V najnovšom 13. ročníku zborníka sa čitatelia z oblasti prírodných vied môžu oboznámiť s výskytom železných rúd v Kokave nad Rimavicou (Kokava – Hrabina). Štúdiu spracoval geológ Igor Galko.
V odbore archeológia prinášame výsledky výskumu na stavbe skladovej haly v lokalite Rimavská Sobota - Sobôtka, ktorý realizoval archeológ GMM Alexander Botoš. Vladimír Mitáš a Ján Štubňa sa vo svojom príspevku venujú výskytu horského krištáľu na archeologických náleziskách v Gemeri-Malohonte a Novohrade.
Zaujímavé výsledky prináša tiež štúdia Daniela Bešinu, pracovníka GMM a doktoranda Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa venuje nedeštruktívnemu prieskumu opevnených polôh v regióne Gemer-Malohont identifikovaných na základe toponymie.
V odbore história je zaradený príspevok o histórii športového klubu R. M. E. v Rimavskej Sobote z pera emeritného profesora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Júliusa Albertyho, ktorý je zároveň aj jedným z recenzentov zborníka. Znalec v odbore lesníctva, Viliam Stockmann, vo svojom príspevku predstavuje dobový časopis Lesnícke listy a jeho význam pre uhorské a slovenské lesníctvo.
Povrchovým dopravným systémom likierskych železiarní a firmy Blasberg v Gemeri sa venuje Lukáš Patera, študent odboru história na Filozofickej fakulte Ostravskej univerzity. Profesor Leon Sokolovský prináša prehľad o pracovných činnostiach, remeslách a živnostiach obyvateľov Kokavy nad Rimavicou do polovice 20. storočia.
V roku 2017 GMM oslávilo 135. výročie svojho založenia a tomuto významnému jubileu sú venované tri príspevky. Súčasná riaditeľka múzea Oľga Bodorová predstavuje prvých troch riaditeľov múzea v rokoch 1882 až 1945 - Jána Fábryho, Edmunda Loyscha a Viliama Fábiána, ktorí okrem toho, že stáli na čele múzea boli tiež pedagógovia a riaditelia Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Príspevok k histórii múzejnej prezentácie v rokoch 1882 – 1907 prináša Csilla Korenová vo svojej štúdii o figurínach Huga Werthera z roku 1906, ktoré vznikli podľa predlohy konkrétnych osôb, a ako výstavné pomôcky sa dodnes nachádzajú v múzeu. Historička umenia GMM Angelika Kolár píše o prvých zaevidovaných predmetoch múzea - štyroch sadrových modeloch sochy Sándora Petőfiho od významného uhorského sochára Miklósa Izsóa. Diela sa do múzea dostali ešte pred jeho samotným založením, v auguste roku 1882.
V odbore etnológia Ľudmila Pulišová predstavuje kútne plachty zo zbierkového fondu GMM a posledný príspevok zborníka je venovaný životu a dielu novohradského maliara Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968), ktorému sa venuje historička umenia Novohradského múzea a galérie Andrea Németh Bozó.
Cieľom zborníka je priblížiť širokej verejnosti cenné poznatky o regióne a prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť viacročné výsledky vedecko-výskumnej činnosti odborných pracovníkov múzea, ako aj spolupracovníkov z iných múzeí a zo sféry akademických a univerzitných pracovísk.
Všetky príspevky zborníka sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont. Je tiež určený žiakom a študentom, nakoľko obsahuje príspevky, ktoré dopĺňajú učivo na úrovni všetkých typov škôl a rozšíri tak obsah učiva o regionálny rozmer.
Vydanie zborníka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je možné si ho zakúpiť v pokladni GMM za cenu 4 €.
Mgr. Angelika Kolár
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.