Revúčka a jej okolie je pripravené na premiéru divadelného predstavenia Ženský zákon po „kočorhénsky“ Doporučený
Napísal(a) Martina Rusnáková
Finišujeme... už sa len párkrát vyspíme a je to tu. Premiéra. Tak dlho očakávané predstavenie divadelnej hry Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského, lenže v podaní ochotníckeho súboru Kočorhen a teda po kočorhénsky. Celý vtip tohto predstavenia sa ukrýva v tom, že nie je „po slovensky“, ale po „kočorhénsky“, teda v nárečí blízkom Revúčke, miestnej časti Revúcej. Je zaujímavé, že v Revúcej sa rozpráva úplne normálne, bez nárečia a stačí prebehnúť pár kilometrov na sever a bum – taký Žilinčan by miestnym iste len veľmi ťažko rozumel, ale zato je to reč ľahko naučiteľná a veľmi milá.
Takže premiéra....ako vravím v úvode, už sa len párkrát vyspíme a je tu...
Posledné úpravy scény, vychytávanie drobných nezrovnalostí, detailov a zlepšovanie už aj tak vylepšeného....chceme, aby to bolo čo najlepšie, aj detail spraví veľa. Nespočetne veľakrát si prechádzame rovnaký výstup, potom ďalší a ďalší a znova a zas a zas, stále dookola.....špekuluje, improvizujeme, vymýšľame – jednoducho hráme.
Mali sme vzácnu návštevu. Bola sa na nás pozrieť mladá začínajúca režisérka Danka s množstvom nápadov. Poradila, čo vylepšiť, kde ubrať, kde pridať, ako správne využiť rekvizity....myslím, že bola pre nás prínosom, bol to iný pohľad zvonku na naše „dielo“, pretože my sami už mnohé chyby ani nevidíme, máme to proste tak naučené, lenže takto sme mali možnosť si uvedomiť, že je ešte možnosť nápravy a skvalitnenia.
Máme posledné zbytky času... muzika vybavená, tanečníci zabezpečení, stoličky rozostavené....tak sa na vás tešíme 15.9.2010 o 19:00 hod. v kultúrnom dome v Revúčke, všetci ste srdečne vítaní. Príďte nás podporiť, zasmiať sa a zabaviť na výsledku našej práce.
Repríza sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude konať 17.9.2010 o rovnakom čase a na rovnakom mieste...nebránime sa ani ďalším reprízam, aj iných obciach, ale všetko závisí od záujmu ľudí a výsledku premiéry – ochota hrať je veľká a nebránime sa jej, práve naopak. Budeme radi, ak čas, ktorý sme tomu všetci venovali, nevyjde navnivoč a Ženský zákon po kočorhénsky uvidí čo najviac párov očí na Gemeri.
OSOBY A OBSADENIE:
Anička Javorová - Nika Kederová
Miško Malecký - Ján Johan
Mara Malecká - Dominika Pelleová
Jano Malecký - Pavel Šepík
Zuza Javorová - Anna Bombová
Števko - Milan Kubej
Dora Kalinová - Martina Rusnáková
Hudba – ľudová muzika
Regrút – Oliver Pelle
Výtvarná spolupráca – Zuzana Almášiová
Oponär:
Marek Derdák
... a tanečníci z Revúšky.
Druhé predstavenie bude dňa 19.9.2010 - v nedeľu - o 13.30 hod.
Vstupné:
dospelí - 1 €
deti - 0,50 €
Rezervácia lístkov:
0904/183 355, 0918/130 577, 0918/130 577,
Martina RUSNÁKOVÁ
PLAGÁT NA DIVADELNÉ PREDSTAVENIE ŽENSKÝ ZÁKON
{gallery}kultura/divadlo/zz/1{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-