Súčasťou DDR je aj detská výtvarná súťaž DIVADLO OČAMI DETÍ, ktorej sa zúčastnili materské, základné a umelecké školy. Ocenenie najlepších výtvarných prác sa začalo o 13:00 hod. O 15:00 nasledovali hodnotiace semináre a vyhlásenie výsledkov. O celkovom poradí rozhodla trojčlenná porota v zložení - Ľubomír ŠÁRIK (predseda poroty), Marián LACKO a Tatiana KRŠKOVÁ.
VÝSLEDKY DETSKEJ DIVADELNEJ REVÚCEJ
S postupom na krajské kolo:
1. DDS Facka pri ZUŠ v Rimavskej Sobote – „Popoluška“ (réžia: Adriana Kéryová)
2. DDS Zauško pri ZUŠ v Rimavskej Sobote – „Snehová kráľovná“ (réžia: Adriana Kéryová)
3. Divadlo pod komínom pri ZUŠ v Revúcej – „Lomidrevo – hra o slovenských obroch“ (réžia: Lenka Senková)
S postupom na Sládovičovu Radvaň – súťaž detských recitačných kolektívov:
1. Portál pri ZŠ J. A. Komenského v Revúcej – „Smolíček pacholíček“ (réžia: Viera Suchá)
VÝSLEDKY DIVADLA OČAMI DETÍ
V materských a základných školách bolo poradie nasledovné:
1. kategória
1. Lara Hrbálová – „Žirafie príbehy – ako kamaráti zachránili levíka“ (Katolícka MŠ Revúca)
2. Kolektívna práca – „Statočný rytier“ (MŠ Tisovec)
3. Beata Takácsová – „Rozprávky na zámku“ (MŠ Rimavská Sobota)
2. kategória
1. Martin Ševčík, Kristína Spišáková – „Pinokio“ (ZŠ I. B. Zocha Revúca)
2. Viktória Sendreyová, Elena Karászová – „Pipi na návšteve“ (ZŠ Sirk)
3. Tatiana Červeňáková – „Maska“ (ZŠ Lubeník)
3. kategória
1. Beáta Ružičková – „Pani Vodníková“ (ZŠ Š. M. Daxnerova Rimavská Sobota)
2. Diana Laciaková – „Vodník z opery Rusalka“ (ZŠ Sirk)
3. Ladislav Říha – „Panda“ (ZŠ Š. M. Daxnera Rimavská Sobota)
Základné umelecké školy sa umiestnili takto:
1. kategória
1. Jozef Medveď – „Sova“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
2. Martin Kolesár – „Rozprávka“ (SZUŠ Revúca)
3. Jozef Haničík – „Masky“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
Čestné uznanie
Matúš Poprocký – „Tvoj pohľad na fascinuje“ (SZUŠ Revúca)
Zuzana Jarenčuk – „Vajce“ (ZUŠ Revúca)
2. kategória
1. Emse Molnár – „Divadelný plagát“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
2. Natália Mlíková – „Maska“ (SZUŠ Revúca)
3. Natália Hižnayová – „Miž-maž“ (ZUŠ Revúca)
Čestné uznanie
Lívia Chlebničová – „Bábka“ (ZUŠ Rimavská Sobota)
Aneta Čelinská – „Blízko slobody“ (SZUŠ Revúca)
3. kategória
1. Marta Kochjarová – „Smútok“ (SZUŠ Revúca)
Všetkým srdečne blahoželáme!
Mgr. Martina Urbanová
Fotografie: Peter Poboček
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a