Jeho matka sa rozhodla, že za každú cenu dosiahne prepustenie syna. Vzala hrču bankoviek, čo sa práve v ich domácnosti nachádzali. Nebála sa prísť do väznice a poskytla zradcovi Antekovi všetky našetrené peniaze. V zúfalstve tvrdila, že jej sedemnásťročný syn je študent a nemal nič spoločné s partizánmi. Sila peňazí na Anteka zapôsobila a mladého človeka našťastie prepustili.
V knihe sa pripomínajú partizánske boje proti fašistom, do ktorých sa zapojila veľká časť baníctva v Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Do armády k partizánom Alexeja Jegorova sa významne zapojil najmä Florián Čatloš, ktorý v júli 1944 zbehol zo slovenskej armády. K mladým pomocníkom partizánov patrí Pavol Hruška, Július Molitoris z Klenovca a ďalší odbojári.
Magdaléna Lavrincová je autorka aj dvoch básnických diel ‒ Dar nad všetky dary a Život cestou i necestou. V nich sa vracia do čias svojho detstva a mladosti a poukazuje, že kedysi platné morálne princípy vystriedal zväčša pragmatický až konzumný prístup k životu. V súčasnosti sústreďuje pozornosť na vývoj v našej krajine a v spoločnosti po prevrate v roku 1989 a venuje sa písaniu esejí. V roku 2016 napísala knihu Škvrny na zamate doby. Na ňu nadväzuje najnovšia kniha autorky Svetlo a tiene života. Zachytáva neľahké povojnové obdobie, keď doznievali dozvuky vojny a príbuzní sa dozvedeli o krutých osudoch svojich blízkych. Jedným z nich je osud Andreja Bradovku, ktorý bojoval v SNP a jeho pozostatky sa našli až roku 1998 neďaleko obce Podzámčie v okrese Žarnovica.
Po prevrate v roku 1989 zavial k nám osviežujúci dych slobody, ale spoza otvorených hraníc sa dostal aj zhubný vietor ‒ začalo sa rozmáhať užívanie drog, kyberšikana detí, kriminalita a ďalšie nešváry. Otvoril sa priestor aj pre „podnikavcov“. Ich vynachádzavosť a bezočivosť pri páchaní miliónových podvodov je bezhraničná. Autorka upozorňuje na ničenie prírody a na mnohé ďalšie neduhy v našom živote a v spoločnosti.
Jadrom publikácie sú príbehy súčasných ľudí, spracované beletristickou formou, ktoré sa dotýkajú najaktuálnejších problémov detí, ich dospievania, mládeže a manželských spolunažívaní v modernej dobe, ako aj podnikania a hospodárenia v rodine. Túto knihu si môžete zakúpiť e-mailom: alebo tel. číslom 02/45245777.
(MG ml)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a