Divadlo (71)
PREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy
Napísal(a) MsKS v Revúcej
... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách
Napísal(a) Lucia Vargová
Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“
Pozývame na divadelné podujatia Gemersko-malohontského osvetového strediska v najbližších dňoch.
Napísal(a) D. Kišáková
Detská divadelná Revúca
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického kraja usporiada 24. marca 2023 regionálne kolo postupovej súťaže detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka s názvom Detská divadelná Revúca. Súťaž sa koná už tradične v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. V rámci súťažnej prehliadky sa porote a divákom predstavia detské divadelné súbory z Rimavskej Soboty, Revúcej a Jesenského.
Súčasťou podujatia sú aj hodnotiace rozborové semináre, prostredníctvom ktorých majú účinkujúci možnosť získať odbornú spätnú väzbu, ako aj cenné rady do ďalšej činnosti. Sprievodným podujatím je vyhodnotenie výtvarnej súťaže Divadlo očami detí a vernisáž výstavy súťažných prác.
Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava a Banskobystrický samosprávny kraj.
Pozvanie do Tisovca na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM
Napísal(a) D. Kišáková
Srdečne Vás pozývame na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM, ktorá sa uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Tisovci tento víkend, v termíne 3. – 5. júna 2022.
Celoštátna postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla mladých FEDIM je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku. Je určená mládeži od 15 do 26 rokov. FEDIM – FEstival DIvadla Mladých sa v Tisovci koná od roku 2014. Cieľom súťaže je podpora, rozvoj zručností, umelecko-odborný rast, prezentovanie a konfrontácia umeleckej úrovne a výsledkov činnosti mládežníckych divadelných súborov. (zdroj nocka.sk)
47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca
Napísal(a) Mgr. D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja uskutoční v termíne 28. – 30. apríla 2022 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej 47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca.
Verejnosti a porote sa predstavia divadelné kolektívy, ktoré do krajského kola postúpili z regionálnych divadelných súťaží v banskobystrickom kraji. Súčasťou prehliadky je výstava venovaná dejinám divadla v Rimavskej Sobote s názvom Storočie divadla a samozrejmosťou je aj divadelný workshop pre účastníkov prehliadky, tentokrát s Marianom Lackom.
Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo v dňoch od 6. júna do 10. septembra 2021 Festival ochotníckych divadelných súborov. Podľa príspevku, ktorý uverejnili na svojej webovej stránke, festival ochotníckeho divadla organizujujú pri príležitosti osláv storočnice od uvedenia prvej inscenácie v slovenskom jazyku v Rimavskej Sobote. Prvá inscenácia nemeckého autora Rodericha Benedixa: Nežné príbuzenstvo bola uvedená v roku 1920. Festival sa mal uskutočniť už v roku 2020, ale pre pandémiu sa jeho realizácia posunula na leto 2021. Súčasťou je 11 divadelných predstavení detských i dospeláckych DS, premiéra pôvodnej hry v podaní miestnych ochotníkov a krst knihy venovanej histórii divadla v meste.
Festival je sledom divadelných predstavení aktuálne pôsobiacich ochotníckych súborov v Rimavskej Sobote od detí až po dospelých – DS Divosud, BS Badido, Divadlo Havran, Divadlo Alterna, DDS Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky. Zahrajú tie najlepšie inscenácie slovenských autorov, ktoré boli ocenené na rôznych súťažiach a prehliadkach ochotníckeho divadla, ale zaradili sme aj nové hry, ktoré pripravili v roku 2021.
Festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2019
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 31. mája – 2. júna 2019 centrom mladých divadelných nadšencov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci a Občianske združenie TisArt. Festival divadla mladých - FEDIM 2019 z verejných zdrojov podporí Fond na podporu umenia, Národné osvetové centrum a Banskobystrický samosprávny kraj.
Zochova divadelná Revúca sa predstavila už štyridsiaty piatykrát
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko so sídlom v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej usporiadalo v dňoch 2. - 4. mája 2019 v Kultúrnom dome v Revúcej jubilejný 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca.
