Po ňom sa o 10.40 hod. predstaví Komorné štúdio DS Timrava z Lučenca hrou Kataríny Miškovej a Jolany Bandžuchovej – Zradné ilúzie. V prvý deň budú súťažiť ešte tieto súbory: ČOJAVIEM pri ZUŠ v Lučenci s hrou O bielej košeli, DS Timrava z Lučenca: Ja Malkáč a večer o 18.30 hod. sa predstaví Divadlo bez groša z Veľkého Krtíša s voľne spracovaným autorským predstavením hry I. Bukovčana „Kým kohút nezaspieva“: Jeden k desiatim. Podrobnejšie sa dozviete z priloženého plagátu.
PLAGÁT ZOCHOVEJ DIVADELNEJ REVÚCEJ
{gallery}kultura/divadlo/zdr{/gallery}
{jcomments on}
streda, 27 apríl 2011 11:11
Zochova divadelná Revúca napíše už svoj tridsiatysiedmy ročník Doporučený
Napísal(a) admin
V Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v dňoch 28. až 30. apríla 2011 uskutoční už 37. ročník krajskej súťažnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca, ktorej sa zúčastní 14 divadelných súborov z Rimavskej Soboty, Lučenca, Veľkého Krtíša, Kremnice, Žiaru nad Hronom, Banskej Bystrice, Brezna, Tisovca, Krupiny a Rimavskej Píly. Jej organizátormi sú Gemersko – malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko Revúca. Slávnostné otvorenie prehliadky bude 28. 4. 2011 o 9.00 hod. Ako prvý sa predstaví DS Divosud z Rimavskej Soboty predstavením Ach, tá neha našich dám.
Zverejnené v
Divadlo
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a