ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj. Spoluorganizátormi sú Mestské kultúrne stredisko – odd. kultúry a športu v Tisovci, Občianske združenie TISART a Základná umelecká škola z Rimavskej Soboty. FEDIM TISOVEC 2016 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súťaž je trojstupňová - v hlavnom súťažnom programe vystúpili súbory, ktoré sa zúčastnili a úspešne prezentovali svoju tvorbu na regionálnych a krajských kolách súťaže a do programu FEDIM TISOVEC 2016 ich na základe posúdenia umeleckej kvality vybrala programová rada zložená z profesionálnych odborníkov. Diváci mali možnosť vidieť inscenácie provokatívne i úsmevné, druhovo pestré.
Predstavili sa:
Divadlo f*ACTOR z Liptovského Petra s autorskou inscenáciou Obec roka. Divadelné súbory TOTE TAM z Kežmarku a TRMA VRMA z Popradu sa predstavili so spoločným projektom Slováci sme od rodu! Divadlo Z.N.A.K. pri PSLG Revúca sa popasovalo s klasickým textom A. P. Čechova – Medveď. Štúdio mladých DIVADLA NA HAMBÁLKU z Malaciek pod vedením mladej režisérky a autorky Beiny Reifovej naštudovalo hru N.U.D.A. Divadelný súbor PLIAGA uviedol autorskú inscenáciu Zahrajte mi tichučko. Autorské predstavenie Tvár uviedol súbor LANO z Bratislavy. DEMO scéna z Trnavy predstavila autorskú hru Hardro(c)k Štúra. DRAMATETRRA z Trebišova uviedla hru Neila Gaimana Koralína. Divadlo PRECEDENS z Prievidze prišlo s divadelnou hrou, jednoaktovkou Úkryt, postavenou na monológoch postáv s prvkami existencionalistickej drámy. Tereza Stachová a súbor Uložiť ako z Bratislavy uviedli inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis. Divadelný súbor SLÚCHADLO pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre pod vedením Šimona Spišáka spracoval divadelnú hru Wiliama Shakespeara – Hamlet, ktorú uviedli pod názvom Celý Hamlet.
Súťažné inscenácie hodnotila odborná porota v zložení: Silvester Lavrík, Elena Knopová, Martina Mašlárová, Matej Moško, Lukáš Brutovský. Festivalový denník pripravovali: Samo Trnka, Sandra Polovková a Miroslav Dacho.
Súčasťou prehliadky bola aj autorská výstava Marty Kanalovej, ktorá predstavila svoje benátske masky. Ako hosť vystúpil víťaz Zochovej divadelnej Revúcej Divadelný súbor DAXNER z Tisovca s inscenáciou Túžby, sny a výčitky.
Ocenenia:
1. miesto: Súbor Uložiť ako z Bratislavy, inscenácia Pojednávanie vo veci Genesis
2. miesto: neudelené
3. miesto: DS Tote Tam z Kežmarku v spojení s DS Trma Vrma z Popradu, inscenácia Slováci sme od rodu! a Slúchadlo pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre, inscenácia Celý Hamlet
Mgr. Darina Kišáková, riaditeľka GMOS
Záverečné hodnotenie FEDIM 2016 TISOVEC
Šéfredaktor festivalového denníka Samo Trnka položil v druhom čísle porotcom otázku, aké divadlo by malo vyhrať budúcoročný FEDIM. Nás však ešte ráno viac zaujímala odpoveď na otázku, ktorú sme si položili sami, na našej porotcovskej poradnej schôdzke – aké divadlo by malo vyhrať tento rok?
Štatisticky bola šanca viac než štyri ku jednej, že víťazná inscenácia bude autorská, vytvorená kolektívom súboru či vychádzajúca z predlohy, ktorá vznikla priamo preň. Je to pozoruhodný trend, ktorý čiastočne priniesol už aj minulý ročník festivalu, avšak tento rok sa autorské inscenácie premnožili ako medvede v Tatrách. S tými by ale, na rozdiel od predstavení tohtoročnej prehliadky mladých, asi nebolo také príjemné a vzrušujúce dostať sa do priamej konfrontácie. Ojedinelým exemplárom v tomto kontexte bol ten Medveď, ktorý sa zatúlal do Rimavskej Soboty a z nej až do Tisovca. Jediný skutočný dramatický text, ktorého inscenácia sa v programe objavila, urobil jeho tvorcom skôr medvediu službu, členovia súboru Z.N.A.K. si však určite poznačili pripomienky poroty a možno sa toho svojho, respektíve Čechovovho Medveďa pokúsia skrotiť.
