+ Môžete mi doplniť, o ktoré knihy konkrétne odvtedy ide?
Po Básnení prišli Zápisky z vodných znamení a Eromantické láskovníky, ktoré sa len vo veľmi obmedzenom množstve dostali do kníhkupectiev, takže mám doma dosť kusov v skrini. Tieto tri som napísala pod pseudonymom Yvone du Rich. Pani Táni Pastorkovej, vtedajšej riaditeľke vydavateľstva Príroda sa dostalo do rúk Básnenie a po prečítaní opisov prírody a podobných vecí, čo sú tam zveršované, mi navrhla, aby som skúsila napísať básničky pre deti. Bola to pre mňa výzva a tak vznikli „Prečo lienky nosia podkolienky“, „Veselá abeceda“, neskôr „Básničkový karneval“, „Moja najmilšia knižka“ – na tejto sa nás podieľalo 5 autoriek. Vydavateľstvo Príroda sa stalo súčasťou najväčšieho vydavateľstva Ikar, kde vlani v edícii Stonožka vyšla kniha Zvieratká z abecedy. Písanie pre deti ma „chytilo za srdce“ a za toto usmernenie vďačím najviac pani Pastorkovej.
+ S potešením konštatujem, že o Vašu tvorbu prejavili záujem nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Dokumentuje to aj Vaša ostatná zbierka detských básničiek pod názvom „Obrázkové riekanky o rodinke z Ivanky“. Ako k tomu došlo, že prejavili v tejto nám blízkej krajine záujem a oslovili Vás s ponukou niečo aj pre české deťúrence napísať? Napísali ste ju v českom jazyku, alebo... ?
Obrázkové riekanky sú v slovenskom jazyku, vydané v Česku, vo vydavateľstve Naše kniha (www.nasekniha.cz). Došlo k tomu tak, že spisovateľka a vydavateľka, pani Hanka Jelínková si kúpila knihu „Prečo lienky nosia podkolienky“, kvôli netradičnému, takému mäkšiemu obalu. Začítala sa do básničiek a rozhodla sa skontaktovať so mnou. Najprv som preložila z češtiny do slovenčiny jej knižku „Šimon a štěňátko Bára“, neskôr mi navrhla, nech napíšem riekanky, slovensky, že ich vydá a bude distribuovať na Slovensko, čo sa aj uskutočnilo. Obrázkové riekanky dostať v slovenských knižných obchodoch. Ilustrácie k tejto knihe, ktorú sme pokrstili vlani v novembri v Prahe, robila šikovná Vendula Hegerová.
+ Aká je Vaša skúsenosť s knihou Zvieratká z abecedy? Nedávno som našiel na internete milú odozvu, zrejme od skúsenej čitateľky, že táto knižka je "Veľmi podarená knižka, aspoň u nás sa stretla s obrovským úspechom. Vďaka nádherným obrázkom a krátkym vtipným básničkám si ju synček vyžaduje každý deň, aj dvakrát." Zrejme ide o dieťa, ktoré ešte nevie čítať, ale jeho mamička mu z nej rada prečíta a dieťa sa počuté básničky ľahko aj naučí. Pre Vás je to zrejme akési pohladenie, či pozitívna spätná odozva.
Bola to veľmi pekná „práca“, v Zvieratkách sú zastúpené, ako názov naznačuje – zvieratká od A – aligátora, až po Ž – žirafiačika. Na konci knižky sú ešte k jednotlivým zvieratkám aj hádanky. Veľmi dôležité pre detskú knihu sú ilustrácie, zvieratká bravúrne zvládol Adrián Macho. Odozvy sú pozitívne, čo ma teší, pamätám si na svoje príjemné pocity, keď som bola ešte dieťa a trávila som čas s peknou detskou knihou. Verím, že i dnešné deti a ich rodičia, starí rodičia, či učitelia v našej pretechnizovanej rýchlej dobe si doprajú čas aj na knihy.
+ Dozvedel som sa, že v rámci Mesiaca slovenských spisovateľov pre získanie ocenenia Panta Rhei Awards Vás nominovali v kategórii "Slovenská spisovateľka roka 2017" a "Slovenská detská kniha roka 2017" - Zvieratká z abecedy. Chcete pre návštevníkov stránky v tomto smere niečo odkázať?
Návštevníkom stránky prajem príjemné čítanie dobrých kníh či článkov a ak by chceli podporiť nomináciu knižky Zvieratká z abecedy, alebo mňa ako autorku, (www.awards.sk Adresa pre hlasovanie), poteší každý hlas. Ďakujem.
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: archív IĎ
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).