a z rožňavského divadla Actores. Festival prináša na dosky divadla ACTORES vzťahy dvoch protagonistov so silnými psychologickými motívmi. Divadlá malých foriem existujúcich v komorných podmienkach už v minulosti zohrávali významnú rolu. Jednou z nich je úzky kontakt medzi hercom a divákom, ktorý umožňuje živšiu a otvorenejšiu komunikáciu, stiera bariéru tzv. štvrtej divadelnej steny, dialóg a hra priamo vplývajú na pocity diváka. Cieľom festivalu Dvaja je priniesť milovníkom divadla “pikantnú divadelnú lahôdku” v tej najkomornejšej zostave, kde je herec spolu s divákom akoby v jednej miestnosti. Festival je súčasťou projektu Divadlo STRECHA KULTÚRY 2016. Podujatie podporil z verejných zdrojov – FOND NA PODPORU UMENIA.
PROGRAM:
17. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo STOKA Bratislava
NEISTÝ GRUNT
Blaho Uhlár
Legendárne divadlo STOKA v réžii skvelého Blaha Uhlára po prvýkrát v Rožňave v rámci festivalu DVAJA. Inscenácia vznikla tvorivou metódou autorského divadla, improvizáciami bez stanovenia konkrétnych cieľov. Akcie sú preto motivované vedomím, ale hlavne podvedomím účastníkov. Dvaja aktéri sa dostávajú do vzájomných dialógov, často v neriešiteľnom konflikte antických rozmerov, demonštrujúc ľudskú vnútro, druhovú agresivitu, ktorá je obludnou súčasťou vzájomnej komunikácie. Pohrávanie sa s rôznymi divadelnými postupmi, commedie dell’arte, tanca butoh, expresívnych postupov chudobného divadla, expresionizmu, estrádnych hudobných vystúpení, či groteskných skečov, je vďaka hereckej virtuozite oboch protagonistov, zaujatých autentickou akciou s plným fyzickým nasadením, čosi ako chudobné divadelné orgie na pomedzí estrády a avantgardy. Predstavenie trvá 60 minút.
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
18. 09. 2016 / 19.00 / Pécsi Harmadik Színház Budapešť, MAĎARSKO
JEDEN ŽIVOT – DVE ÚMRTIA
na motívy románu zdramatizoval Levente Moravetza
Dve herecké osobnosti v legendárnej krimikomédii. V hlavných úlohách Dévényi Ildikó a Gregor Bernadett. Herečky sa stretávajú pred premiérou, aby využili ešte poslednú šancu prejsť si texty na predstavenie. Na prvý pohľad je všetko v najlepšom poriadku, opakujú, ako vždy pletkujú, ale nakoniec sa divadelné predstavenie pretaví do krvavej reality. Alebo je to všetko len predstava? Ktovie? Predstavenie je určené pre dospelých, ale i oni musia prísť v sprievode rodičov.
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 7,-/9,-
19. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo KONTRA, Spišská Nová Ves
HAMLET
William Shakespeare
Predstav si, že si sa dozvedel, že tvojho otca zabil tvoj strýko. Predstav si, že ten strýko je teraz mužom tvojej matky. Predstav si, že o vražde ti povedal duch tvojho otca, ktorý ťa donútil k prísahe, aby si pomstil jeho smrť. Čo by si urobil? Ako by si to urobil? Bol by si vôbec schopný urobiť to? Je pomsta dostatočným dôvodom na život? Osamelý Hamlet, uväznený v klaustrofobickom svete Elsinoru, hľadá pravdu a zmysel života vo svete, v ktorom nijaká pravda a istota nejestvujú… „Čím je šialenstvo, ak nie dôstojnosťou duše, ktorá nesúhlasí so svetom?“ Theodore Roethke
Preklad: Zora Jesenská
Adaptácia, réžia, scéna a kostýmy: Klaudyna Rozhin
Masky: Amálka Ľudmila Valenčíková
Choreografia súboja: Igor Grečko
Hrajú: Peter Čižmár a Andrej Palko
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
19. 09. 2016 / 21.00
DNI V DAŽDI
Keith HUFF
Broadwayský kriminálny hit inšpirovaný skutočnou udalosťou tentoraz v Kaviarni. Ako bonus ponúkame kávičku zdarma…
Hra získala prestížnu americkú cenu Josepha Jeffersona za najlepšiu hru a herecké výkony. Chicagskí policajti Joey a Denny sú dlhoroční partneri a najlepší priatelia. Joey je slobodný a osamelý, Denny je ženatý a má deti; ale obaja muži majú nedostatky a vážne problémy. Introvertný Joey sa potýka s problémami s pitím a tajne miluje Dennyho manželku Connie; nahnevaný tvrdý chlap - Denny zakrýva svoj rasizmus a podvádza Connie s prostitútkou. NEVHODNÉ PRE MLÁDEŽ DO 15 ROKOV!!!
Miesto: ROŽŇAVA, DIVADELNÁ KAVIAREŇ A-CLUB / Vstupné: 3,- / 2,- študenti
20. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo LA FAYETTE, POĽSKO
MOJO MICKYBO
Owen McCafferty
Príbeh o priateľstve dvoch chlapcov: Mojo a Mickybo, na pozadí nepokojov v Belfaste 70-tych rokov. HERECKÝ KONCERT!!! Vo svete nenávisti, zrady a násilia sa pokúšajú uchrániť si svoj svet detskej citlivosti. Nie je to príbeh o vstupe do dospelosti, ale o chvíli, keď dospelosť brutálne vstupuje do nášho života. Uchránia si Mojo a Mickybo, obkľúčení politickými rozdielmi, svoje priateľstvo? Alebo ako dvaja pištolníci utečú do krajiny voľnosti? Bravúrna hra, okamžité prechádzanie z postavy do postavy. Na prázdnej scéne vzniká celý kozmos a lavína meniacich sa situácií, nedovoľuje divákovi ani na chvíľu odpútať sa od gest, hry slov, zmien farby hlasov. Herecká extratrieda!
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
VIAC INFO NA www.actores.sk
(MG-Actores)

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-