Zomrel na následky zranení v Poľnej nemocnici č. 509 – 9/5 Stryj, dňa 14. júna 1916. Pochovaný je na vojenskom cintoríne Stryj, číslo hrobu 282. Dnešná Ukrajina. Zaznamenané v Úmrtnej knihe HIR 9, číslo II., strana 348.
2. voj. Ondrej BLAŠKO
Narodil sa 1. decembra 1892 rodičom baníkovi Jánovi Blaškovi a Zuzane rod. Mihálikovej v Nižnej Slanej. Krstený bol 3. decembra 1892, rím.-kat. farárom Štefanom Bednárikom v rím.-kat. kostole vo Veľkej Polome. Krstní rodičia baník Samuel Olexa a Júlia Dudrová.
3. voj. Jozef DOKTORČÍK
Narodil sa 8. marca 1876 v Nižnej Slanej. Dňa 13. júla 1899 sa oženil s Máriou Spišákovou, nar. 24.2.1883. V manželstve sa narodil 2.4.1901 syn Jozef, ktorý zomrel 29.10.1918 na zápal pľúc.
4. voj. Juraj DOVEC
Narodil sa 29. decembra 1878 v Nižnej Slanej. Dňa 21. januára 1908 sa oženil so Zuzanou rod. Šafárovou, Nižná Slaná č. d. 15. Svedkovia – Ján Prok a Martin Hlaváč. V manželstve sa narodili: Juraj Dovec (11. 11. 1908, † 1932), Zuzana Dovcová (6. 2. 1911, † 1990), ktorá sa vydala 21. 4. 1928 za Ondreja Šlosárika. Autorka rozprávky „O verkolákovi, čuó deti si pojeduól“. Mária Dovcová (16. 1. 1915, † 2009). Vydala sa dňa 13. mája 1933 za Jána Proka.
5. Unterjäger (des.) Michal FÁBRY
Narodil sa 12. septembra 1884 v Krásnohorskom Podhradí č. d. 2, otec roľník Michael Fábry, matka Susanna Szlovák, RKC, príslušník 29. FJB Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Oženil sa Annou Gáspár, (1. 12. 1890). Pred vojnou pracoval a žil na Banskej kolónii. V manželstve sa v Nižnej Slanej narodili dcéry Anna Irma (6. 8. 1914) a Mária Margit (24. 10. 1916). Posledná korešpondencia je z 26. 5. 1916.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a