Vyvrcholením festivalu bude uvedenie divadelnej inscenácie podľa pôvodnej hry, ktorej text i jazyk je prepísaný a aktualizovaný pre súčasného diváka, ako aj krst knihy o histórii slovenského ochotníckeho divadla v meste Rimavská Sobota a v regióne. Inscenáciu naštudovali miestni ochotníci z divadelných súborov Divosud a Havran, pod vedením Mgr. Mariana Lacka a PhDr. Ľubomíra Šárika, divadelného teoretika a dramaturga.
Prínosom projektu je osveta verejnosti o dianí v oblasti ochotníckeho divadla v Rimavskej Sobote v minulosti i dnes. Projekt organizačne zastrešuje Mestské kultúrne stredisko, kde aktívne pôsobia dva divadelné súbory DS Divosud a BS Badido pod vedením dramaturga Ľubomíra Šárika. Hlavným spoluorganizátorom je Základná umelecká škola, ktorá zastrešuje štyri detské ochotnícke súbory Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky, mládežnícke divadlo Alterna a divadlo dospelých Havran, ktoré vedie Marian Lacko.
Projekt „100 rokov slovenského divadla v Rimavskej Sobote” z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Podrobný program festivalu
9. 6. o 19.00 hod. / DS Divosud: MATKA / Nádvorie Knižnice M. Hrebendu
16. 6. o 10.00 hod. / BS Badido: BONI A ČIERNY SNEHULIAK / Nádvorie Knižnice
21. 6. o 16.00 hod. / DDS Výprask: AKO SPALI PRINCEZNÉ NA HRÁŠKU / Divadlo Havran
23. 6. o 16.00 hod. / DDS ZUAŠKO: ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ / Divadlo Havran
24. 6. o 15.30 hod. / DDS Dve facky: PRINCEZNÉ V KRAJINE ZÁZRAKOV / Divadlo Havran
25. 6. o 16.00 hod. / DDS Facka: O POSLUŠNOM CHLAPCOVI / Divadlo Havran
1. 7. od 18.00 hod. / DDS Kopačky: PO SCHODOCH / Divadlo Havran
1. 7. od 22.45 hod. / Divadlo Havran: ŠPANIELSKA NOC / Divadlo Havran
15. 7. o 19.00 hod. / Divadlo Alterna: ŠIALENÁ ANGELIKA / Nádvorie Knižnice
28. 7. o 19.00 hod. / DS Divosud: VARIÁCIE NA GOGOĽOVU ŽENBU / Nádvorie Knižnice
13. 8. o 19.00 hod. / NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / predpremiéra / Nádvorie Knižnice
21. 8. o 19.00 hod. / Divadlo Havran: ŽOBRÁCI / Divadlo Havran
10. 9. o 18.00 hod. / NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / premiéra + krst knihy / Divadelná sála DK
(Zdroj: Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota)
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.