Zomrel na následky zranení v Poľnej nemocnici č. 509 – 9/5 Stryj, dňa 14. júna 1916. Pochovaný je na vojenskom cintoríne Stryj, číslo hrobu 282. Dnešná Ukrajina. Zaznamenané v Úmrtnej knihe HIR 9, číslo II., strana 348.
2. voj. Ondrej BLAŠKO
Narodil sa 1. decembra 1892 rodičom baníkovi Jánovi Blaškovi a Zuzane rod. Mihálikovej v Nižnej Slanej. Krstený bol 3. decembra 1892, rím.-kat. farárom Štefanom Bednárikom v rím.-kat. kostole vo Veľkej Polome. Krstní rodičia baník Samuel Olexa a Júlia Dudrová.
3. voj. Jozef DOKTORČÍK
Narodil sa 8. marca 1876 v Nižnej Slanej. Dňa 13. júla 1899 sa oženil s Máriou Spišákovou, nar. 24.2.1883. V manželstve sa narodil 2.4.1901 syn Jozef, ktorý zomrel 29.10.1918 na zápal pľúc.
4. voj. Juraj DOVEC
Narodil sa 29. decembra 1878 v Nižnej Slanej. Dňa 21. januára 1908 sa oženil so Zuzanou rod. Šafárovou, Nižná Slaná č. d. 15. Svedkovia – Ján Prok a Martin Hlaváč. V manželstve sa narodili: Juraj Dovec (11. 11. 1908, † 1932), Zuzana Dovcová (6. 2. 1911, † 1990), ktorá sa vydala 21. 4. 1928 za Ondreja Šlosárika. Autorka rozprávky „O verkolákovi, čuó deti si pojeduól“. Mária Dovcová (16. 1. 1915, † 2009). Vydala sa dňa 13. mája 1933 za Jána Proka.
5. Unterjäger (des.) Michal FÁBRY
Narodil sa 12. septembra 1884 v Krásnohorskom Podhradí č. d. 2, otec roľník Michael Fábry, matka Susanna Szlovák, RKC, príslušník 29. FJB Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Oženil sa Annou Gáspár, (1. 12. 1890). Pred vojnou pracoval a žil na Banskej kolónii. V manželstve sa v Nižnej Slanej narodili dcéry Anna Irma (6. 8. 1914) a Mária Margit (24. 10. 1916). Posledná korešpondencia je z 26. 5. 1916.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.