda občianskeho združenia Ing. arch. Roman Škantár, programom sprevádzala Mgr. Edita Kušnierová.
Čestnými hosťami podujatia boli administrátor gemerského seniorátu, dobšinský evanjelický farár Mgr. Radovan Gdovin, miestny evanjelický farár Mgr. František Lompart a pán Pavel Ponec z Gerlachova. Skladby starých majstrov (J. Pachelbel, P. Phalasse, J. Haydn, J. Wester) predniesli na organe nadaní mladí organisti Eduard Kostelník z Levoče a Radoslav Bednár, kantor cirkevného zboru Poprad-Veľká. V druhej časti programu vystúpil zmiešaný spevácky zbor evanjelickej cirkvi a. v. Poprad-Veľká so zbormajstrom Radoslavom Bednárom s duchovnými piesňami 17. – 20. storočia. Plné a sýte tóny malého organa a vynikajúce hlasy členov spevokolu navodili v brdárskom kostole sviatočnú atmosféru, akú táto stará pamiatka už dávno nezažila. Na záver koncertu si prítomní spoločne zaspievali evanjelickú hymnu na počesť pamiatky reformácie.
E. Kušnierová
Fotografie: M. Detko


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a