Divadlo (71)
PREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy
Napísal(a) MsKS v Revúcej
... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách
Napísal(a) Lucia Vargová
Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“
Pozývame na divadelné podujatia Gemersko-malohontského osvetového strediska v najbližších dňoch.
Napísal(a) D. Kišáková
Detská divadelná Revúca
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického kraja usporiada 24. marca 2023 regionálne kolo postupovej súťaže detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka s názvom Detská divadelná Revúca. Súťaž sa koná už tradične v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. V rámci súťažnej prehliadky sa porote a divákom predstavia detské divadelné súbory z Rimavskej Soboty, Revúcej a Jesenského.
Súčasťou podujatia sú aj hodnotiace rozborové semináre, prostredníctvom ktorých majú účinkujúci možnosť získať odbornú spätnú väzbu, ako aj cenné rady do ďalšej činnosti. Sprievodným podujatím je vyhodnotenie výtvarnej súťaže Divadlo očami detí a vernisáž výstavy súťažných prác.
Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava a Banskobystrický samosprávny kraj.
Pozvanie do Tisovca na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM
Napísal(a) D. Kišáková
Srdečne Vás pozývame na 7. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky neprofesionálneho divadla mladých FEDIM, ktorá sa uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Tisovci tento víkend, v termíne 3. – 5. júna 2022.
Celoštátna postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla mladých FEDIM je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku. Je určená mládeži od 15 do 26 rokov. FEDIM – FEstival DIvadla Mladých sa v Tisovci koná od roku 2014. Cieľom súťaže je podpora, rozvoj zručností, umelecko-odborný rast, prezentovanie a konfrontácia umeleckej úrovne a výsledkov činnosti mládežníckych divadelných súborov. (zdroj nocka.sk)
47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca
Napísal(a) Mgr. D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja uskutoční v termíne 28. – 30. apríla 2022 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej 47. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla Zochova divadelná Revúca.
Verejnosti a porote sa predstavia divadelné kolektívy, ktoré do krajského kola postúpili z regionálnych divadelných súťaží v banskobystrickom kraji. Súčasťou prehliadky je výstava venovaná dejinám divadla v Rimavskej Sobote s názvom Storočie divadla a samozrejmosťou je aj divadelný workshop pre účastníkov prehliadky, tentokrát s Marianom Lackom.
Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo v dňoch od 6. júna do 10. septembra 2021 Festival ochotníckych divadelných súborov. Podľa príspevku, ktorý uverejnili na svojej webovej stránke, festival ochotníckeho divadla organizujujú pri príležitosti osláv storočnice od uvedenia prvej inscenácie v slovenskom jazyku v Rimavskej Sobote. Prvá inscenácia nemeckého autora Rodericha Benedixa: Nežné príbuzenstvo bola uvedená v roku 1920. Festival sa mal uskutočniť už v roku 2020, ale pre pandémiu sa jeho realizácia posunula na leto 2021. Súčasťou je 11 divadelných predstavení detských i dospeláckych DS, premiéra pôvodnej hry v podaní miestnych ochotníkov a krst knihy venovanej histórii divadla v meste.
Festival je sledom divadelných predstavení aktuálne pôsobiacich ochotníckych súborov v Rimavskej Sobote od detí až po dospelých – DS Divosud, BS Badido, Divadlo Havran, Divadlo Alterna, DDS Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky. Zahrajú tie najlepšie inscenácie slovenských autorov, ktoré boli ocenené na rôznych súťažiach a prehliadkach ochotníckeho divadla, ale zaradili sme aj nové hry, ktoré pripravili v roku 2021.
Festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2019
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 31. mája – 2. júna 2019 centrom mladých divadelných nadšencov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci a Občianske združenie TisArt. Festival divadla mladých - FEDIM 2019 z verejných zdrojov podporí Fond na podporu umenia, Národné osvetové centrum a Banskobystrický samosprávny kraj.
