Názov knihy Stratená v modrých očiach veľa napovedá o leitmotíve príbehu, nuž sa pýtame autorky, či tušíme správne... „Mojím jediným posolstvom chce byť, že láska je najväčšia sila a energia, ktorá v tomto vesmíre existuje a zaslúži si, aby som sa touto témou zaoberala v knižke,“ prezrádza autorka a pokračuje: „Keď som hľadala prostredie pre môj príbeh, tak som si povedala, že Istanbul ako najväčšie mesto v Európe môže byť pre Slovákov interesantným. Dva roky som pracovala na knižke, dennodenne som sa hrabala v Googli, chodila som po uliciach, po reštauráciách, všetko som si predstavovala a použila som to v románe. Po dvoch rokoch mi dcéra vraví: Mama, prečo my nejdeme do toho Istanbulu? Nuž sme sa tam vybrali na týždňový pobyt a tam som zistila, že všetko, čo som si predstavovala, čo som vymyslela a napísala, je vlastne ešte krajšie ako ten môj výmysel. Že v skutočnosti je naozaj všetko také nádherné, pekné, úžasné, európske...!“
Hlavnou hrdinkou románu je vysokoškoláčka, ktorá študuje v Istanbule históriu a turecký jazyk a zaľúbi sa do krásneho tureckého pána profesora. Ten je však zasnúbený a je moslim... Z toho vyplývajúce dramatické konflikty sú skvelým východiskom pre ľúbostný román! Celý príbeh sprevádzajú v knižnom vydaní takmer dve desiatky vlastných ilustrácií Evy Wilson. Viac však neprezradíme a čitatelia nech sa tešia na vzrušujúce chvíle s knihou v ruke.
Krst knižky s hudobným programom a malou výstavkou obrazov na tému Istanbul sa uskutočnil v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej v podvečer 25. júna 2020. Napriek povinným hygienickým obmedzeniam sa zídená spoločnosť priateľov autorky, literatúry či kultúry v Revúcej cítila v príjemný slnečný podvečer na udalosti veľmi dobre. Okrem vystavených ilustrácií z knihy, podujatie spestrili svojimi obrazmi aj autorkine priateľky, výtvarníčky Katka Molnárová a Eva Grendelová, keď prispeli k téme knihy svojimi výtvarnými dielkami a ich farebnosťou skrášlili celú záhradu Múzea. Ako „krstné mamy“ novej knihy potom pokrstili román „láskou a pohladením“ so želaním množstva spokojných čitateľov...
Reálny svet ponúka niekedy málo príjemných zážitkov a potešiť ducha predsa potrebuje každý. Imaginácia knižného príbehu môže byť často zázračným svetom, kde sa dá nájsť občerstvenie, ba i uzdravenie v komplikovaných časoch. Nový román Evy Wilson má ambíciu byť tou liečivou pilulkou, ktorá uľahčí, spríjemní či zahojí... Užívajte – podľa rýchlosti čítania – po dávkach, alebo naraz.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.