+ Môžete mi doplniť, o ktoré knihy konkrétne odvtedy ide?
Po Básnení prišli Zápisky z vodných znamení a Eromantické láskovníky, ktoré sa len vo veľmi obmedzenom množstve dostali do kníhkupectiev, takže mám doma dosť kusov v skrini. Tieto tri som napísala pod pseudonymom Yvone du Rich. Pani Táni Pastorkovej, vtedajšej riaditeľke vydavateľstva Príroda sa dostalo do rúk Básnenie a po prečítaní opisov prírody a podobných vecí, čo sú tam zveršované, mi navrhla, aby som skúsila napísať básničky pre deti. Bola to pre mňa výzva a tak vznikli „Prečo lienky nosia podkolienky“, „Veselá abeceda“, neskôr „Básničkový karneval“, „Moja najmilšia knižka“ – na tejto sa nás podieľalo 5 autoriek. Vydavateľstvo Príroda sa stalo súčasťou najväčšieho vydavateľstva Ikar, kde vlani v edícii Stonožka vyšla kniha Zvieratká z abecedy. Písanie pre deti ma „chytilo za srdce“ a za toto usmernenie vďačím najviac pani Pastorkovej.
+ S potešením konštatujem, že o Vašu tvorbu prejavili záujem nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Dokumentuje to aj Vaša ostatná zbierka detských básničiek pod názvom „Obrázkové riekanky o rodinke z Ivanky“. Ako k tomu došlo, že prejavili v tejto nám blízkej krajine záujem a oslovili Vás s ponukou niečo aj pre české deťúrence napísať? Napísali ste ju v českom jazyku, alebo... ?
Obrázkové riekanky sú v slovenskom jazyku, vydané v Česku, vo vydavateľstve Naše kniha (www.nasekniha.cz). Došlo k tomu tak, že spisovateľka a vydavateľka, pani Hanka Jelínková si kúpila knihu „Prečo lienky nosia podkolienky“, kvôli netradičnému, takému mäkšiemu obalu. Začítala sa do básničiek a rozhodla sa skontaktovať so mnou. Najprv som preložila z češtiny do slovenčiny jej knižku „Šimon a štěňátko Bára“, neskôr mi navrhla, nech napíšem riekanky, slovensky, že ich vydá a bude distribuovať na Slovensko, čo sa aj uskutočnilo. Obrázkové riekanky dostať v slovenských knižných obchodoch. Ilustrácie k tejto knihe, ktorú sme pokrstili vlani v novembri v Prahe, robila šikovná Vendula Hegerová.
+ Aká je Vaša skúsenosť s knihou Zvieratká z abecedy? Nedávno som našiel na internete milú odozvu, zrejme od skúsenej čitateľky, že táto knižka je "Veľmi podarená knižka, aspoň u nás sa stretla s obrovským úspechom. Vďaka nádherným obrázkom a krátkym vtipným básničkám si ju synček vyžaduje každý deň, aj dvakrát." Zrejme ide o dieťa, ktoré ešte nevie čítať, ale jeho mamička mu z nej rada prečíta a dieťa sa počuté básničky ľahko aj naučí. Pre Vás je to zrejme akési pohladenie, či pozitívna spätná odozva.
Bola to veľmi pekná „práca“, v Zvieratkách sú zastúpené, ako názov naznačuje – zvieratká od A – aligátora, až po Ž – žirafiačika. Na konci knižky sú ešte k jednotlivým zvieratkám aj hádanky. Veľmi dôležité pre detskú knihu sú ilustrácie, zvieratká bravúrne zvládol Adrián Macho. Odozvy sú pozitívne, čo ma teší, pamätám si na svoje príjemné pocity, keď som bola ešte dieťa a trávila som čas s peknou detskou knihou. Verím, že i dnešné deti a ich rodičia, starí rodičia, či učitelia v našej pretechnizovanej rýchlej dobe si doprajú čas aj na knihy.
+ Dozvedel som sa, že v rámci Mesiaca slovenských spisovateľov pre získanie ocenenia Panta Rhei Awards Vás nominovali v kategórii "Slovenská spisovateľka roka 2017" a "Slovenská detská kniha roka 2017" - Zvieratká z abecedy. Chcete pre návštevníkov stránky v tomto smere niečo odkázať?
Návštevníkom stránky prajem príjemné čítanie dobrých kníh či článkov a ak by chceli podporiť nomináciu knižky Zvieratká z abecedy, alebo mňa ako autorku, (www.awards.sk Adresa pre hlasovanie), poteší každý hlas. Ďakujem.
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: archív IĎ

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-