a z rožňavského divadla Actores. Festival prináša na dosky divadla ACTORES vzťahy dvoch protagonistov so silnými psychologickými motívmi. Divadlá malých foriem existujúcich v komorných podmienkach už v minulosti zohrávali významnú rolu. Jednou z nich je úzky kontakt medzi hercom a divákom, ktorý umožňuje živšiu a otvorenejšiu komunikáciu, stiera bariéru tzv. štvrtej divadelnej steny, dialóg a hra priamo vplývajú na pocity diváka. Cieľom festivalu Dvaja je priniesť milovníkom divadla “pikantnú divadelnú lahôdku” v tej najkomornejšej zostave, kde je herec spolu s divákom akoby v jednej miestnosti. Festival je súčasťou projektu Divadlo STRECHA KULTÚRY 2016. Podujatie podporil z verejných zdrojov – FOND NA PODPORU UMENIA.
PROGRAM:
17. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo STOKA Bratislava
NEISTÝ GRUNT
Blaho Uhlár
Legendárne divadlo STOKA v réžii skvelého Blaha Uhlára po prvýkrát v Rožňave v rámci festivalu DVAJA. Inscenácia vznikla tvorivou metódou autorského divadla, improvizáciami bez stanovenia konkrétnych cieľov. Akcie sú preto motivované vedomím, ale hlavne podvedomím účastníkov. Dvaja aktéri sa dostávajú do vzájomných dialógov, často v neriešiteľnom konflikte antických rozmerov, demonštrujúc ľudskú vnútro, druhovú agresivitu, ktorá je obludnou súčasťou vzájomnej komunikácie. Pohrávanie sa s rôznymi divadelnými postupmi, commedie dell’arte, tanca butoh, expresívnych postupov chudobného divadla, expresionizmu, estrádnych hudobných vystúpení, či groteskných skečov, je vďaka hereckej virtuozite oboch protagonistov, zaujatých autentickou akciou s plným fyzickým nasadením, čosi ako chudobné divadelné orgie na pomedzí estrády a avantgardy. Predstavenie trvá 60 minút.
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
18. 09. 2016 / 19.00 / Pécsi Harmadik Színház Budapešť, MAĎARSKO
JEDEN ŽIVOT – DVE ÚMRTIA
na motívy románu zdramatizoval Levente Moravetza
Dve herecké osobnosti v legendárnej krimikomédii. V hlavných úlohách Dévényi Ildikó a Gregor Bernadett. Herečky sa stretávajú pred premiérou, aby využili ešte poslednú šancu prejsť si texty na predstavenie. Na prvý pohľad je všetko v najlepšom poriadku, opakujú, ako vždy pletkujú, ale nakoniec sa divadelné predstavenie pretaví do krvavej reality. Alebo je to všetko len predstava? Ktovie? Predstavenie je určené pre dospelých, ale i oni musia prísť v sprievode rodičov.
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 7,-/9,-
19. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo KONTRA, Spišská Nová Ves
HAMLET
William Shakespeare
Predstav si, že si sa dozvedel, že tvojho otca zabil tvoj strýko. Predstav si, že ten strýko je teraz mužom tvojej matky. Predstav si, že o vražde ti povedal duch tvojho otca, ktorý ťa donútil k prísahe, aby si pomstil jeho smrť. Čo by si urobil? Ako by si to urobil? Bol by si vôbec schopný urobiť to? Je pomsta dostatočným dôvodom na život? Osamelý Hamlet, uväznený v klaustrofobickom svete Elsinoru, hľadá pravdu a zmysel života vo svete, v ktorom nijaká pravda a istota nejestvujú… „Čím je šialenstvo, ak nie dôstojnosťou duše, ktorá nesúhlasí so svetom?“ Theodore Roethke
Preklad: Zora Jesenská
Adaptácia, réžia, scéna a kostýmy: Klaudyna Rozhin
Masky: Amálka Ľudmila Valenčíková
Choreografia súboja: Igor Grečko
Hrajú: Peter Čižmár a Andrej Palko
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
19. 09. 2016 / 21.00
DNI V DAŽDI
Keith HUFF
Broadwayský kriminálny hit inšpirovaný skutočnou udalosťou tentoraz v Kaviarni. Ako bonus ponúkame kávičku zdarma…
Hra získala prestížnu americkú cenu Josepha Jeffersona za najlepšiu hru a herecké výkony. Chicagskí policajti Joey a Denny sú dlhoroční partneri a najlepší priatelia. Joey je slobodný a osamelý, Denny je ženatý a má deti; ale obaja muži majú nedostatky a vážne problémy. Introvertný Joey sa potýka s problémami s pitím a tajne miluje Dennyho manželku Connie; nahnevaný tvrdý chlap - Denny zakrýva svoj rasizmus a podvádza Connie s prostitútkou. NEVHODNÉ PRE MLÁDEŽ DO 15 ROKOV!!!
Miesto: ROŽŇAVA, DIVADELNÁ KAVIAREŇ A-CLUB / Vstupné: 3,- / 2,- študenti
20. 09. 2016 / 19.00 / Divadlo LA FAYETTE, POĽSKO
MOJO MICKYBO
Owen McCafferty
Príbeh o priateľstve dvoch chlapcov: Mojo a Mickybo, na pozadí nepokojov v Belfaste 70-tych rokov. HERECKÝ KONCERT!!! Vo svete nenávisti, zrady a násilia sa pokúšajú uchrániť si svoj svet detskej citlivosti. Nie je to príbeh o vstupe do dospelosti, ale o chvíli, keď dospelosť brutálne vstupuje do nášho života. Uchránia si Mojo a Mickybo, obkľúčení politickými rozdielmi, svoje priateľstvo? Alebo ako dvaja pištolníci utečú do krajiny voľnosti? Bravúrna hra, okamžité prechádzanie z postavy do postavy. Na prázdnej scéne vzniká celý kozmos a lavína meniacich sa situácií, nedovoľuje divákovi ani na chvíľu odpútať sa od gest, hry slov, zmien farby hlasov. Herecká extratrieda!
Miesto: ROŽŇAVA, HLAVNÁ SÁLA / Vstupné: 4,-
VIAC INFO NA www.actores.sk
(MG-Actores)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.