Zochova divadelná Revúca sa predstavila už štyridsiaty piatykrát
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko so sídlom v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej usporiadalo v dňoch 2. - 4. mája 2019 v Kultúrnom dome v Revúcej jubilejný 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca.
Súťaž vyhlasuje Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Z verejných zdrojov prehliadku podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Na Zochovej divadelnej Revúcej sa v máji predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja
Napísal(a) D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja usporiada v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej v dňoch 2. - 4. mája 2019 už 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých s názvom Zochova divadelná Revúca. Na prehliadke sa divákom a odbornej porote predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja, ktoré postúpili z regionálnych súťaží. Sprievodným podujatím prehliadky je autorská výstava Evy Grendelovej a Kataríny Molnárovej s názvom Dve výnimočné... Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
Viac...
Krutohlav známy-neznámy a divadelný súbor Komedia Rev
Napísal(a) Vladimír Oravec
Divadelný súbor Komedia Rev v roku 2018 úspešne zrealizoval dva zásadné a prelomové projekty. Prvým bolo uvedenie prvej celovečernej hry, ktorá vznikla plne v područí súboru, ľahkej komédie v maskách Mefisto. Komedia Rev plánuje jej piatu reprízu v januári 2019.
Druhou veľkou výzvou pre súbor bolo naštudovanie adaptácie prvého slovenského sci-fi Hviezdoveda z pera revúckeho rodáka Gustáva Maurícia Reussa. Priniesť na javisko vedecko-fantastickú tému je pre akýkoľvek súbor ťažký oriešok a nebolo by možné zvládnuť náročnú výpravu bez finančnej podpory. Preto Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, ktoré zastrešuje súbor Komedia Rev,
Rožňavské divadlo zažiarilo v Leviciach, levické divadlo smeruje do Rimavskej Soboty
Napísal(a) M. Mikitová
Levické námestie 20. októbra 2018 ožilo zábavným pouličným predstavením Mestského divadla Actores z Rožňavy, ktoré predstavilo svoju autorskú hudobno-divadelnú hru The family bandwagon 2 – komický a veselý príbeh členov netradičnej, takmer „bláznivej“ rodinky. Zábavné predstavenie tvorila živá hudba, spev, tanec a komické situácie, ktoré rozohrávali herci priamo bezprostredne pred obecentvom vo svojom zvláštnom obydlí –v otvorenom vagóne so zabudovanými kulisami starej kuchyne s príslušenstvom, kde život rodiny je vystavený očiam okolia. V predstavení odzneli evergreeny v neobvyklom aranžmá, rytmus a melódie piesní vytvorili show pomocou cimbalu, gitary, bicích, ale aj netradičných „hudobných nástrojov“ zo starej kuchyne (lyžice, valčeky, vedrá, dosky).
Prvého až tretieho júna mesto Tisovec už piatykrát privítalo mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM 2018. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia boli Mestské kultúrne stredisko v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola v Rimavskej sobote. Festival divadla mladých z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Súťaž je trojstupňová – v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne
Zochova divadelná Revúca určila postupujúcich na celoštátnu súťaž
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Revúcky dom kultúry v dňoch 26. – 28. apríla 2018 hostil v rámci 44. ročníka krajskej postupovej súťaže a prehliadky amatérskych činoherných divadiel a divadiel mladých divadelníkov z celého kraja. V rámci súťaže sa odbornej porote v zložení Mgr. art. Martina MAŠLÁROVÁ, Mgr. art. Alena LELKOVÁ, Ing. arch. Mgr. art. Michal LOŠONSKÝ, ArtD. predstavilo 15 divadelných súborov, z čoho 10 bolo divadelných súborov dospelých a 5 divadiel mladých. Ako najväčšie pozitívum krajskej prehliadky porota vyzdvihla vysoký počet súťažiacich v porovnaní s ostatnými krajmi aj v kategórii divadla dospelých. Prínosom tiež je dostatočné množstvo nových, začínajúcich súborov, u ktorých je zrejmý potenciál. V rámci trojdňového divadelného maratónu diváci mali možnosť
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.