Súťaž vyhlasuje Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Z verejných zdrojov prehliadku podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Na Zochovej divadelnej Revúcej sa v máji predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja
Napísal(a) D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja usporiada v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej v dňoch 2. - 4. mája 2019 už 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých s názvom Zochova divadelná Revúca. Na prehliadke sa divákom a odbornej porote predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja, ktoré postúpili z regionálnych súťaží. Sprievodným podujatím prehliadky je autorská výstava Evy Grendelovej a Kataríny Molnárovej s názvom Dve výnimočné... Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
Viac...
Krutohlav známy-neznámy a divadelný súbor Komedia Rev
Napísal(a) Vladimír Oravec
Divadelný súbor Komedia Rev v roku 2018 úspešne zrealizoval dva zásadné a prelomové projekty. Prvým bolo uvedenie prvej celovečernej hry, ktorá vznikla plne v područí súboru, ľahkej komédie v maskách Mefisto. Komedia Rev plánuje jej piatu reprízu v januári 2019.
Druhou veľkou výzvou pre súbor bolo naštudovanie adaptácie prvého slovenského sci-fi Hviezdoveda z pera revúckeho rodáka Gustáva Maurícia Reussa. Priniesť na javisko vedecko-fantastickú tému je pre akýkoľvek súbor ťažký oriešok a nebolo by možné zvládnuť náročnú výpravu bez finančnej podpory. Preto Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, ktoré zastrešuje súbor Komedia Rev,
Rožňavské divadlo zažiarilo v Leviciach, levické divadlo smeruje do Rimavskej Soboty
Napísal(a) M. Mikitová
Levické námestie 20. októbra 2018 ožilo zábavným pouličným predstavením Mestského divadla Actores z Rožňavy, ktoré predstavilo svoju autorskú hudobno-divadelnú hru The family bandwagon 2 – komický a veselý príbeh členov netradičnej, takmer „bláznivej“ rodinky. Zábavné predstavenie tvorila živá hudba, spev, tanec a komické situácie, ktoré rozohrávali herci priamo bezprostredne pred obecentvom vo svojom zvláštnom obydlí –v otvorenom vagóne so zabudovanými kulisami starej kuchyne s príslušenstvom, kde život rodiny je vystavený očiam okolia. V predstavení odzneli evergreeny v neobvyklom aranžmá, rytmus a melódie piesní vytvorili show pomocou cimbalu, gitary, bicích, ale aj netradičných „hudobných nástrojov“ zo starej kuchyne (lyžice, valčeky, vedrá, dosky).
Prvého až tretieho júna mesto Tisovec už piatykrát privítalo mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM 2018. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia boli Mestské kultúrne stredisko v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola v Rimavskej sobote. Festival divadla mladých z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Súťaž je trojstupňová – v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne
Zochova divadelná Revúca určila postupujúcich na celoštátnu súťaž
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Revúcky dom kultúry v dňoch 26. – 28. apríla 2018 hostil v rámci 44. ročníka krajskej postupovej súťaže a prehliadky amatérskych činoherných divadiel a divadiel mladých divadelníkov z celého kraja. V rámci súťaže sa odbornej porote v zložení Mgr. art. Martina MAŠLÁROVÁ, Mgr. art. Alena LELKOVÁ, Ing. arch. Mgr. art. Michal LOŠONSKÝ, ArtD. predstavilo 15 divadelných súborov, z čoho 10 bolo divadelných súborov dospelých a 5 divadiel mladých. Ako najväčšie pozitívum krajskej prehliadky porota vyzdvihla vysoký počet súťažiacich v porovnaní s ostatnými krajmi aj v kategórii divadla dospelých. Prínosom tiež je dostatočné množstvo nových, začínajúcich súborov, u ktorých je zrejmý potenciál. V rámci trojdňového divadelného maratónu diváci mali možnosť
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).