na slávnostnom večere s vynikajúcou hudbou, vzácnymi hosťami, ale predovšetkým veľa knihami a skvelými známymi slovenskými spisovateľmi. To preto, že sa udeľovali ceny Ikariády 2018 najúspešnejším slovenským autorom za minulý rok. Že nešlo o obyčajnú udalosť svedčí aj to, že ceny udeľuje ich najväčší vydavateľský dom na Slovensku IKAR a tradične rozdáva Zlaté knihy, Platinové knihy a Zlaté pero literárnej kritiky.
Medzi menami, ktoré ako autori priniesli na knižný trh svoj neobyčajný podiel, bolo na takomto fóre po prvýkrát uvedené aj meno pani Ivony Ďuričovej, známej najmä medzi detskými čitateľmi. Pre skromnú autorku, pôvodom z gemerskej obce Rožňavské Bystré, ktorá mala česť stáť vedľa takých úspešných autorov, ktorí pred ňou predstupovali na pódium, napríklad Táňa Keleová-Vasilková, Jozef Banáš a Jozef Karika, to bolo viac ako príjemné. Veď posúďte, čo nám po tejto príležitosti povedala: “Veľmi ma potešila priazeň čitateľov a to, že moje knihy deti poznajú a páčia sa im. A dobre ma odhadla v Ikare pani Táňa Pastorková, ktorá mi venuje veľkú pozornosť. Bola by som rada, aby aj o nej bola nejaká zmienka, aj o redaktorkách, aj o ilustrátoroch - ja som len "súčiastka" v niečom. Nie je to len moja zásluha, že som dostala takúto cenu.”
Ocenených bolo však oveľa viac. Čítajme spolu ďalej:
Tento rok získali Zlaté knihy Jozef Karika za romány Tma a Na smrť. Táňa Keleová-Vasilková za knihu Mama, Jozef Banáš za román Prebijem sa! Štefánik. Zlaté knihy ďalej dostali Hana Lasicová a Katarína Mikulíková za knihu Oteckovia, Arpád Soltész za kultový román Mäso – Vtedy na východe a Ivona Ďuričová za detskú knižku Zvieratká z abecedy.
Platinovou knihou, ktorá sa udeľuje za 25.000 predaných kníh, bola ocenená najúspešnejšia autorka vydavateľstva Ikar Táňa Keleová-Vasilková za svoj román Priateľky. Platinovú knihu si prevzal aj Jozef Karika za triler Priepasť. Ocenenie Zlaté pero, ktoré každoročne udeľuje literárna kritika, získal Jozef Karika za triler Priepasť. Porota sa rozhodla oceniť toto dielo najmä preto, že dramatickým a znamenite vystavaným dejom, ale aj varujúcim myšlienkovým posolstvom, aktuálne reaguje na zložité podnety súčasného postmoderného sveta a jeho výzvy.
Knihy a spisovateľov prišla podporiť aj ministerka kultúry Ľubica Laššáková a ocenené knihy glosovala trojica: Oľga Feldeková, Milan Kňažko a Boris Farkaš.
Oceneným blahoželáme.
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.