7. voj. Pavol HOMOLA
Príslušník 12. roty, IR 25, Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa rodičom Martinovi Homolovi a Alžbete rod. Vajdovej v Nadabule a pokrstený bol 29. júna 1892,
ECAV v Rožňave. Dňa 12. júna 1914 sa oženil so Zuzanou Leštachovou (14.7.1894) z Nižnej Slanej. V manželstve sa narodil 19. mája 1915 syn Ján, ktorý zomrel 9. apríla 1991.
Padol 30. septembra 1916 na bojisku Yaseniv okres Brody, Ľvov, Ukrajina. Pochovaný bol dňa 1. októbra 1916 na cintoríne Yaseniv, hrob číslo 32.
8. voj. Ondrej KOMINAR
Príslušník 2. roty, HIR č. 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 26. novembra 1893, RKC, rodičom Ondrejovi Kominárovi a Márii Lejačikovej v Nižnej Slanej. Dňa 13. januára 1913 sa oženil so Zuzanou Hroncovou (22. novembra 1893). V manželstve sa narodila 28. septembra 1914 dcéra Mária Kominárová. Mária Kominárová sa vydala dňa 3. februára 1930 za Ondreja Grančáka. Zomrela dňa 26. apríla 1994, pochovaná je na obecnom cintoríne v Nižnej Slanej. Zomrel na následky zranení na odd. III. okresnej nemocnice v Kolíně v Čechách dňa 19. júna 1915. Pochovaný bol 21. júna 1915 na mestskom cintoríne v Kolíně, číslo hrobu 75.
9. voj. Ondrej KRAK
Príslušník 4. roty, IR 25 Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 15. januára 1882, RKC, rodičom Ondrejovi Krakovi a Márii rod. Rumanovej v Nižnej Slanej.
Dňa 31. mája 1909 sa oženil s Máriou Novotnou z Nižnej Slanej. V manželstve sa narodili syn Ondrej Krak (5. 2. 1912) a dcéra Mária Júlia Kraková (13. 8. 1914), ktorá sa vydala za Jozefa Bendíka. Padol na bojisku Zajączkowice, okres Pilzno, Halič (sv. od Krakówa) dňa 28. decembra 1914, kde je aj pochovaný.
10. voj. Ján MIHÁLIK
Príslušník HIR č. 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 3. júna 1892, RKC, Anne Mihálikovej v Nižnej Slanej. Anna Miháliková sa 13. novembra 1899 vydala za Ondreja Dovčíka. Zomrel dňa 8. marca 1915.
11. voj. Ján PLAČKO
Príslušník 1. roty, IR 25 Lučenec. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Narodil sa 17. decembra 1889, ECAV, rodičom Štefanovi Plačkovi a Márii rod. Taiszovej v Nižnej Slanej. Dňa 12. 4. 1914 sa oženil so Zuzanou Černajovou. V manželstve sa narodil 12. apríla 1915 syn Ján Plačko. Zomrel po strele do brucha v mobilnej nemocnici č. 4/13 dňa 12. júna 1915 v Haliči. Pochovaný bol 13. júna 1915 v kláštornej záhrade v Chyrów. (Khyriv/Хирів, Ľvov, Ukrajina).
12. voj. Martin PROK
Príslušník 13. roty, IR 25, Lučenec. Bojoval na srbskom fronte. Narodil sa 30. júna 1890, ECAV, rodičom Martinovi Prokovi a Márii rod. Krčmárovej v Nižnej Slanej. Na začiatku vojny bol zranený. Zomrel po priestrele brucha dňa 2. decembra 1914 v Gornej Toplici v Bosne, kde je aj pochovaný.
13. voj. Ján ŠLOSÁRIK
Záložný delostrelec Pluku horského delostrelectva č. 6 (G.A.R. Nr. 6), Košice. Narodil sa 25. februára 1886, ECAV, rodičom Jánovi Šlosárikovi a Márii rod. Tomášikovej v Nižnej Slanej č. d. 16. Dňa 22. 8. 1911 sa oženil so Zuzanou Švorcovou Černajovou. V manželstve sa narodila (30. 4. 1913) dcéra Zuzana Šlosáriková. Zomrel 4. apríla 1916.
(POKRAČOVANIE)
Martin Gallík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.