Okrem krízy lesnej zveri sa v uplynulom roku udialo viacero krízových udalostí, ktoré poznačili nielen spoločenskú situáciu v krajine, ale aj obsah inscenácií v programe FEDIM-u. Vyčíňanie istého vyblednutého župana, kríza národnej identity, migračná politika krajiny a celkovo pocit, že niečo zhnité je v štáte slovenskom, zarezonovali až v troch inscenáciách – Slováci sme od rodu DS Tote tam a Trma vrma, Pojednávanie vo veci Genesis súboru Uložiť ako a Celý Hamlet súboru Slúchadlo. Domnievam sa, že tento počet je rovnako ako zmnožený počet Hamletov, respektíve Hamletiek v nitrianskej inscenácii, pre dnešnú dobu v niečom symptomatický. Považujem tiež za veľmi dobré a potrebné, že mladí divadelníci sa, na rozdiel od mnohých ich rovesníkov, neboja kriticky uvažovať o realite, ktorá ich obklopuje.
Pokiaľ ide o politické udalosti a otázky "národnie", minulý rok by bol ťažkou skúškou aj pre jubilujúceho Ľudovíta Štúra. Nášmu Ľudovi by asi srdce neplesalo a možno by pocítil potrebu založiť vlastnú politickú stranu, alebo hardrockovú kapelu, ako ten, ktorého oživili divadelníci z trnavskej DEMOscény. S ružovými okuliarmi svet nepozorujú ani autori inscenácií Obec roka (divadlo f.ACTOR) a N.U.D.A. (Štúdio mladých divadla na Hambálku), nevideli to však až tak celkom čierne ako divadelníci z divadla Lano. Veď aj smiech môže byť katarzný a keď nie to, tak aspoň uvoľňujúci a zdravý pre telo i pre ducha.
Podobný efekt môže mať aj návrat do detstva, do príjemne nostalgických spomienok či do fantázie rozprávkových svetov – ani inscenácie Zahrajte mi tichučko divadla Pliaga a jediná dramatizácia v programe, Koralína divadla Dramaterra, však neukazovali iba príjemné a pekné fazóny predvádzanej reality.
Z celkového pohľadu možno povedať, že vzhľadom na spomínanú štatistiku sa problémy inscenácií tohto ročníka FEDIM-u najviac týkali dramaturgických a interpretačných nástrah, ktorým sa divadlo vznikajúce takpovediac zvnútra konkrétneho súboru, neraz nevyhne. Autorský text, spravidla vytvorený na mieru jeho stelesniteľom, býva často predpokladom veľmi autentického divadelného zážitku, zároveň si však vyžaduje zručného konštruktéra dramatickej látky, situácií, postáv, divadelného materiálu. Neraz môže súborom, ponoreným do vlastného tvorivého procesu, pomôcť pohľad zvonka, niekedy ho azda môže priniesť práve takáto prehliadka.
Na záver mi ostáva už len s potechou konštatovať, že divadelným súborom, ktoré sa FEDIMU 2016 zúčastnili, nemôžem klásť na srdce ponaučenie, ktoré zaznelo v jednom z predstavení – menej troviť, viac tvoriť. O tom, koľko toho mladí divadelníci strovia, sme sa presvedčili po oba večery, keď z bufetu rad radom mizli naše obľúbené tisovské omastené chlebíky. Ale koľko toho vytvoria! Pokúsiac sa s týmto vedomím o odpoveď na šéfredaktorovu otázku – nemôžeme vedieť, aké divadlo budúci rok vyhrá, môžeme však dúfať, že ho aspoň toľko, koľko tento rok, vznikne. Uvidíme (sa) v Tisovci na FEDIME 2017!
Martina Mašlárová,
predsedníčka poroty


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a